Cisársky rez sa vykonáva buď pri výskyte komplikácii behom fyziologického pôrodu alebo je indikovaný v prípade sučky, ktorá nedokáže prirodzene porodiť šteňatá (napr. u brachycefalických plemien), pri fetálnej tiesni (hypoxii šteniat) alebo predĺženej gravidite. 

Príčiny vedúce k cisárskemu rezu:

• zo strany matky

- syndróm jedného šteňaťa, maternica neodpovedá na stimuly od plodu

- preťaženie maternice veľkým vrhom

- vrodená predispozícia

- zlá výživa

- obezita

- vyšší vek

- nedostatky neurohumorálnej regulácie

- celkové ochorenie sučky

- obštrukcia pôrodných ciest

- abnormality panvy sučky alebo mäkkých tkanív pôrodných ciest

• zo strany plodu

- nadmerná veľkosť plodu

- nadbytok alebo nedostatok plodovej vody

- zlá poloha plodu

- úhyn plodu

Intervencie môžu zahŕňať:
- plánované cisarské rezy (napr. u brachycefalických plemien) 
- terapeutické cisárske rezy (pri fetálnej tiesni, predĺženej gravidite alebo materskej dystokii)

Ak je srdcová frekvencia plodu trvale nižšia ako 170 - 190 tepov/min, v maternici zostávajú viac ako štyri plody, existuje prekážka pôrodu alebo ak intertia nereaguje na medikamentóznu liečbu, mal by sa vykonať cisársky rez (Johnston a kol., 2001b; Romagnoli , 2007). Ak je srdcová frekvencia plodu nízka, sučke možno predoperačne podať atropín. Atropín prechádza placentou a bude mať za následok zvýšenie srdcovej frekvencie plodu spolu so zachovaním srdcovej frekvencie sučky, poskytnutím primeraného srdcového výdaja v anestézii a tiež znížením orálnych sekrétov sučky. Ak je srdcová frekvencia plodu primeraná, v prípade potreby sa môže namiesto toho podať glykopyrolát. Mal by sa zaviesť IV katéter a sučke začať podávať vyvážený roztok elektrolytov. Ak je jej hydratácia normálna, tekutiny by sa mali začať s dvoj- až štvornásobkom udržiavacej frekvencie a potom po dokončení operácie znížiť na dvojnásobok udržiavacej frekvencie. Ak bola fáza 2 predĺžená a sučka je výrazne unavená a dehydrovaná, môže sa pokračovať v počiatočnej dávke tekutín až do prepustenia. Pridanie dextrózy (2,5-5%) do IV tekutín je prospešné v prípadoch, keď sa pôrod veľmi predĺžil a sučka je vyčerpaná. Tekutiny sa majú podávať dovtedy, kým sa sučka úplne nepreberie z anestézie a nie je pripravená na prepustenie. Sučka by mala byť pred indukciou preoxygenovaná (100 % O2) minimálne 5 minút. Po indukcii sa vykoná konečná príprava miesta chirurgického zákroku. Počas operácie je dôležité sledovať okysličenie, krvný tlak, srdcovú frekvenciu, čas naplnenia kapilár a stratu krvi. Občas, keď sú placenty dobre prichytené a sú manuálne odstránené počas pôrodu, môže dôjsť k významnej strate krvi, čo si vyžaduje opätovné nastavenie rýchlosti tekutín, podanie koloidného roztoku alebo zriedkavo krvné transfúzie. U sučky počas cisárskeho rezu sa vyskytujú zvýšený objem krvi matky; zvýšený srdcový výdaj; zvýšený tlak na aortu a kaudálnu venu cavu z gravidnej maternice, čo má za následok znížený venózny návrat do srdca a znížený prietok krvi do maternice; zvýšená frekvencia dýchania; zvýšený dychový objem; a zvýšenú alveolárnu ventiláciu. Mali by sa použiť minimálne množstvá injekčnej a plynovej anestézie potrebné na udržanie anestézie, kým sa neodstránia všetky plody. Váha gravidnej maternice na veľkých cievach môže spôsobiť zlý venózny návrat alebo zlé periférne okysličenie.

