Hypotermia (podchladenie)
U novorodeného šteňaťa je termoregulácia (schopnosť udržať si stálu teplotu) nedostatočná (Fitzgerald a Newquist 2011; Hull 1973); a tak sa procesy ako hypotermia (podchladenie) a hypertermia (prehriatie) vyvíjajú rýchle (Harri et al 1991). Prežívanie novorodencov úzko súvisí s termogenéziou (produkciou tepla), obzvlášť keď dochádza k výraznému zníženiu telesnej teploty v dobe pôrodu pri prechode z teplého prostredia v maternici do prostredia mimo maternice (Nowak a Poindron 2006; Vannucchi et al. 2012).
Táto zmena má dopad na novorodené šteňa, pretože mu chýba reflex trasenia (chvenia) a mechanizmus vazokonstrikcie (zúženia ciev), ktoré sú stále vo vývoji (Indrebø et al. 2007; Nakamura a Morrison 2011). Šteňa môže zahájiť periférnu vazokonstrikciu a termogenéznu (teplotvornú) reakciu trasením vo veku 6-8 dní (Lourenço a Machado 2013). U altriciálnych druhov, ako je pes, ktorý je pri narodení nezrelý, je stabilizácia teploty dosiahnutá až v 18. dni veku (Pineda a Dooley 2008).
Prvých 24 až 72 hodín po narodení predstavuje dobu s najvyšším rizikom poklesu teploty (Mullany et al. 2010), čo môže viesť k systémovým biochemickým zmenám ako je hypoglykémia, hypoalbuminémia, energetické zmeny, ktoré môžu vyvolať oneskorenie rastu a acidobázicku alteráciu vedúcu k dysfunkcii viacerých orgánov (Lawler 2008).
Stupeň postnatálnej hypotermie negatívne koreluje s prežitím (Tuchscherer et al 2000).
Teploty pod 36,5 °C sú spojené s hypotermiou a zvýšenou úmrtnosťou (Chitty a Wyllie 2013; Laptook et al. 2007; Martínez-Burnes et al. 2019; Villanueva-García et al. 2021). Tesne po narodení sa teplota znižuje, možno ako adaptačné opatrenie, ktoré chráni pred hypoxiou a acidózou a znižuje metabolickú náročnosť (Lawler 2008; van der Weyden et al. 1986). Hypotermia tiež znižuje metabolickú aktivitu centrálneho nervového systému (Lehtonen et al. 2017; Nuñez et al. 2018).
Hypotermia je spojená s/so
- znížením rýchlosti metabolizmu (Gandy et al. 1964),
- respiračnou tiesňou (Costeloe et al. 2012; Stephenson et al. 1970),
- zníženým príjmom kolostra,
- nízkym prírastkom hmotnosti (Glass et al. 1968),
- hypoglykémiou (Lenclen a kol. 2002; Mann a Elliott 1957; Mathur a kol. 2005) a
- zmenami acidobázickej rovnováhy (Gandy a kol. 1964).
Všetky tieto zmeny vedú k mnohopočetnému orgánovému zlyhaniu (Lawler 2008; Mota-Rojas et al. 2019a,b; 2020; 2021a,b). Prvých 24 až 72 hodín preto predstavuje vyššie riziko stredne ťažkej až tažkej hypotermie (Mullany et al. 2010). Neonatálne (novorodenecké) prežitie súvisí s termogenéziou (schopnosťou produkovať teplo) (Mota-Rojas 1996, MotaRojas a Ramírez-Necoechea 1996; Nowak a Poindron, 2006; Vannucchi et al. 2012). Z týchto dôvodov je nevyhnutné udržiavať optimálnu teplotu prostredia pre novorodené šteňa a zaistiť adekvátnu teplotu behom prvého týždňa života, aby sa zabránilo hypotermii (podchladeniu).
