Gravidita (kotnosť, gestácia)

Diagnostika gravidity

Odčervenie, očkovanie

Výživa, hmotnosť

Poruchy gravidity

Gynekológii, andrológii, reprodukcii, pôrodníctvu a neonatológii sa vo veterinárnej medicíne venuje disciplína nazývaná theriogenológia.

Z hľadiska počtu šteniat vo vrhu patrí sučka k multiparným (viacplodým, polytocous) zvieratám. Môže mať v jednom vrhu 1, 2 a viac šteniat. Opakom je unipara (monotocous), čo je označenie pre zvieratá, ktoré môžu mať iba 1 narodené mláďa, ako napr. kobyla, krava.

Z hľadiska počtu pôrodov označujeme sučku ako:

nerodička (nullipara) - sučka, ktorá ešte nerodila
prvorodička (primipara) - sučka, ktorá prvýkrát rodila
druhorodička (sekundipara) - sučka, ktorá rodila už dvakrát
viacrodička (multipara) - sučka, ktorá rodila už 3 a viac krát

Ak gravidná sučka čaká vo vrhu sučku, teda dcéru, v jej tele sa v tom momente nachádzajú až tri generácie súčasne. Sučka (matka) je prvá generácia, jej ešte nenarodená dcéra je druhá generácia a v tele tejto dcéry sa už vyvíjajú vajíčka, z ktorých raz môžu vzniknúť ďalšie šteniatka – to je tretia generácia.

To znamená, že starostlivosť o gravidnú sučku, prostredie, v ktorom žije, jej výživa, zdravie aj genetická výbava neovplyvňuje len ju samotnú, ale aj jej nenarodené šteniatka a budúcich potomkov týchto šteniatok.

U šteniat rozoznávame 3 obdobia ich vývinu:

1. Prenatálne (vnútromaternicové, intrauterinné) obdobie (gravidita) je obdobie pred narodením
a delí sa na:

embryonálne (zárodočné) štádium, ktoré trvá od 1. do 3. týždňa gravidity
fetálne (plodové) štádium, ktoré trvá od 4. do 9. týždňa gravidity

2. Perinatálne obdobie (pôrod) je obdobie tesne pred, počas a po narodení

3. Postnatálne obdobie (odchov šteniat) je obdobie po narodení a delí sa na:

neonatálne (novorodenecké) štádium, ktoré trvá od narodenia po prvé 2 týždne
infantilne štádium, ktoré trvá od 3 do 6 týždňov veku šteniatka
pediatrické štádium, ktoré trvá od 7 do 12 týždňov veku šteniatka
hodnotiace štádium, ktoré trvá od 3 do 6 mesiacov veku šteniatka

Z hľadiska vývoja šteniat je možné rozdeliť graviditu sučky na 3 obdobia, ktoré zodpovedajú zhruba tretinovému podielu dĺžky gravidity:

obdobie pred placentáciou - je obdobie od oplodnenia oocytov do času placentácie
embryonálne a včasne fetálne obdobie - je obdobie organogenézy (vývoja orgánov) a začiatok fetálneho vývoja (vývoja plodu)
neskoré fetálne obdobie - je ohraničené začiatkom osifikácie kostry plodov až do pôrodu. Plod v tomto období ukončuje svoj vnútromaternicový (intrauterinný) vývoj a dozrieva systém uvoľňovania kortikotropínu a kortizolu pred začiatkom pôrodu.

Počas gravidity sa u sučky zvyšuje objem krvi približne o 40 %. Tento nárast vytvára rezervu, ktorá pomáha zvládnuť stratu krvi a tekutín počas pôrodu.

U gravidných sučiek sa tiež často objavuje chudokrvnosť (anémia) s:

normálnou veľkosťou červených krviniek (erytrocytov) (normocytárna anémia)
a normálnym množstvom hemoglobínu v červených krvinkách (normochromná anémia),
ale ich koncentrácia je nižšia kvôli väčšiemu množstvu tekutej zložky krvi (plazmy), čo je výsledkom zriedenia krvi (hemodilúcie),
v termíne pôrodu býva percento objemu krvi tvorené červenými krvinkami (hematokrit) znížený na 30–35 %.

Súčasťou tejto chudokrvnosti je aj progresívna anémia, čo znamená, že sa postupne zhoršuje alebo zintenzívňuje v priebehu času. V kontexte gravidity u sučiek to znamená, že chudokrvnosť:

začína mierne – zvyčajne okolo 25. až 30. dňa gravidity,
postupne sa zhoršuje (je "progresívna") – teda počet červených krviniek klesá čoraz viac,
dosahuje vrchol (najsilnejší stupeň) tesne pred pôrodom,
a potom sa sama upraví do 8–12 týždňov po pôrode.

Ide teda o normálny a očakávaný jav spôsobený rastúcim objemom tekutej časti krvi (plazmy), nie o chorobu. Táto forma anémie nemá zvyčajne žiadne negatívne následky, pokiaľ je v rámci fyziologických hodnôt.

Srdcový výdaj (množstvo krvi, ktoré srdce vypumpuje za minútu) sa počas gravidity zvyšuje v dôsledku zvýšenej srdcovej frekvencie a väčšieho objemu krvi vypudeného pri každom údere srdca.

Gravidná maternica tlačí na bránicu a spôsobuje jej kraniálny posun, čím znižuje kapacitu pľúc (tzv. funkčnú reziduálnu kapacitu), a zároveň sa zvyšuje spotreba kyslíka asi o 20 %.

Gravidné sučky tiež zvyknú mať pomalšie trávenie. Žalúdok sa vyprázdňuje pomalšie, čo je spôsobené jednak zníženou pohyblivosťou (motilitou), jednak posunutím (dislokáciou) žalúdka kvôli rastúcej maternici.

U gravidných sučiek boli oproti negravidným sučkám v tom istom štádiu pohlavného cyklu pozorované viaceré hormonálne (endokrinné) rozdiely:

Od 25. až 30. dňa gravidity dochádza k miernemu, druhotnému zvýšeniu hladín progesterónu a estradiolu, čo sú hormóny dôležité pre udržanie gravidity.
Od 26. - 30. dňa až do pôrodu stúpa hladina relaxínu – hormónu, ktorý pomáha uvoľniť väzy panvy a je špecifickým znakom gravidity.
Od 30. až 35. dňa až do termínu pôrodu začína stúpať hladina prolaktínu, ktorý podporuje vývoj mliečnych žliaz a neskôr tvorbu mlieka. Zvýšená zostáva aj počas dojčenia, zvyčajne 6 až 8 týždňov.
Medzi 30. a 50. dňom gravidity sa zvyšujú aj hladiny tzv. proteínov akútnej fázy, ktoré sú súčasťou imunitnej reakcie a súvisia s fyziologickými zmenami v gravidite.
Krátko pred pôrodom dochádza k hormonálnym zmenám, ktoré spúšťajú samotný pôrod – ide najmä o:
- zvýšenie kortizolu (stresový hormón),
- nárast cirkulujúceho prostaglandínu (pomáha rozbehnúť kontrakcie),
- a zároveň náhly pokles progesterónu a zvýšenie prolaktínu.

Klinické vyšetrenie sučky sa odporúča približne po 45. dni gravidity. V tomto štádiu môže veterinárny lekár skontrolovať celkový zdravotný stav sučky, v prípade potreby potvrdiť graviditu, skontrolovať životaschopnosť plodov pomocou ultrazvuku a určiť ich počet pomocou röntgenu. Počas vyšetrenia je dôležité venovať zvláštnu pozornosť telesnej hmotnosti, výživovému stavu (kondícii) a prípadným výtokom z pošvy. Z laboratórnych testov sa môžu vykonať: kompletný krvný obraz, stanovenie hladiny celkových bielkovín, glukózy, vápnika, fosforu a draslíka. Ak sučka má výtok z pošvy, odporúča sa aj mikrobiologické vyšetrenie výtoku.