Otáčanie väčších sučiek alebo sučiek s veľkými vrhmi mierne na jednu stranu môže viesť k zlepšeniu prietoku krvi do maternice a z maternice. Gravidné sučky majú nižší systolický krvný tlak, nižší parciálny tlak kyslíka (pO2), nižší hematokrit, vyšší parciálny tlak oxidu uhličitého (pCO2), vyššiu frekvenciu dýchania a acidózu ako sučky po pôrode. Najmä brachycefalické plemená by sa nemali extubovať, kým nie je prítomný silný reflex prehĺtania, aby sa predišlo zaduseniu alebo aspirácii pred úplným zotavením z anestézie. Existuje množstvo anestetických protokolov hlásených na použitie počas cisárskeho rezu. Faktory, ktoré je potrebné zvážiť pri výbere anestetického protokolu, zahŕňajú čas od indukcie po pôrod plodov, udržiavanie prietoku krvi maternicou a schopnosť zvrátiť anestetické účinky na plody. Jeden protokol, ktorý sa považuje za bezpečný, by zahŕňal propofol na indukciu, po ktorej by nasledovala intubácia a udržiavanie sevofluranom (alebo alternatívne izofluranom). Ďalšou možnosťou by bolo vyvolať anestéziu propofolom a pokračovať v infúzii s nepretržitým uvoľňovaním propofolu (continuous release infusion, CRI) až do pôrodu posledného plodu, kedy by sa potom mohol použiť buď izoflurán alebo sevoflurán na udržanie anestézie počas uzáveru maternice a steny tela. Propofol sa po bolusovej injekcii rýchlo redistribuuje z centrálneho nervového systému, čo umožňuje šteňatám, aby sa prebudili krátko po podaní bolusu, aj keď metabolický clearance nie je úplný. Použitie lokálnych anestetík pozdĺž línie rezu zníži množstvo potrebnej celkovej anestézie, ako aj pomôže pri zvládaní pooperačnej bolesti. Samotné použitie epidurálnej anestézie spolu s anxiolytikami nie je také žiaduce, pretože sučku nemožno intubovať a so zníženým srdcovým výdajom budú plody a fetoplacentárne jednotky dostávať zníženú okysličenú krv v dôsledku systémovej vazodilatácie. Okrem toho môže použitie epidurálov viesť k ataxii alebo zaľahnutiu sučky po operácii. Opiátové epidurály môžu byť prospešné na zvládnutie pooperačnej bolesti a možno ich podávať predoperačne, ak to povaha sučky dovoľuje bez sedácie a ak je srdcová frekvencia plodu normálna (opiáty môžu spôsobiť bradykardiu plodu), alebo pooperačne, ak sa to považuje za vhodné. Použitie ketamínu, alfa-2 agonistov, tiobarbituátov a metoxyfluránu sa dôrazne neodporúča, pretože tieto činidlá prechádzajú placentou a spôsobujú významnú srdcovú a respiračnú depresiu plodov dlho po pôrode a nie sú ľahko reverzibilné.

Ak sa opiáty užívajú pred pôrodom plodu, odporúča sa voľba krátkodobo pôsobiaceho opiátu, pretože účinky môžu pretrvať účinky naloxónu na ich zvrátenie. Použitie benzodiazepínov sa veľmi neodporúča, hoci ich možno zvrátiť flumazenilom, ak sa použijú. Existujú vedľajšie účinky oneskoreného vývoja u ľudských novorodencov liečených flumazenilom. Plodové membrány môžu byť buď manuálne odstránené alebo ponechané na mieste počas operácie v závislosti od preferencie chirurga. Ak je krčok maternice uzavretý pred pôrodom, môže byť rozumné odstrániť fetálne membrány; ak je však krčok maternice otvorený, potom je prijateľná ktorákoľvek možnosť. Niektorí chirurgovia odstránia fetálne membrány, ak nie sú príliš tesne priľnuté. Iní ich odstránia jemným ťahom bez ohľadu na stupeň pripevnenia. V prípadoch, keď nie je krčok maternice otvorený, vo všeobecnosti sa uvoľní do 24 hodín po pôrode. Zvládnutie pooperačnej bolesti by malo byť na mieste. Karol Mathews podal vynikajúci prehľad o používaní analgetík a nesteroidných protizápalových liekov (NSAID) v gravidite, laktácii a u novorodencov (Mathews, 2005). Dávka opiátu sa typicky podáva intraoperačne, ale po odstránení posledného plodu, aby liek neprešiel placentou a neviedol k depresii plodu. Ak sa opiáty podávajú pred pôrodom plodu, šteniatkam bude potrebné podať naloxón. Použitie opiátov sa odporúča v prípadoch, keď sučky potrebujú opakované dávkovanie na kontrolu pooperačného nepohodlia. Pri opakovanom podávaní opiátov je potrebné vziať do úvahy cirkulačný polčas zvoleného lieku a šteňatám by sa malo zabrániť v dojčení, keď sú prítomné maximálne hladiny v sére. Kojenie vedie k uvoľňovaniu endogénneho endorfínu, čo v mnohých prípadoch robí dlhodobú liečbu bolesti zbytočnou. Ďalšia liečba bolesti by mala byť prispôsobená potrebám každej sučky. Keďže enzýmy cyklooxygenáza-2 (COX-2), ktoré NSA blokujú, sú nevyhnutné pre vývoj renálnych tubulov a funkcia obličiek plodu je nezrelá, je potrebné sa vyhnúť použitiu NSAID (najmä selektívnych inhibítorov COX-2) (Mathews, 2005). Sučky sú zvyčajne pripravené na prepustenie do hodiny alebo dvoch po operácii. Šteniatkam by malo byť umožnené kojiť pred prepustením a každé šteňa, ktoré sa nekojí, by malo byť kŕmené z fľaše alebo sondou.