Aby sa zabránilo strate tepla, šteňatá sa držia pohromade, sú schúlené do klbka a hľadajú teplé miesta (Harri et al 1991; Hull 1973; Mota-Rojas et al 2016 ; 2018). Aby sa produkovalo teplo, prijímajú potravu (Terrien et al. 2011). Ku strate tepla dochádza aj v dôsledku mokrej srsti od plodovej vody po pôrode, preto je nutné šteniatka po pôrode osušiť. Je potrebné poznamenať, že menšie psy majú tendenciu strácať teplo rýchlejšie kvôli väčšiemu pomeru plochy k objemu (Rigotti et al 2015). Srsť hrá tiež zásadnú úlohu podľa jej druhu. Farba srsti v prípade tmavých farieb má tendenciu absorbovať viac tepla. Oproti tomu psy so zlou srsťou alebo neprítomnosťou srsti majú nižšiu schopnosť udržať teplo alebo znášať nízke teploty (Johnson et al, 2006).
Z tohto dôvodu môže mať teplota prostredia, kde sú šteňatá odchovávané, negatívny alebo pozitívny vplyv na ich pohodu (Jordan et al 2016).
Približne 1,5 - 2 % celkovej telesnej hmotnosti šteniat pri narodení sú tuky, čo je veľmi málo v porovnaní s 22 % telesného tuku u dospelých neobéznych psov (Stadtfeld, 1978; Rauchfuss, 1978).. Mohlo by sa teda stať, že šteňatá primárne využívajú produkciu tepla pomocou potravy (Mila et al. 2015). Príjem kolostra novorodencovi zaisťuje nielen obnovu 10 % stratenej hmotnosti tela behom prvých 24 hodín po pôrode, ale taktiež imunitu behom prvých týždňov. Preto kolostrum okrem zaistenia dostatočnej výživy umožňuje šteňaťu produkovať teplo (Fitzgerald a Newquist 2011). Nedostatočné prijatie kolostra, ktoré je jediným zdrojom energie, vedie ku zníženiu teploty. Znížená teplota spôsobí znížené satie mlieka, čo sa opäť prejaví zníženým prijatím kolostra a v dôsledku toho aj energie s možným rizikom septikémie. Kolostrum totiž predstavuje nielen zdroj energie ale aj protilátok chrániacich pred infekciou (Münnich a Küchenmeister 2014). Dostatočné požitie kolostra poskytuje novorodencovi vysoký prísun energie, čo prospieva k rýchlej obnove teploty stratenej v dobe pôrodu a súčasne jeho nezrelej termoregulácii, aby sa zabránilo hypotermii (podchladeniu) (Dwyer a Morgan 2006). Prísun kolostra prispieva ku správnemu zreniu a funkcii gastrointestinálneho systému vrátane vstrebávania živín (Bühler a kol. 1998; Burrin a kol. 1992; Schwarz a Heird 1994), čo zvyšuje indexy prežitia. Novorodené šteňa však môže mať problémy s lokalizáciou mliečnej žľazy, čo vedie k oneskorenému príjmu kolostra (Arteaga et al 2013).
Medzi faktory, ktoré ovplyvňujú termoreguláciu (schopnosť udržať si stálu teplotu) u šteňaťa, patrí
- príjem a spotreba kolostra,
- telesná hmotnosť pri narodení,
- teplota prostredia a
- plemeno.