Počas gravidity (a tiež v období po háraní – tzv. metestrus / diestrus) je fyziologicky zvýšená hladina progesterónu. Tento hormón podporuje aj tvorbu rastového hormónu, čo môže u niektorých sučiek – najmä u tých stredného alebo staršieho veku – spôsobiť dočasné zníženie citlivosti buniek na inzulín (inzulínová rezistencia). To znamená, že telo horšie reaguje na inzulín, hormón zodpovedný za reguláciu hladiny cukru v krvi. Okrem toho majú niektoré gravidné sučky zníženú schopnosť tvoriť glukózu (cukor) z iných zdrojov, ako sú tuky (lipolýza) alebo zásobný cukor v pečeni (glukoneogenéza, glykogenolýza). Tieto zmeny môžu viesť k prechodnému typu cukrovky (diabetes mellitus 2. typu) počas gravidity. Po pôrode, keď hladina progesterónu klesne na normálne hodnoty, prestane sa nadmerne tvoriť rastový hormón, a tým sa inzulínová rezistencia zvyčajne sama upraví.

Niektoré sučky môžu tesne pred pôrodom trpieť nízkou hladinou cukru v krvi (hypoglykémiou), čo je opakom zvýšenej hladiny cukru (hyperglykémie), ktorá sa bežne očakáva pri hormonálnych zmenách v gravidite. Tento stav je síce zriedkavý, ale ak sa vyskytne, zvyčajne sa objavuje u sučiek v poslednej fáze gravidity. Môže sa prejaviť slabosťou svalov, trasením, kŕčmi alebo náhlym kolapsom. Zníženú hladinu cukru (glukózy) možno jednoducho zistiť z krvi a stav sa rýchlo zlepší po podaní cukru do žily (intravenózne). Po pôrode problémy obvykle samy vymiznú.

U väčšiny gravidných sučiek tiež klesá hladina albumínu (hlavná krvná bielkovina) a vápnika v krvi (Meyer a kol., 1985; Kaneko, 1989). Tesne pred pôrodom môže byť hladina močovinového dusíka (urea) pod normou, čo však nie je dôvodom na obavy – počas prvých týždňov laktácie sa tieto hodnoty opäť vracajú do normálu (Meyer a kol., 1985).

V období okolo pôrodu sa výrazne zvyšuje potreba vápnika, pretože:

prebieha mineralizácia kostí plodov,
začína sa dojčenie (laktácia),
maternica sa pripravuje na kontrakcie a pôrod (svalová vrstva maternice (myometrium) vyžaduje zvýšenú potrebu vápnika na správne sťahy).

Aby maternica fungovala správne, potrebuje voľne dostupný (ionizovaný) vápnik, ktorý vstupuje do svalových buniek (myometria) maternice a pomáha jej sťahom (kontraktilite).

Nedostatok vápnika môže nastať, ak:

má gravidná sučka znížený apetít (nechutenstvo),
dýcha zrýchlene (napr. z nervozity alebo nepohodlia), čo môže spôsobiť alkalózu – teda narušenie pH rovnováhy krvi.

Tieto zmeny môžu narušiť tvorbu a účinok parathormónu (PTH) – hormónu, ktorý reguluje hladinu vápnika v tele. Dôsledkom nedostatočnej sekrécie parathormónu môže byť prechodný pokles hladiny vápnika v krvi, čo zhoršuje kontrakcie maternice a môže viesť k pôrodným komplikáciám, ako je primárna slabosť maternice (tzv. "uterine inertia" – keď maternica nedokáže mať dostatočne silné sťahy).

Ukázalo sa, že mierne okyslenie organizmu (acidóza) podporuje tvorbu parathormónu a pomáha tak telu lepšie zvládať zníženú koncentráciu vápnika (hypokalcémiu). Preto môžu byť špeciálne diéty pre gravidné sučky, ktoré upravujú rovnováhu minerálov a mierne znižujú pH krvi, prospešné – najmä u sučiek, ktoré už v minulosti mali problémy so slabými kontrakciami pri pôrode.

Medzi ďalšie prirodzené zmeny v tele sučky tesne pred pôrodom patrí:

zvýšenie hladiny prostaglandínu F2α (PGF2a), ktorý pomáha spustiť pôrod (začína rásť 24 hodín pred pôrodom a znovu na jeho začiatku),
a zvýšenie kortizolu (stresového hormónu), ktorý počas pôrodu stúpa, ostáva zvýšený približne 12 hodín a potom sa do 36 hodín vracia späť na normálnu hladinu.

DĹŽKA GRAVIDITY

Fyziologická gravidita u sučky zvyčajne trvá 58 až 65 dní.

Na určenie predpokladaného termínu pôrodu sa často používa odhad 65 dní ± 3 dni od dátumu krytia, čo znamená, že pôrod by mal nastať medzi 62. a 68. dňom. Tento odhad je 100 % presný, teda pôrod sa naozaj stane v tomto rozmedzí. Pri odhade ± 2 dni (63. až 67. deň) bola presnosť 90 % a pri odhade ± 1 deň (64. až 66. deň) bola presnosť 67 %.

Dĺžka gravidity sa dá počítať z viacerých údajov, napríklad:

od hladiny progesterónu pri ovulácii (tzv. LH vlny),
od dátumu krytia,
alebo od začiatku fázy zvaného diestrus (časť pohlavného cyklu sučky po ovulácii).

Podľa štúdie (Eilts a kol., 2005) môže dĺžku gravidity ovplyvniť veľkosť plemena a počet šteniat vo vrhu. Naopak, vek sučky alebo to, či už bola predtým gravidná, dĺžku gravidity významne neovplyvňujú.

Dĺžka gravidity u sučky sa môže líšiť v závislosti od toho, od akého momentu ju počítame:

64–66 dní (teda 65 ± 1 deň), ak rátame od začiatku nárastu hladiny progesterónu, ktorý nastáva pred ovuláciou – ide o najpresnejší spôsob výpočtu.
58–72 dní, ak počítame od dátumu krytia alebo inseminácie – táto metóda je menej presná, pretože nevieme presne, kedy nastalo oplodnenie.
56–58 dní, ak počítame od prvého dňa gravidity určeného pomocou vaginálneho steru (cytológie) – ide o mikroskopické vyšetrenie buniek z pošvy, ktoré ukazuje, v akej fáze cyklu sa sučka nachdáza.

Dôležité upozornenie:
Dátum, kedy bola sučka nakrytá, nemusí byť rovnaký ako dátum oplodnenia, pretože spermie psa môžu prežiť v pohlavnom trakte sučky až 6 dní a oplodnenie tak môže nastať neskôr. Preto je presnejšie počítať graviditu na základe hormonálnych zmien alebo cytologických vyšetrení než len podľa dátumu krytia.