Voľba cisárskeho rezu môže zahŕňať brachycefalické plemeno alebo sučku s prerastenými plodmi, s anamnézou dystokie v minulosti alebo nadmernou včasnou novorodeneckou stratou šteniat. Vyšetrenie predpôrodného progesterónu s očakávaným poklesom môže byť dôležitým nástrojom pri riadení možno-predĺženej gravidity a načasovaní voliteľných cisárskych rezov, hlavne u sučiek, u ktorých nebol určený deň vzostupu preovulačného progesterónu (LH vlny) alebo deň krytia. 

Nedávne a prebiehajúce klinické štúdie naznačujú, že výsledky cisárskych rezov je možné zlepšiť poskytnutím prístupu sučky ku 100 % kyslíku pred a behom chirurgického zákroku kvôli zlepšeniu fetálnej povrchovej aktívnej látky a zníženiu neonatálnej hypoxie až anoxie (nedostatku až neprítomnosti kyslíka), bez ohľadu na to, či je primárna anestézia vedená injekčne alebo plynom. Kyslík je možné poskytnúť najskôr maskou a potom intubáciou.

Mnoho kliník rutinne podáva dávky kortikosteroidov (napr. dexamethasonu) 8 - 24 hodín pred voliteľným cisárskym rezom a pred operáciou v prípadoch vyžadujúcich okamžitý zásah. Steroidné funkcie zvyšujú alebo vyvolávajú produkciu pľúcneho surfaktantu a kardiopulmonálne a iné maturačné zmeny spojené z mechanizmami normálneho pôrodu u plodov.

Pokiaľ je C sekcia nevyhnutná, malo by byť zvážených niekoľko aspektov jej postupu, aby sa maximalizoval úspech a konečné prežitie plodov. Primárne úvahy a dôraz by mal byť kladený na prípravu, výber anestézie, starostlivé používanie schválených liekov a rýchlosť prevedenia.

Injekcia metoklopramidu by mala byť zvážená, 

• pokiaľ došlo k nedávnemu požitiu jedla, 
• pokiaľ sa niektoré šteňatá už narodili a matka zožrala ich placenty, 
• vo veľmi veľkých vrhoch,
• keď je na žalúdok vyvíjaný veľký tlak.

U voliteľného C rezu u sučiek je možné krátkodobé pôsobiace steroidy podávať 2 až 12 hodín pred operáciou a bolo preukázané, že sú prospešné pri resuscitácii vrhu. Samotnou indukciu je možné vykonať propofolom podávaným intravenózne alebo plynovou indukciou maskou. Použitie optimálnych anestetických protokolov zlepší prežitie novorodencov. Je treba sa vyvarovať niektorých liekov, ako j eketamin, thiopental a xylazín. Po navodení by mal byť anestetický stav udržiavaný anestetickým plynom izofluranom alebo sevofluranom. Miestny blok s lidokainom alebo bupivakainom pomôže udržať hladiny anestézie na nižšej úrovni, dokiaľ nebude možné podať centrálne pôsobiace analgetikum. V tomto okamihu je kľúčové čo najrýchlejšie vybrať všetky plody z maternice, aby stredne depresívny stav z anestézii nezhoršil už prítomnú tieseň plodov, kvôli ktorej sa vyžadoval tento C rez. Potom, čo boli odobraté všetky plody, môžeme sa vrátiť k matke a úspešne dokončiť cisársky rez. Je potrebné taktiež poznamenať, že čím skôr môže byť procedúra dokončená a matka môže byť bezpečne znovu so svojimi novorodencami, tým lepšie. Potom, čo sú všetky šteňatá odobratá, je možné podať štandardnú intravenóznu dávku butorfanolu alebo buprenorfinu tĺmiacich bolesť, aby bola matka v pohodlí.  

Po cisárskom reze môžeme pozorovať nezáujem o šteňatá a neschopnosť poskytnúť šteňatám starostlivosť alebo iné správanie. To môže byť spôsobené v dôsledku reakcie na bolesť alebo nedostatočného rozpoznania potomstva, obzvlášť u sučiek po prvom vrhu (prvorodičiek). Niektorým sučkám môže trvať až 72 hodín po chirurgickom zákroku, než vykazujú normálne správanie matky. Starostlivé sledovanie sučky a šteniat v tomto časovom období je kritické.