Telesná hmotnosť a rýchlosť rastu sú dôležité faktory pre progresívne zvyšovanie telesnej teploty u šteniat (Piccione et al 2010). Denné oscilácie telesnej teploty sú u novorodencov slabšie a zvyšujú sa ako šteňa rastie. To sa taktiež mení v závislosti od plemena (Piccione et al, 2009). Hmotnosť pri narodení koreluje s hmotnosťou matky a predstavuje v priemere 1-3 % telesnej hmotnosti sučky (Trangerud et al 2007). Rovnako tak je veľkosť vrhu spojená s nízkou pôrodnou hmotnosťou (Mila et al 2015). Čím väčší vrh, tým nižšia pôrodná hmotnosť. Indrebø et al (2007) u 744 šteniat pozorovali, že nízka pôrodná hmotnosť a agalakcia (žiadna produkcia mleika) boli najčastejšími príčinami úmrtia behom prvých 3 dní po narodení. Preto denný záznam telesnej hmotnosti umožňuje sledovať priemerný 8 % nárast hmotnosti behom prvých 3 dní a 12 % behom nasledujúcich 4 dní. Udržiavanie teploty a adekvátnych hladín glukózy je u novorodeného šteňaťa obmedzené (Allen et al 1966). Hypotermia a hypoglykémia sa môžu vyvinúť a vyvolať fatálne následky (Münnich a Küchenmeister 2014). Je to tak, že súťaženie s vrhom o struky alebo kolostrum pri narodení môže mať vážne následky. Spočiatku dôjde ku dehydratáciu (Wilborn 2018), ktorá neskôr ovplyvní prežitie novorodencov (Groppetti et al 2015; Schrack et al 2017).
Šteňatá mladšie než 2 týždne nevedia regulovať svoju telesnú teplotu a do 6 až 8 týždňov života nedosahujú normálnu teplotu dospelých (Casal, 1995; Johnston et al., 2001; Lawler, 2008; Casal & Bentz, 2009 ). V prvom týždni života šteňaťa je normálna telesná teplota 35,0 až 37,2°C. V druhom a treťom týždni života sa normálna telesná teplota pohybuje od 36,1 do 37,8°C a pri odstave je 37,2 - 38,3 °C. Teplota prostredia by mala byť 29,4-32,2 °C po dobu prvého týždňa, 26,7 °C po dobu 2-4 týždňov, 21,1-23,9 °C v 5 týždni a potom 21,1 °C od 6 týždňa do odstavu (Poffenbarger a kol., 1990; Hoskins, 2001; Johnston a kol., 2001; Grundy, 2006). Horné úrovne teplôt platia skôr pre šteňatá malých plemien a chorých novorodencov, zatiaľ čo nižšie úrovne sú vhodnejšie pre šteňatá stredných a veľkých plemien. Vlhkosť by mala byť udržiavaná na 55 - 65 %, aby nedošlo k vysušeniu pokožky. Vyššia vlhkosť vzduchu prispieva k infekciám. Avšak pokiaľ je novorodenec predčasne narodený a má nízku pôrodnú hmotnosť, môže byť vlhkosť zvýšená na 85 - 90 % a teplota na 29,5 - 32,2 °C. Vyššia teplota a vlhkosť pomáhajú udržiavať teplotu tela, hydratáciu a metabolizmus novorodenca.
Hypotermia (podchladenie) je veľmi vážnym problémom u novorodenca. Znižovaním telesnej teploty sa šteňa stane menej aktívne, spomaľuje sa mu pohyblivosť čriev, čo spôsobuje ileus (nepriechodnosť čriev). Keď šteňatá príjmu mlieko od matky, mlieko im začne miesto trávenia kvasiť, produkuje sa plyn, čo vedie k nafúknutému brušku a nadúvaniu. Následne dochádza k zvýšenému tlaku na hrudník, čo vedie k namáhavému dýchaniu a dyspnoe (dušnosti). Väčšina novorodencov s bolesťami a dýchacími problémami prehĺta viac vzduchu (aerofágia) a tým sa zhoršuje nadúvanie. Silné nadúvanie môže mať za následok kolaps obehového systému až smrť. Keď sú hypotermickí (podchladení) novorodenci kŕmení hadičkou, prijatá mliečna náhrada sa môže regurgitovať (vracať späť) a aspirovať (vdýchnuť), čo ma za následok zápal pľúc (pneumóniu). Hypotermia taktiež inhibuje imunitu sprostredkovanú bunkami, čo môže viesť ku zvýšeniu náchylnosti k bakteriálnym infekciám.