Schéma gravidity:

-1. deň: zvýšený preovulačný progesterón (LH vlna) trvajúci 24-36 hod.
0. deň: LH vlna, ovulácia trvajúca 24-96 hod.
1. deň: ovulácia, 1. krytie
2. deň: ovulácia, oplodnenie
3. deň: ovulácia, oplodnenie, 2. krytie
4. deň: oplodnenie
5. deň: oplodnenie (3. krytie)
6. deň: oplodnenie
(5.) 7. - 11. deň: zostup oplodnených vajíčok vajcovodmi dole do rohov maternice
18. deň: zachytenie (implantácia, "uhniezďovanie") embryí v maternici
21. deň: USG vyšetrenie (detekcia gravidity, plodové obaly vyplnené plodovou vodou), palpácia deciduomata (zväčšené miesta rohov maternice ako korálky)
22. - 23. deň: ranná nevoľnosť, nechutenstvo alebo zvracanie
24. deň: relaxínový test z krvi (detekcia gravidity, witness ® relaxin canine pregnancy test)
25. deň: USG (srdcové ozvy plodov), placentácia
28. deň: viditeľné zmeny na sučke (zväčšené brucho a mliečna žľaza, strata srsti na bruchu, zvýšenie hmotnosti)
32. deň: sučka sa nachádza približne v polovici gravidity
35. deň: palpácia hlavičky a zadočku plodov, USG (pohyby plodov)
36. deň: zvýšenie kŕmnej dávky o 10 %, začať kŕmiť 2-3x denne
43. deň: zvýšenie kŕmnej dávky o 5-10 %, začať kŕmiť 3-5x denne
45. deň: RTG (počet a poloha plodov)
46. deň: stanovenie pohlavia plodov pomocou USG
50. deň: zvýšenie kŕmnej dávky o 10-30 %
55. deň: RTG (hodnotenie veľkosti plodov), auskultácia (srdcové ozvy plodov)
57. deň: predčasný pôrod (partus praematurus) pred 58. dňom
58. - 65. deň: pôrod, USG (monitorovanie životaschopnosti plodov)
66. - 70. deň: oneskorený pôrod (partus serotinus, predĺžená gravidita)

GESTAČNÝ VEK PLODU A TERMÍN PÔRODU

U gravidných sučiek sa pomocou transabdominálneho fetometrického (plodového) ultrazvukého vyšetrenia dajú merať niektoré časti plodov, aby sme určili ich vek (tzv. gestačný vek) a odhadli dátum pôrodu.

Najpresnejší odhad termínu pôrodu získame, ak sa ultrazvukové vyšetrenie vykoná okolo 30. dňa gravidity. Presné výsledky možno získať aj pred alebo po 40. dni, ale najdôležitejšie je urobiť aspoň 2 merania, a to na dvoch alebo viacerých plodoch.

Ak je gravidita v skoršom štádiu (pred 40. dňom), meria sa najmä:

priemer gestačného vaku (priestor okolo plodu naplnený plodovou vodou),
dĺžka plodu od hlavičky (korunky) po zadoček – tzv. "crown-rump length".

Ak je gravidita pokročilejšia (po 40. dni), používajú sa tieto merania:

šírka hlavičky plodu (vzdialenosť medzi temennými kosťami – tzv. biparietálny priemer),
priemer tela plodu.

Tieto merania pomáhajú veterinárovi presnejšie určiť, v akom štádiu vývoja sa plody nachádzajú, a kedy pravdepodobne nastane pôrod.

Najpresnejší spôsob, ako určiť vek plodu (gestačný vek) u sučky, je pomocou stanovenia tzv. LH vlny (náhleho nárastu luteinizačného hormónu), ktorý spúšťa ovuláciu

Ovulácia nastáva asi 2 dni po LH vlne,
Pôrod potom prichádza približne 65 ± 1 deň po tejto LH vlne (Rendano a kol., 1984; Shille & Gontarek, 1985; Concannon, 2000; Johnston a kol., 2001).

Na presné určenie ovulácie sa odporúča kombinovať viacero metód:

sledovanie správania sučky (napr. ochota nechať sa nakryť),
vyšetrenie buniek z pošvy (vaginálna cytológia),
vyšetrenie pošvy vaginálnym zrkadlom (spekulum),
meranie hladiny progesterónu v krvi,
prípadne aj hladiny LH.

Čím viac metód sa použije, tým presnejšie sa dá určiť čas ovulácie.

Dôležité je však vedieť, že samotné správanie sučky, ako je ochota k páreniu, nie je spoľahlivý ukazovateľ ovulácie. Receptivita závisí od pomeru estrogénu a progesterónu a nemusí zodpovedať skutočnému plodnému obdobiu. Preto správanie sučky nestačí na presné určenie dátumu pôrodu (Rendano a kol., 1984; Concannon, 2000; Johnston a kol., 2001).

Rovnako dátum krytia nemusí byť presný ukazovateľ, pretože:

niektoré sučky sa nechajú nakryť pred ovuláciou, iné až po nej,
spermie psa môžu prežiť v tele sučky viac ako 6 dní a oplodnenie môže prebehnúť neskôr po tom, čo prebehlo krytie.

Preto môže pôrod nastať v rozmedzí 54 až 72 dní od dátumu krytia (Rendano, 1983; Rendano a kol., 1984; Concannon, 2000; Johnston a kol., 2001)., čo je veľmi široký interval.

Vyšetrenie buniek z pošvy (vaginálna cytológia) je založené na zmene buniek pošvovej sliznice ako odpoveď na hormonálne zmeny v tele sučky (Concannon, 2000; Johnston a kol., 2001). Počas proestru (začiatok hárania) stúpa hladina estrogénu. Ako estrogén rastie, bunky pošvovej sliznice sa začnú meniť a zrohovatievajú (keratinizujú).

Tieto zmeny prebiehajú v čase takto:

Proestrus (začiatok hárania) – stúpa estrogén a bunky sa menia z:
- malých, okrúhlych buniek s jadrom (bazálne, parabazálne, intermediárne bunky),
- na väčšie bunky s jadrom (povrchové bunky),
- a nakoniec na veľké bunky bez jadra – tzv. zrohovatené bunky (cornified).– typické pre neskorý proestrus a začiatok estru
Estrus (plodné obdobie, ovulačná fáza) – prevažujú zrohovatené bunky bez jadra.
Prvý deň diestra – nastáva náhla zmena – bunky s jadrom sa opäť objavujú vo veľkom množstve (superficiálne, intermediárne, parazabazálne, metestrálne a tzv penove bunky ("foam cells")). Tento deň sa dá spoľahlivo identifikovať a slúži ako referenčný bod – od neho sa pôrod očakáva približne o 57 ± 1 dní.

Tieto cytologické zmeny môžu zaostávať za skutočnými hormonálnymi zmenami v tele o niekoľko dní a medzi jednotlivými sučkami sa líšia, takže samy o sebe nie sú spoľahlivým ukazovateľom ovulácie.

Avšak náhla zmena typov buniek na 1. deň diestra je veľmi spoľahlivý ukazovateľ, podľa ktorého sa dá očakávaný pôrod určiť na 57 ± 1 deň od tohto momentu.

Vaginálne vyšetrenie pomocou zrkadlá (spekula) umožňuje pozorovať tieto bunkové zmeny priamo na pošvovej sliznici. Je však dôležité zaviesť spekulum správne cez predsieň pošvy až do jej vnútra, aby sa dali zmeny presne vyhodnotiť.

.Na začiatku hárania (proestrus) je sliznica pošvy ružová a opuchnutá (edematózna). Keď sučka prechádza do plodnej fázy (estrus), hladina estrogénu postupne klesá, čo spôsobuje, že sliznica stráca vodu, zvárskavie a zbledne – tento jav sa nazýva krénulácia (vráskovanie). Sliznica sa tak zmení zo svetloružovej na bielu a tento vzhľad trvá počas celého estru.

Na 1. deň diestra (koniec plodného obbdobia) sa sliznica začne opäť vyhladzovať a získa ružovo-červenú, škvrnitú farbu. Pri dotyku najskôr zbledne a potom sa rýchlo opäť prekrví – tento jav sa označuje ako rozetová reakcia. Tento vzhľad sliznice sa udrží počas celej fázy diestru.

Najpresnejšie určenie termínu pôrodu

Najspoľahlivejším spôsobom, ako určiť termín pôrodu, je sledovanie hladín hormónov progesterón a/alebo LH v krvi, za predpokladu, že ovulácia bola skutočne potvrdená, a nie len predpokladaná (Concannon, 2000; Johnston a kol., 2001).

