Hmotnosť sučky po pôrode
Sučka by mala mať po pôrode hmotnosť 5 - 10 % z hmotnosti pred graviditou. Hmotnosť sučky po pôrode je nižšia ako hmotnosť sučky počas gravidity v dôsledku pôrodu šteniatok, plodovej vody, placenty, ale je vyššia ako normálna hmotnosť sučky pred graviditou v dôsledku zväčšenej maternice a mliečnej žľazy produkujúcej materské mlieko a zvýšenému množstvu krvi a telesného tuku. Počas puerpéria sa hmotnosť sučky zníži vylučovaním očistiek (lochii) a involúciou maternice.
Pôrodná hmotnosť šteniat
Pôrodná hmotnosť šteniat predstavuje v priemere 1 - 3 % z telesnej hmotnosti matky (Trangerud et al 2007). 10-kilová sučka by mala mať šteňatá s hmotnosťou okolo 100 - 300 g. Čím vyššia je telesná hmotnosť sučky (čím väčšie plemeno), tým vyššia je hmotnosť jej vrhu. Čím viac šteniat je v jednom vrhu, tým nižšia je pôrodná hmotnosť šteniat, a teda veľkosť vrhu je spojená s nízkou pôrodnou hmotnosťou (Mila et al 2015). Pôrodná hmotnosť šteniat je v priemere 1-6,5 % telesnej hmotnosti matky. 6,5 % je u menších plemien a 1 % je u väčších plemien. Pôrodná hmotnosť celkového vrhu tvorí 12-14 % telesnej hmotnosti matky. Normálna pôrodná hmotnosť závisí na plemene (Hoskins, 2001; Root Kustritz, 2004). Vzhľadom k rozdielom vo veľkosti plemien je u jednotlivých šteniat náročné odhadnúť presnú optimálnu pôrodnú hmotnosť. Dôležitými faktormi pre veľkosť pôrodnej hmotnosti sú genotyp, veľkosť plemena, počet šteniat vo vrhu a výživa matky pred pôrodom.
Čím menšia je relatívna pôrodná váha šteňaťa, tým nepriaznivejšia je vyhliadka pre jeho prežitie. Novorodenci, ktorí vážia menej než 40 % priemernej pôrodnej hmotnosti, sú vystavení vyššiemu riziku hypotermie a budú mať väčšie problémy s adekvátnym kojením k udržaniu normálnych koncentrácii glukózy, čo zvyšuje ich riziko úmrtia (Root Kustritz, 2004; Grundy, 2006). Pôrodná hmotnosť nie je ovplyvnená pohlavím novorodenca a je skôr indikátorom nedostatočnej vnútromaternicovej výživy alebo vrodených abnormalít. Šteňatá s nízkou pôrodnou hmotnosťou majú vyšší metabolizmus, nižšiu zásobu pečeňového glykogénu a vyšší pomer povrchu tela k telesnej hmotnosti než ťažší novorodenci. Energetické požiadavky týchto šteniat s nízkou pôrodnou hmotnosťou sú preto vyššie, aby sa udržala ich hladina glukózy v krvi a telesná teplota, a sú vystavené väčšiemu riziku hypoglykémie a hypotermie. Ich vitalita pri narodení (APGAR skóre) je taktiež nižšia. Všetky tieto parametre vystavujú novorodencov vyššiemu riziku novorodeneckej úmrtnosti.
U šteniat sa v súčasnej dobe má za to, že pôrodná hmotnosť je nízka, pokiaľ sa u daného plemena pohybuje pod 25 % (Mila, Grellet, Feugier a Chastant-Maillard, 2015). Nízka pôrodná hmotnosť je hlavným rizikovým faktorom, ako ukazuje štúdia vykonaná na 514 šteňatách, ktorá uvádza, že 81 % šteniat, ktoré zomreli behom prvých 48 hodín života, malo podľa tejto definície "nízku" pôrodnú hmotnosť. Je dôležité vážiť šteňatá pri narodení, aby sme identifikovali tie s nízkou pôrodnou hmotnosťou. Tieto šteňatá musia byť so zvláštnou pozornosťou sledované behom prvých týždňov života pomocou váženia.
Pôrodnú hmotnosť ovplyvňuje rada faktorov. U psov sú dvoma
hlavnými rozhodujúcimi faktormi veľkosť
plemena a veľkosť vrhu. Psy
veľkých plemien majú šteňatá s vyššou pôrodnou hmotnosťou než psy malých
plemien. Prebieha výskum ku stanoveniu patologických prahov pre každé plemeno u
psov. Navyše šteňatá z veľkých vrhov majú omnoho nižšiu pôrodnú
hmotnosť než tie z menších vrhov. Počet šteniat definujúcich "malý"
alebo "veľký" vrh sa líši v závislosti na veľkosti plemena. Ca. a. Johnson v nepublikovanom pozorovaní naznačuje, že šteňatá vážiace iba asi polovicu typickej pôrodnej hmotnosti pre dané plemeno s veľkou pravdepodobnosťou neprežijú dlhšie než 3 dni aj cez výdatnú podpornú starostlivosť. Znalosť vysokej úmrtnosti spojenej s nízkou pôrodnou hmotnosťou môže pomôcť pri rozhodovaní o tom, ako agresívne by malo byť resuscitačné úsilie, a môže poskytnúť aj určitý pokoj, keď resuscitačné úsilie u novorodencov s veľmi nízkou pôrodnou hmotnosťou zlyhá.
Váhy musia byť vhodné pre očakávané rozmedzie hmotnosti (ktoré závisí na plemene). Rozsah merateľných hmotností nesmie byť zvýšený na úkor presnosti merania u nižších hodnôt. Presnosť merania je v prvých niekoľkých dňoch veľmi dôležitá. S rastúcimi (a starnúcimi) šteňatami je to stále menej dôležité. Presnosť je uvedená v technických špecifikách všetkých váh a mala by sa pohybovať okolo jedného gramu. V ideálnom prípade by presnosť nameraných hodnôt mala byť pravidelne kontrolovaná pomocou starých váh alebo potravinárskych výrobkov, ktorých hmotnosť je známa (napr. 1 kg cukru). Vysoko obojstranná miska zabraňuje pádu šteniatka. Mala by byť dokonale čistá a dezinfikovaná, hlavne pri vážení novorodencov. Vážiaca plošina by mala byť dezinfikovaná aspoň medzi dvoma vrhmi, aby sa obmedzilo riziko nákazy (hlavne pre váženie starších šteniat, starších než tri týždne, kvôli riziku prenosu psieho parvoviru).
Použitá literatúra:
REECE, W.O.(2011). Fyziologie a funkční anatomie domácích zvířat. Grada Publishing 2011. ISBN 978-80-247-3282-4
TOMAN, M. a kol. Veterinární imunologie. Grada Publishing 2009. ISBN 978-80-247-2464-5
Skriptá z pôrodníctva, reprodukcie a reprodukčných porúch zo štúdia na Univerzite veterinárskeho lekárstva a farmácie (UVLF)
KVAPIL, R., KVAPILOVÁ R. Průvodce psí reprodukcí. ISBN 978-80-86177-21-2
Neonatal period in the dog: immunological and nutritional determinants for survival
WikiSkripta
Veterinářství
MSD MANUAL Veterinary Manual
MERCK MANUAL Veterinary Manual
Veterinary focus journal
Small Animal Pediatrics - E-Book: The First 12 Months of Life - resuscitace