Marginálnu hypotermiu je možné často zistiť pohmatom (palpáciou) dolných končatín. Keď je koža šteňaťa studená, matka šteňa odstrčí a ignoruje jeho plač. Šteňa sa potom dostane do hypoglykémie a je príliš slabé na kojenie, čím sa spustí začarovaný kruh, z ktorého šteňa bez pomoci neprežije. Tkanivová hypoxia a metabolická acidóza môžu dosiahnuť hlboké rozmery. Potom, čo telesná teplota dosiahne kritickú úroveň 32 °C, sa hypotermia stane závažnou a šteňa leží nehybne, s veľmi pomalou dychovou frekvenciou a občasnou reakciou na hlad. Bolo hlásené, že zdravé novorodené šteňatá môžu prežiť až 12 hodín hlbokej hypotermie a zotaviť sa, pokiaľ sa pomaly zahrievajú. V praxi však je možné podchladené šteňatá zachrániť iba vtedy, keď je problém včas odhalený a správne liečený. Hypotermia (podchladenie), ktorá sa vyvinie u šteniat chovaných pri správnej teplote prostredia, môže naznačovať
- nedostatočný príjem mlieka šteňaťom v dôsledku ochorenia alebo slabosti,
- neschopnosť dosiahnuť na struky sučky,
- nedostatočnú produkciu mlieka,
- neprimerané materské správanie a/alebo
- zlú kvalitu alebo množstvo mlieka v dôsledku nedostatočnej výživy sučky, ochorenia sučky a /alebo dedičných faktorov.
Osirelé šteňatá sú vystavené väčšiemu riziku, pretože sú citlivejšie na suboptimálne teploty bez matky. Okrem toho môže byť nedostatočné zloženie mliečnej náhrady alebo rozvrh kŕmenia.
Novorodenci sú považovaní za hypotermických (podchladených), keď ich telesná teplota klesne pod 34,4 °C pri narodení, pod 35,6 °C vo veku 1-3 dní alebo pod 37,2 °C vo veku 1 týždňa. Podchladenie by malo byť liečené okamžite. Klinické príznaky u hypotermického novorodenca s telesnou teplotou na 31,1 °C zahŕňajú nepokoj, stratu chuti do jedla, nepretržitý plač, červené sliznice a pokožku chladnú na dotyk. Svalový tonus je však stále dobrý, dychová frekvencia je > 40 dychov za minútu a srdcová frekvencia > 200 úderov za minútu. Keď telesná teplota klesne na rozmedzie 28-29,4 °C, novorodenec vyzerá letargicky a nekoordinovane, ale reaguje. Okolo pier je vidieť vlhkosť, srdcová frekvencia klesá pod 50 úderov za minútu a dychová frekvencia sa pohybuje medzi 20 až 25 dychmi za minútu. Pri teplote pod 21 °C sa novorodenec zdá byť mŕtvy. Pokiaľ extrémne opatrenia vyústia v reakciu, je možné sa pokúsiť o liečbu.