Vývoj hladín progesterónu počas cyklu

Na začiatku proestru sú hladiny progesterónu nízke (0,2–0,7 ng/mL).
Ako sa vyvíjajú folikuly, malé vaječníkové folikuly začnú predčasne luteinizovať, čo spôsobí pomalý vzostup progesterónu (0,5–1,3 ng/mL).
LH vlna, ktorá spúšťa ovuláciu, nastáva keď je progesterón na úrovni 1,3–1,9 ng/mL.
Ovulácia začína 48–60 hodín po LH vlne a hladiny progesterónu potom rýchlo stúpajú v dôsledku vzniku žltých teliesok (corpora lutea, CL).
Ovulácia zvyčajne začína, keď je progesterón medzi 4–10 ng/mL.
Počas niekoľkých dní po ovulácii stúpa progesterón každý deň o 3–4 ng/mL.
Progesterón sa ďalej zvyšuje ešte 2–3 týždne, kým sa žlté telieska úplne vyvinú.

Dôležité je vedieť, že tieto hodnoty sú priemerné – niektoré sučky môžu mať výkyvy, ktoré spôsobia odchýlky. Môže u nich dôjsť k zastaveniu alebo spomaleniu nárastu progesterónu.

Spôsoby merania progesterónu:

1. Kvantitatívne (presné meranie):
Najpresnejší spôsob – výsledkom je presné číslo. Bežné metódy:

RIA (rádioimunoanalýza),
CLIA (chemiluminiscenčná analýza),
ELFA (enzýmovo viazaný fluorescenčný test).

Výsledky sú v laboratóriách dostupné do 1–2 dní, na špecializovaných pracoviskách často do 1–2 hodín.

2. Kvalitatívne (orientačné meranie):
Tento test ukáže len rozsah (napr. "menej ako 1", "1–2,5", atď.) – nie presnú hodnotu. Je menej presný, a ak progesterón prekročí horný limit testu, nedá sa už zistiť, či ovulácia prebehla, len sa to predpokladá.

Meranie LH vlny

LH vlna je veľmi krátka – trvá zvyčajne 24–30 hodín, niekedy len 18 hodín (Concannon, 2000; Johnston a kol., 2001). Aby sa zachytila, je potrebné denne odoberať krv, ale aj tak môže byť ťažké ju presne zaznamenať.

Meranie sa robí:

kvalitatívne (napr. rýchly test Witness LH®),
kvantitatívne v laboratóriu (presné číslo pomocou RIA testu).

1. - 3. týždeň: EMBRYONÁLNE ŠTÁDIUM

1. - 14. deň (1. - 2. týždeň): OVULÁCIA, KRYTIE a OPLODNENIE (FERTILIZÁCIA, KONCEPCIA, FEKUNDÁCIA) a TRANSUTERINNÁ MIGRÁCIA EMBRYÍ

Prvý deň gravidity sa počíta ako deň prvého krytia, čo zodpovedá približne druhému dňu po náraste preovulačného progesterónu (tzv. LH vlna). Ďalšie krytia sa často robia na 4. a 6. deň od LH vlny, aby sa zvýšila pravdepodobnosť oplodnenia. Spermie však nedokážu oplodniť vajíčko okamžite po vstupe do pohlavných ciest sučky. Najprv musia prejsť tzv. fázou dozrievania (kapacitácie), ktorá trvá približne 6 až 10 hodín. Spermie sa dostanú cez krčok maternice do vajcovodov už za 15 až 45 minút, zvyšok spermií sa tam dostane do 3 hodín.

K oplodneniu (koncepcii, fertilizácii) dochádza splynutím (syngamiou, konjugáciou) samčej haploidnej pohlavnej bunky spermie so samičou haploidnou pohlavnou bunkou vajíčkom za vzniku novej diploidnej bunky - zygoty, ktorá predstavuje základ pre vývoj nového jedinca. K tomu dochádza vo vajcovode sučky na mieste zvanom ampulla. Z oplodneného vajíčka (zygoty) vzniká zárodok (embryo), ktorý zostupuje dole vajcovodmi do rohov maternice, kde sa usadí vo výstelke rohu maternice. Od tohto okamihu vzniká v maternici sučky nový život a začína prvý deň intrauterinného života šteniat....

Bezprostredne po spojení vajíčka a spermie (syngamii) sa začína vlastný vývoj embrya, ktorý prebieha formou rýchleho delenia buniek – nazýva sa ryhovanie alebo blastogenéza.

Z oplodneného vajíčka (zygoty) vzniká najskôr zhluk 16 až 32 buniek nazývaný blastoméry. Tieto bunky sa ďalej menia na kompaktný guľovitý útvar podobný maline, ktorý sa nazýva morula (z lat. "moruša"). Keď sa vo vnútri moruly vytvorí dutina, vzniká ďalšie vývojové štádium: blastocysta.

Zostup embrya z vajcovodu do maternice u sučky nastáva približne 8. až 10. deň po oplodnení, práve keď je embryo v štádiu moruly. Medzi 6. a 9. dňom praskne ochranný obal embrya (zona pellucida) – tento proces sa nazýva hatching. Po prasknutí obalu začína embryo prijímať výživu zo sekrétu maternice – tzv. maternicové mlieko (odborné názvy: embryotrofé alebo histiotrofé).

Už v štádiu moruly sa bunky embrya začínajú rozdeľovať na:

embryonálne bunky, z ktorých sa vyvinie samotný plod,
a extraembryonálne bunky, z ktorých vzniknú podporné štruktúry – najmä trofoblast, ktorý zabezpečuje príjem živín z maternice.

Rastúca blastocysta tiež začína vytvárať dôležité chemické signály, ako napríklad:

raný faktor gravidity (early pregnancy factor),
antiluteolyzín,
trofoblastín.

Tieto látky dávajú organizmu sučky "vedieť", že je gravidná – ide o tzv. materinské rozpoznanie gravidity. Zároveň zabraňujú tvorbe hormónu PGF2α, ktorý by inak spôsobil zánik (regresiu) žltého telieska a prerušenie gravidity. Tieto signály tiež stimulujú sliznicu maternice, aby produkovala výživu pre embryo - maternicové mlieko.

Ako blastocysta rastie, začína sa ďalšia fáza vývoja – gastrulácia, teda tvorba troch zárodočných vrstiev:

ektoderm (z ktorého sa vyvíja napr. koža a nervová sústava),
mezoderm (napr. svaly, kosti, krv),
endoderm (napr. tráviaca a dýchacia sústava).

Z týchto vrstiev sa neskôr vytvoria všetky orgány plodu aj jeho plodové obaly – chorion, amnion a allantois.

POHLAVIE PLODOV (SEX DETERMINATION)

Pri oplodnení dôjde ku spojeniu spermie a vajíčka za vzniku samca (XY - X od matky, Y od otca) alebo samice (XX - X od matky, X od otca). Pohlavie šteňaťa je teda určené krycím psom (otcom), ktorého spermie rozhodnú či sa embryo stane samcom a vyvinú sa mu semenníky, alebo či sa stane samicou a vyvinú sa mu vaječníky.

Počas skorého vývoja sa u každého embrya vytvárajú základy ako samčích, tak aj samičích pohlavných orgánov. Až neskôr, na základe genetického pohlavia určeného pri oplodnení a pôsobením pohlavných hormónov, sa vyvinú buď samčie, alebo samičie pohlavné orgány, pričom tie druhé zaniknú alebo zostanú nefunkčné.

SRY gén (Sex-determining Region Y), známy aj ako TDF – testis-determining factor, sa nachádza na Y chromozóme a je prítomný len u samcov.
Tento gén spúšťa vývoj semenníkov a tým aj ďalších samčích pohlavných orgánov.
Ak SRY gén chýba (ako je to u samíc, ktoré majú dva X chromozómy), vývoj sa prirodzene posunie smerom k vytvoreniu samičích pohlavných orgánov.

SRY je teda rozhodujúcim faktorom pre to, či sa z embrya stane pes alebo sučka.

Počas vnútromaternicového vývoja sa u plodu tvorí tzv. genitálna lišta – ide o štruktúru, z ktorej sa vyvíjajú pohlavné orgány.
Pred 26. dňom gravidity ešte nie je genitálna lišta viditeľná ultrazvukom.
Neskôr však môžeme pozorovať, kam sa táto lišta posúva:

ak stúpa smerom k pupočnej šnúre, ide o samca (psa),
ak smeruje smerom k chvostu, ide o samicu (sučku).

Na základe tohto pohybu je možné odhadnúť pohlavie plodu ešte pred narodením pomocou ultrazvuku.

15. - 21. deň (3. týždeň): IMPLANTÁCIA, VZNIK PLODOVÝCH OBALOV a PLACENTÁCIA

Asi 8. až 10. deň po ovulácii zostupuje oplodnené vajíčko (zygota) z vajcovodu do maternice. V tomto štádiu už prešlo viacerými deleniami a nachádza sa vo forme tzv. moruly – teda kompaktného guľovitého útvaru zloženého zo 16 až 32 buniek (blastomér).

Po príchode do maternice morula niekoľko dní (6 – 9 dní) voľne pláva (flotuje) v maternicovej tekutine. Táto tekutina sa tvorí počas progestačnej fázy cyklu a pochádza zo sekrétu žliaz maternice, buniek sliznice (endometria) a z menších množstiev krvi (extravazáty).

Táto výživná tekutina sa označuje ako "maternicové mlieko". Má hustú, šedomliečnu konzistenciu a obsahuje bielkoviny, tuky, glukózu, fruktózu a glykogén, ktoré poskytujú embryu výživu predtým, než sa uhniezdi (implantuje).

U mnohopočetne rodiacich (multiparných) zvierat, kam patrí aj sučka, sa embryá rovnomerne rozmiestnia do oboch maternicových rohov.

Rozrušenie endometria umožní centrálnu implantáciu (nidáciu) blastocysty (vyvíjajúceho sa embrya) do sliznice maternice. Zmeny na endometriu vyvolané implantáciou blastocysty sa označujú ako deciduálne reakcie. Počet implantujúcich sa zárodkov (embryií) nie je na začiatku nijak obmedzovaný. Až v neskorších štádiách gravidity sa napr. u multiparných zvierat počet embryí redukuje o 15 - 40 %.

V preimplantačnom období – teda ešte predtým, než sa embryo uhniezdi v maternici – prijíma zárodok živiny najmä jednoduchým (diaplacentárnym) prestupom - difúziou - cez budúcu placentu.

Výživa embrya v tomto období pochádza z dvoch hlavných zdrojov:

Zo žltého telieska – štruktúry na vaječníku, ktorá vznikla po ovulácii a produkuje hormóny.
Zo sekrétu žliaz maternice, známeho ako "maternicové mlieko" (nazývané aj embryotrofé alebo histiotrofé). Táto výživná tekutina obsahuje cukry, tuky a bielkoviny potrebné pre skorý vývoj zárodku.

Neskôr je vyživovaný placentou cez pupočnú šnúru zo živín získaných z materskej krvi (hemotrofé).

Pupočná šnúra obsahuje:

2 tepny (artérie) a 2 žily (vény),
močovú rúru plodu (urachus),
a zvyšky žĺtkového vačku, ktorý je bohato prekrvený a u psa ostáva ako drobný rudiment.

Tieto štruktúry sú obalené želatínovitým ochranným tkanivom, ktoré sa nazýva Warthonov rôsol.
Pupočná šnúra je u psa pomerne krátka, pevná a má mierne špirálovitý tvar.

K úplnému uhniezdeniu (implantácii) zárodku do sliznice maternice dochádza približne 18. deň po ovulácii – čo zodpovedá približne 17. až 22. dňu po krytí alebo 16. až 18. dňu po vzostupe LH hormónu.

K ukončeniu zachytenia (implantácie) zárodku do maternice dochádza približne na 18. deň (17. až 22. deň po krytí alebo 16. až 18. deň po náraste LH)a k placentácii dochádza medzi 25 - 30. dňom. Začnú sa vyvíjať plodové obaly (zoradené v poradí v akom sa nachádzajú od plodu k maternici):

1. Amnion obklopuje samotný plod. Obsahuje plodovú vodu (amnionovú tekutinu), ktorá vzniká z moču plodu a sekrétov jeho dýchacích ciest a úst. Úlohy plodovej vody:

tlmí nárazy a chráni plod pred mechanickým poškodením,
zabraňuje zrastaniu (adhézii) kože plodu s amnionom,
počas pôrodu pomáha rozširovať krček maternice a pôrodné cesty,
uľahčuje prechod mláďaťa cez pôrodný kanál vďaka svojej klzkosti

2. Chorioallantois leží medzi amnionom a sliznicou maternice, kde sa vytvára placenta. Prostredníctvom pupočnej šnúry (funiculus umbilicalis) sú sem odvádzané odpadové látky z metabolizmu plodu.

3. Placenta je transplacentárne spojenie medzi matkou a plodom, ktoré zabezpečuje výživu, výmenu plynov a odstraňovanie odpadov počas gravidity.

U sučiek má placenta tvar pásu – preto sa nazýva pásová placenta (placenta zonaria).

Na okrajoch placenty možno pozorovať zelené alebo hnedé oblasti – ide o tzv. placentárne hematómy alebo zrazenú materskú krv. Tieto zmeny sú prirodzené a slúžia ako zdroj železa pre vyvíjajúce sa šteniatka. Tento pigment, nazývaný uteroverdín, sa dá pozorovať počas pôrodu ako očistky - lochia. Je to znak oddelenia placenty jedného alebo viacerých šteniat od maternice.

Placenta u šteniat preniká hlboko do steny maternice, až do spojivového tkaniva, ale nepreniká do krvných ciev matky. Tento typ placenty sa odborne nazýva endoteliochoriálna placenta, čo znamená, že medzi krvou matky a plodu zostávajú štyri vrstvy:

výstelka (endotel) ciev maternice,
vrstva chorionu (zárodočný obal),
fetálny mezenchým (základné tkanivo plodu),
a endotel plodových ciev.

Placenta šteniat sa po pôrode odlúči a spolu s časťou maternicovej sliznice (decidua) odchádza von ako tzv. "pravá placenta" (placenta vera). Plod je s placentou spojený pupočnou šnúrou, ktorá vychádza zo stredu bruška – z oblasti pupka (umbilicus).

Funkcie placenty:

Zabezpečuje výživu plodu – prenáša živiny z matky do plodu,
Odvádza odpadové látky z plodu,
Chráni vyvíjajúci sa plod,
Produkuje hormóny a enzýmy potrebné pre udržanie gravidity.

Placenta u sučiek tiež produkuje progesterón a pregnenolón, ktoré:

putujú do plodu, kde sa menia na hormóny ako kortizol, kortikosterón, dehydroepiandrosterón (DHEA), hydroxyepiandrosterón a ďalšie v nadobličkách plodu,
následne sú tieto hormóny späť v placente premieňané na estrogény (estradiol, estriol).

Imunita plodu:

Typ placenty výrazne ovplyvňuje schopnosť prenášať protilátky (imunoglobulíny) z matky na plod. U psov len 5–10 % protilátok prejde cez placentu do tela šteňaťa. Preto je mledzivo (kolostrum) po pôrode hlavným zdrojom pasívnej imunity pre novorodencov.

Buďte opatrní s akýmikoľvek zásahmi do organizmu sučky počas gravidity. Každý zásah môže ovplyvniť vývoj embryí. V tomto období sa neodporúča sučku vakcínovať, odčervovať ani používať antiparazitárne prípravky, pokiaľ to nie je vyslovene nutné. Sučka je v tomto čase mimoriadne citlivá na zmeny, a to fyzické aj biochemické.

Až do 35. dňa gravidity má maternica schopnosť embryá vstrebať – čo znamená, že ak sa niečo pokazí, plody môžu úplne zmiznúť bez vonkajších príznakov potratu.

Začiatkom gravidity srsť na brušku sučky začína rednúť a zjemňovať a bradavky sa mierne zväčšujú. Od 21. dňa po oplodnení je možné zistiť, či je sučka skutočne gravidná. Na ultrazvuku ešte nie je vidno samotné embryá, ale dajú sa pozorovať plodové obaly naplnené plodovou vodou. Ak sa ultrazvuk vykoná príliš skoro (pred 21. dňom), môže ukázať falošne negatívny výsledok – to znamená, že graviditu ešte nedokáže potvrdiť, aj keď tam je.

Pri pohmate je možné v oblasti rohov maternice nahmatať jemné zväčšeniny pripomínajúce korálky – tzv. deciduomata, čo je ďalší možný príznak gravidity.

Superfekundácia

Superfekundácia nastáva vtedy, keď je počas jedného hárania sučky oplodnených viacero vajíčok spermiami od rôznych psov. Keďže sučka sa môže páriť niekoľko dní po sebe, nie je nič nezvyčajné, že vo vrhu môžu byť šteňatá od rôznych otcov – buď rovnakého, alebo aj rôznych plemien či krížencov.

V jednej štúdii, kde bolo 21 sučiek krytých dvoma psami s odlišnou krvnou skupinou, bola superfekundácia potvrdená u 7 z 15 sučiek, ktoré boli druhýkrát nakryté 60 hodín po ovulácii. Naopak, žiadna zo sučiek, ktoré boli druhýkrát kryté 72 alebo 84 hodín po ovulácii, nemala šteňatá od dvoch psov.

Superfetácia

Superfetácia znamená, že samica, ktorá je už gravidná, opäť hára a dôjde k novému oplodneniu počas tej istej gravidity. U sučiek však superfetácia zatiaľ nebola preukázaná.

Majitelia si často myslia, že šteňatá rôznej veľkosti vo vrhu vznikli preto, lebo boli počaté v rôznom čase. V skutočnosti je to veľmi nepravdepodobné, pretože u sučky dochádza k ovulácii všetkých vajíčok v priebehu 1–2 dní. To znamená, že všetky mláďatá majú takmer rovnaký gestačný vek.

Rozdiely vo veľkosti šteniat vo vrhu zvyčajne nesúvisia s rôznym časom počatia, ale skôr s inými faktormi, ako napríklad:

rôzne podmienky výživy jednotlivých plodov,
problémy s placentou (napr. slabšie pripojenie k maternici),
zdedené poruchy,
choroby počas gravidity,
alebo dlhšia životaschopnosť spermií vo vajcovodoch.

4. - 9. týždeň: FETÁLNE ŠTÁDIUM

PLOD (foetus)

Plod prehĺta plodovú vodu, čím sa v jeho tráviacom trakte postupne tvorí prvá stolica – mekónium. Tá má čiernozelenú farbu a je mazľavej konzistencie. Za normálnych okolností je obsah čriev sterilný, zostáva v črevách až do pôrodu a vylúči sa až po narodení šteňaťa.

Ak však počas pôrodu dôjde u plodu k nedostatku kyslíka (hypoxii), zvýši sa črevná peristaltika a uvoľní sa análny zvierač. Výsledkom je únik mekónia do plodovej vody, ktorá sa potom zafarbí na zeleno-žlto. Ak plod takto zakalenú plodovú vodu vdýchne (aspiruje), môže dôjsť k poškodeniu pľúc a vzniku tzv. syndrómu aspirácie mekónia, ktorý sa prejavuje ťažkosťami s dýchaním (respiračnou tiesňou) u novorodenca.

Plodová voda sa neustále obnovuje – plod ju prehĺta a zároveň ju tvorí močom z močového mechúra a sekrétmi z dýchacích ciest. Nastáva cirkulácia plodovej vody a tá pomáha:

chrániť plod pred nárazmi a tlakom,
umožňuje plodu voľný pohyb v maternici,
napomáha rastu a rozťahovaniu maternice.

Počas pôrodu má plodová voda dôležitú úlohu – uľahčuje otváranie (dilatáciu) pôrodných ciest a zmierňuje trenie pri prechode šteniat.

Plod síce ešte nedýcha vzduch, no jeho pľúca už začínajú "trénovať" dýchanie. Od určitého štádia vývoja vykonáva pravidelné dýchacie pohyby (rozťahovanie a sťahovanie), ktoré budú potrebné na dýchanie po pôrode.

Tieto pohyby majú viacero dôležitých funkcií:

Posilňujú dýchacie svaly, ktoré budú po pôrode nevyhnutné na skutočné dýchanie.
Podporujú rast a dozrievanie pľúc.
Pomáhajú vymieňať tekutiny medzi hornými dýchacími cestami a plodovou vodou.
Stimulujú prepojenie medzi pľúcami a mozgom, čím sa pripravuje centrálny nervový systém na ovládanie dýchania po narodení.

Ide teda o kľúčový tréning pred pôrodom, ktorý pripravuje organizmus šteňaťa na prechod z vnútromaternicového života do vonkajšieho sveta.

22. - 28. deň (4. týždeň)

V tomto období môže sučka pociťovať rannú nevoľnosť alebo nechutenstvo. Je to spôsobené hormonálnymi zmenami a napätím v maternici. Presná príčina nie je známa, ale môže to súvisieť s tým, že rastúca maternica vytláča tráviaci trakt. Niekedy sa môže objaviť aj zvracanie.

Čo pomáha:

Podávať krmivo vo viacerých menších dávkach počas dňa,
Ochutiť jedlo, aby bolo pre sučku lákavejšie.

Môže sa tiež objaviť mierny výtok z pošvy – číry alebo podobný vaječnému bielku. Tento výtok je zvyčajne neškodný.

Od 26. dňa gravidity dokáže skúsená osoba nahmatať plody cez brušnú stenu. V tomto čase majú plody veľkosť vlašských orechov a je ich možné spočítať. Preto je to najvhodnejší čas na manuálnu (palpačnú) diagnostiku.

Sučke by sa od tohto obdobia mal obmedziť náročný fyzický pohyb, aby sa predišlo komplikáciám.

Diagnostika gravidity:

Relaxínový krvný test dokáže potvrdiť graviditu už od 21. do 28. dňa po krytí.
Relaxín je hormón, ktorý produkuje hlavne placenta, ale aj vaječníky a maternicasučky.
Test môže byť falošne negatívny, najmä ak je sučka gravidná kratšie ako 4 týždne.
Ak je výsledok negatívny, odporúča sa test zopakovať o 7–10 dní alebo vykonať iné vyšetrenie (napr. ultrazvuk).

Od 25. dňa gravidity je už pri ultrazvuku možné zachytiť tlkot srdca šteniat – to je spoľahlivý dôkaz, že sučka je skutočne gravidná.

29. - 35. deň (5. týždeň)

Plody sa už začínajú podobať na malých psíkov. Ich vývoj pokročil natoľko, že majú zreteľné tvary a telo.

Od tohto obdobia môžeme sučke mierne zvýšiť dávku krmiva, ale dôležité je ju neprekrmovať – nadváha by jej mohla v neskoršom štádiu gravidity spôsobiť komplikácie.

Okolo 27. až 33. dňa sa sučka nachádza približne v polovici gravidity. Začínajú sa prejavovať prvé viditeľné zmeny:

sučka je pokojnejšia, opatrnejšia,
mierne sa jej zväčšuje bruško, mliečne žľazy a vulva,
zvyšuje sa jej chuť do jedla.

Plody v tomto období dosahujú približne 30 % svojej veľkosti pri narodení. Ich rast bol doteraz pomalý, preto zmena v krmive zatiaľ nie je nevyhnutná.

Od 35. dňa gravidity už môžeme pri ultrazvukovom vyšetrení pozorovať prvé pohyby plodov, čo potvrdzuje ich aktívny vývoj.

36. - 42. deň (6. týždeň)

Medzi 35. až 38. dňom gravidity je už možné nahmatať v spodnej zadnej časti brucha (ventrálne a posteriórne) hlavičky a zadočky plodov – prejavujú sa ako malé, pevné hrčky - nodulárne štruktúry.

Končí fáza pomalého rastu plodov a začína obdobie intenzívneho vývinu a rýchleho priberania na veľkosti.

V 6. týždni gravidity sa zvyšujú energetické nároky sučky. V tomto období je vhodné začať ju kŕmiť špeciálnym krmivom pre gravidné sučky a zvýšiť dennú dávku asi o 10 % v porovnaní s obdobím pred graviditou.

Keďže rastúca maternica zaberá čoraz viac miesta v brušnej dutine, sučka môže mať menší apetít alebo ťažkosti s prijímaním väčšieho množstva krmiva naraz. Preto je najlepšie rozdeliť kŕmenie na 2 až 3 menšie porcie denne. Neprekrmujeme, nadmerná váha môže sučke uškodiť.

Medzi 35. a 45. dňom gravidity sa začína vyvíjať pohlavie plodov. Genitálna lišta – základ budúcich pohlavných orgánov – sa posúva smerom k pupočnej šnúre (ak ide o samčie plody - psíky) alebo smerom k chvostu (ak ide o samičie plody - sučky). V tomto štádiu je už možné určiť pohlavie plodov ultrazvukom (za ideálnych podmienok a skúsenou rukou).

43. - 49. deň (7. týždeň)

V tomto štádiu gravidity je už veľmi ťažké určiť počet šteniat hmatom (palpáciou), pretože maternica zaberá až dve tretiny brušnej dutiny.

Je vhodné kŕmiť sučku 3 až 5-krát denne v menších porciách a zvýšiť celkovú dennú dávku krmiva o ďalších 5 až 10 % (spolu teda o 15–20 % viac než bola dávka pred graviditou).

Začína byť viditeľné rednutie a vypadávanie srsti v oblasti mliečnych žliaz, ktoré sa zároveň ďalej zväčšujú.

Sučka by v tomto období nemala vykonávať náhle pohyby, náročnú fyzickú aktivitu ani skákať – mohla by si ublížiť alebo ohroziť plody.

Diagnostika počtu a pohlavia plodov:

Medzi 45. a 48. dňom gravidity je možné pomocou RTG vyšetrenia vidieť kostry šteniat a určiť ich presný počet.
Medzi 46. a 55. dňom sa dá pomocou ultrazvuku určiť pohlavie plodov podľa polohy genitálnej lišty. Najpresnejšie sa to dá pri gravidite s 1 až 2 šteniatkami.

Ak je však prítomných 3 alebo viac plodov, presnosť vyšetrenia klesá na približne 66 %, pretože v brušnej dutine je menej miesta a plody sa menej pohybujú, takže sa plody ťažšie dostanú do správnej polohy pre zobrazenie pohlavných orgánov. Najlepšiu vizualizáciu pohlavia dosiahneme vtedy, keď plod leží v spodnej (ventrálnej) polohe, má ohnuté (flexované) zadné nohy a krídla panvy sú rovnobežné.

Od 49. dňa gravidity by sme mali začať sučku privykať na pôrodnú bedničku, teda miesto, kde bude rodiť. To jej pomôže cítiť sa v čase pôrodu pokojnejšie a bezpečnejšie.

50. - 56. deň (8. týždeň)

V tomto období môžeme pozorovať alebo nahmatať, ako sa plody v brušku sučky hýbu.

Sučka môže, ale nemusí stratiť chuť do jedla. Preto je dôležité pokračovať v kŕmení častejšie a v menších porciách – ideálne 3 až 5-krát denne. Dennú kŕmnu dávku by sme mali zvýšiť o ďalších 10–30 %, teda celkovo o 25–50 % viac oproti množstvu kŕmnej dávky pred graviditou.

Môže sa začať samočinne uvoľňovať mlieko z mliečnych žliaz.

Bruško sučky sa naďalej zväčšuje – je to spôsobené rastom plodov, maternice a množstva plodovej vody.

Od 55. dňa gravidity je možné:

pomocou fonendoskopu (stetoskopu) počuť tlkot srdiečok plodov,
vykonať röntgenové vyšetrenie (RTG), ktoré dokáže určiť počet, veľkosť a polohu plodov a posúdiť tvar a veľkosť panvy sučky (tzv. RTG pelvimetria).

Hoci je pelvimetria užitočná, vo veterinárnej aj ľudskej medicíne sa rutinne nevykonáva.

Na konci gravidity prebiehajú v tele sučky výrazné zmeny spôsobené prípravou na pôrod.

Do oblasti maternice, mliečnej žľazy a pôrodných ciest sa hromadí viac krvi (hyperémia), čo spôsobuje mierne opuchy (edém) a zväčšenie týchto častí:

Mliečna žľaza sa viditeľne zväčšuje u väčšiny sučiek asi 3 – 4 dni pred pôrodom.
V dôsledku väčšieho prekrvenia (hyperémie) sa zväčšuje aj vulva, okolie panvy, konečník (anus) a hrádza (perineum). Tieto časti sú mäkké na dotyk, nie teplejšie, a nie sú bolestivé – ide o prirodzený, "cestovitý" opuch.

Opuchy a hormonálne zmeny tiež uvoľňujú väzy panvy, najmä spojenie medzi krížovou a bedrovou kosťou. Vďaka tomu je panva pružnejšia a pripravená na pôrod.

V posledných 7 dňoch pred pôrodom dochádza k:

uvoľneniu panvových väzov a brušných svalov, čo spôsobí pokles brucha,
nárastu folikulárnych hormónov v krvi (najviac 24–48 hodín pred pôrodom),
začiatku tvorby mledziva (kolostra) v mliečnej žľaze.

Z vulvy môže vytiecť priehľadný až biely hustý (muskózny a viskózny) hlien, ktorý sa môže objaviť už od 30. dňa gravidity, no tesne pred pôrodom sa jeho množstvo zvyčajne zvyšuje.

Tieto zmeny signalizujú, že pôrod sa blíži.

57. - 65. deň (9. týždeň): PÔROD

Pôrod sa blíži – buďte pripravení! Sučka môže porodiť každým dňom, preto je dôležité mať všetko nachystané a pravidelne ju sledovať.

Čo je potrebné kontrolovať:

Meranie rektálnej teploty (z konečnika) sučky 1–2× denne – tesne pred pôrodom (zvyčajne 18–30 hodín pred) klesá hladina progesterónu pod 2–3 ng/ml, čo spôsobí pokles teploty (o 0,5–1 °C) približne 10–14 hodín po poklese progesterónu.
Kontrola výtoku z vulvy – výtok by mal byť číry alebo mierne slizovitý. Zelený alebo žltý výtok môže byť varovným signálom!
Skúste jemne stlačiť mliečnu žľazu – ak vyteká mlieko, telo sučky sa už pripravuje na kŕmenie šteniat.

Sledujte aj správanie sučky:

Je nepokojná, hniezdi (hľadá si miesto na pôrod), alebo prestáva žrať? To sú bežné príznaky blížiaceho sa pôrodu.

Kedy zbystriť pozornosť:

Ak sa pôrod zastaví alebo mešká,
ak sa oneskorí pôrod šteňaťa alebo placenty,
alebo ak sa objaví neobvyklý výtok (napr. zelený alebo žltý),

→ okamžite kontaktujte veterinára a skontrolujte životaschopnosť plodov pomocou ultrazvuku (USG).

Dôležité:
Skúsený chovateľ často vie rozpoznať varovné signály sám. Ak ste však začiatočník, majte pripravený kontakt na veterinára alebo skúseného chovateľa, ktorý vám môže pomôcť.

66. - 70. deň (10. týždeň): PREDĹŽENÁ GRAVIDITA ("PRENÁŠANIE")

Možné príčiny predĺženej gravidity u sučky:

Nízky počet plodov – ak sučka čaká len 1–2 šteniatka, telo nemusí dostať dostatočný signál na spustenie pôrodu.
Neplodnosť – sučka môže vyzerať ako gravidná, no v skutočnosti nie je.
Nečinnosť maternice (inertia uteri) – najmä pri veľkom počte plodov môže maternica zlyhať a nemať kontrakcie.
Odumretie plodu a jeho mumifikácia.
Podávanie progesterónu – ak sučke bol podávaný progesterón na udržanie gravidity, môže dôjsť k jej umelému predĺženiu.

Ako sa postupuje:

Ultrazvukom maternice sučky sa zisťuje, či sú plody prítomné a životaschopné.
Posudzuje sa tiež stav mliečnej žľazy – najmä veľkosť a tvorba mledziva.
V prípade potreby sa vykonáva cisársky rez.
Vyvolanie (indukcia) pôrodu sa vo všeobecnosti neodporúča.

Ak sa používali gestagény (lieky s obsahom progesterónu) na udržanie gravidity, ich podávanie sa má ukončiť medzi 58. až 60. dňom gravidity, aby sa umožnilo prirodzené spustenie pôrodu.

ŽIVOTASCHOPNOSŤ PLODOV

Okolo termínu pôrodu môžeme pomocou ultrazvuku sledovať srdcovú činnosť šteniat ešte v maternici. Hoci sa počet úderov za minútu môže trochu meniť, srdcová frekvencia by mala zostať nad 200 úderov za minútu.

Ak klesne pod 180 úderov za minútu, ide o varovný signál – známku fetálnej tiesne (plod je v ohrození). V takom prípade môže byť potrebný zákrok (intervencia) (napr. cisársky rez).

Pri fetálnej tiesni dochádza u plodu k nedostatku kyslíka (hypoxii). To spôsobí:

zrýchlenú činnosť čriev (zvýšená peristaltika),
uvoľnenie análneho zvierača,
únik mekonia (prvá stolica plodu, čiernozelená),
zafarbenie plodovej vody do zelena alebo žlta.

Ak novonarodené šteňa vdýchne túto zakalenú plodovú vodu, môže dôjsť k poškodeniu pľúc – vzniká syndróm aspirácie mekonia, ktorý sa prejavuje ako dýchavičnosť alebo respiračná tieseň u novorodenca.

Ak sa v blízkosti termínu pôrodu dôkladne sleduje činnosť plodov a maternice, a v prípade potreby sa včas vykoná cisársky rez, môže to výrazne znížiť riziko úhynu šteniat. Jedna štúdia preukázala, že novorodenecká úmrtnosť (mortalita) klesla z 9 % na 3 %, keď sa tieto opatrenia dodržiavali.

Funkciu placenty – ktorá zabezpečuje prísun kyslíka plodom – však nie je možné spoľahlivo hodnotiť, pretože neexistujú presné ukazovatele jej činnosti. Ak placenta prestane správne fungovať, šteňatá môžu byť ohrozené na živote.

Hoci relaxín, hormón produkovaný placentou, môže naznačovať, že placenta ešte funguje (najmä v neskorej gravidite jeho hladina klesá), nejde o presné meranie – relaxín ukazuje len prítomnosť funkcie, nie jej stupeň alebo účinnosť.

Kedy je potrebné monitorovať sučku a plody pred alebo počas pôrodu:

Sučka mala v minulosti komplikovaný pôrod (dystokiu) alebo má obštrukciu reprodukčného traktu (napr. zúžený pôrodný kanál).
Od krytia prešlo viac ako 70 dní a pôrod sa ešte nezačal.
Prvá fáza pôrodu (nepokoj, hniezdenie, pokles teploty) trvá viac ako 24 hodín od zníženia rektálnej teploty.
Sučka vykazuje viditeľnú bolesť – kňučí, olizuje si vulvu alebo ju hryzie.
Sučka má silné a pravidelné kontrakcie brucha trvajúce 20–30 minút, ale žiadne šteňa sa ešte nenarodilo.
Sučka má slabé, nepravidelné kontrakcie už viac ako 2–4 hodiny bez pôrodu šteňaťa.
Interval medzi narodením šteniat je:
- viac než 2 hodiny, ak sučka stále silno tlačí (má silné kontrakcie),
- viac než 4 hodiny, ak už netlačí vôbec (bez prítomností kontrakcií).
Druhá a tretia fáza pôrodu trvá viac než 12–24 hodín (závisí od počtu šteniat).
Plodová voda vyšla už pred 2–3 hodinami, ale odvtedy sa nič nedeje.

Objavil sa neobvyklý výtok z vulvy, napríklad:
- tmavozelený výtok bez pôrodu šteňaťa do 2–4 hodín (možné oddelenie placenty od maternice – riziko pre plod v podobe fetálnej respiračnej tiesni (hypoxie šteniat)),
- červenohnedý alebo žltozelený výtok (možný únik mekónia – známka hypoxie) a šteňa sa nenarodí do 1–2 hodín,
- veľké množstvo krvi (možné poranenie pôrodných ciest, koagulopatia),
- hnisavý výtok (príznak zápalu maternice).

Narodilo sa mŕtve alebo umierajúce šteňa.
Sučka má známky choroby alebo otravy (intoxikácie).
Všetky placenty neboli vypudené do ± 4 hodín po pôrode (zadržaná placenta) – počet placent musí zodpovedať počtu šteniat.
Lochie (očistky) sú zapáchajúce alebo hnilobné.
Telesná teplota sučky je vyššia než 39,5 °C.
Celkový stav sučky alebo šteniat sa zhoršuje – sú slabé, apatické alebo nepijú.

➡️ V týchto prípadoch neváhajte kontaktovať veterinára – ide o život sučky aj šteniat.

Použitá literatúra:

REECE, W.O.(2011). Fyziologie a funkční anatomie domácích zvířat. Grada Publishing 2011. ISBN 978-80-247-3282-4
TOMAN, M. a kol. Veterinární imunologie. Grada Publishing 2009. ISBN 978-80-247-2464-5
VILLIERS, E., RISTIĆ, J. BSAVA Manuál klinickej patológie psa a mačky. SAVLMZ 2015. ISBN 978-80-971-9210-5
Skriptá z pôrodníctva, reprodukcie a reprodukčných porúch zo štúdia na Univerzite veterinárskeho lekárstva a farmácie (UVLF)
CHAMBERLAIN, D. Pohled do mateřského lůna. Kořeny 2014. ISBN 978-80-905-7665-0
KUDLÁČ E., ELEČKO J. a kol., Veterinární porodnictví a gynekologie
Doc. MVDr. DOLEŽEL R., CSc., prof. MVDr. KUDLÁČ E., DrSc. a kol, Veterinární porodnictví
DOUBEK J., MATALOVÁ E., UHRÍKOVÁ I., Přehled fyziologie II pro VFU Brno

Neonatal period in the dog: immunological and nutritional determinants for survival
Pregnancy in the bitch - a physiological condition requiring specific care
Worm Control in Dogs and Cats
Preliminary results: early sex determination in the canine foetus by echotomography
Determination of the Genital Structures using Ultrasound in Canine Prenatal Fetuses
Veterinary Surgery: Small Animal - E-BOOK: 2-Volume Set
Theriogenology, An Issue of Veterinary Clinics of North America: Small animal theriogenology
Bovine fetal gender determination
Early sex determination in the canine foetus by ultrasound and PCR
Use of B-mode ultrasonography for fetal sex determination in dogs
World Small Animal Veterinary Association World Congress Proceedings, 2005
Cornell University College of Veterinary Medicine
Royal Canin
East Central Veterinary Hospital
IMV Imaging. Canine and feline foetal ageing
Maty Ve Maria
Rhodesian Ridgeback Slovakia
Veterinářství
MSD MANUAL Veterinary Manual
MERCK MANUAL Veterinary Manual
3. REPRODUKCE A ODCHOV PSŮ VE VZTAHU K WELFARE
Physiology and Clinical Parameters of Pregnancy in Dogs