Hypotermickí novorodenci by mali byť pomaly a postupne ohrievaný behom 1 až 3 hodín, ale nie viac než 1 °C za hodinu, pričom sa udržujú v suchu. Teplota sa má zvyšovať o 1 °C preto, aby sa zabránilo rýchlejšiemu zvýšeniu požiadaviek tkanív na kyslík a energiu, než je šteňa schopné dodať, a tiež preto, lebo rýchle opätovné zahriatie môže spôsobiť oneskorené zlyhanie orgánov. Rýchle zahrievanie môže narušiť vaskulárnu (cievnu) integritu a zhoršiť stratu tekutín a dehydratáciu, čo vedie k hypertermii, hypovolémii, šoku až smrti. Ohrev zvyšuje kalorickú potrebu kvôli zvýšeniu rýchlosti metabolizmu. Behom ohrievania novorodenca by teda mala byť do doplňovania tekutín pridaná dextróza, ktorá pomôže stabilizovať novorodenca, alebo by mali pred opätovným zahriatím dostať subkutánnou (podkožnou) injekciou zmes rovnakého množstva fyziologického soľného roztoku (alebo Ringer laktátu) a 5 % roztoku glukózy. Glukóza je nevyhnutná pre pokrytie náhleho zvýšenia energetických požiadaviek behom zohrievania. Pokiaľ je novorodenec silne podchladený, je možné mu podávať teplé tekutiny intravenózne, intraperitoneálne alebo intraosseálne. Teplota podávaných tekutín by nikdy nemala byť o viac než 1 °C vyššia než telesná teplota novorodenca. Predtým sa predpokladalo, že podchladených novorodencov je možné zahriať podaním teplých tekutín orálne. Avšak hypotermický novorodenec by nikdy nemal byť kŕmený, pokiaľ je telesná teplota pod 34,4 °C a / alebo nie je počuť žiadny zvuk čriev. Hypotermické šteňatá by mali byť najskôr zahriate na 34,5 °C, čo je teplota, ktorá umožní tráviacim enzýmom, aby sa znovu aktivovali. Pokiaľ sa pred kŕmením šteňatá nezahrejú, u hypotermických šteniat sa objaví hnačka, čo má za následok ďalšiu dehydratáciu a hypotermiu, kvôli nefunkčným tráviacim enzýmom.
Pomalé otepľovanie (zohrievanie) sa najlepšie dosahuje použitím telesného tepla. Hypotermické šteňa môžeme umiestniť do vnútornej kapsy voľného odevu, čo bude mať za následok pomalé zahrievanie. Dobrou alternatívou je teplá voda zohriatá na o 1 °C vyššiu teplotu ako je telesná teplota šteňaťa alebo vyhrievacia deka. K zaisteniu externého tepla pre novorodencov je možné opatrne používať vyhrievacie podložky, lampy, fľaše alebo rukavice s teplou vodou. Kvôli letargii alebo nízkemu veku (bez termoregulácie alebo reflexov) sa novorodenec nemôže plaziť od nadmerného tepla. Preto je treba často kontrolovať teplotu okolia, aby nedošlo k prehriatiu (hypertermii). Aby sa posúdila primeranosť teploty prostredia pre novorodenca, mala by byť chrbtová časť ruky držaná v najteplejšej oblasti v pôrodnom boxe po dobu najmenej 2 minút. Pokiaľ je to nepríjemné alebo je prítomný pocit pálenia, teplota je pre novorodenca nebezpečná a príliš horúca. Kyslík a teplý vzduch (napr. fénom), ktoré sú prítomné v kyslíkových klietkach alebo ľudských detských inkubátoroch, môžu podchladeného novorodenca rýchlo a bezpečne zahriať.
Rýchle zahriatie má za následok únik tepla, ktorý je charakterizovaný zvýšenou dychovou frekvenciou a námahou, cyanózou, hnačkou a záchvatmi. Pokiaľ sa telesná teplota behom hodiny zvýši o 2 a viac °C (a nie iba o 1 °C), obvykle nastanú podmienky ohrozenia života (zlyhanie srdca a obličiek). Liečba prehriatia sa skladá zo studeného vzduchu a vlažného vodného kúpeľa. Aj keď novorodenec spočiatku prežije, takéto psy často umierajú na oneskorené zlyhanie orgánov (srdce a obličky). Pokiaľ novorodenec nemôže uniknúť nadmernému teplu, môže dôjsť k tepelnému popáleniu, ktoré je treba liečiť lokálne a systémovo tekutinami. Antibiotické masti sa neodporúčajú, pretože sa ľahko vstrebávajú a môžu byť škodlivé. Pokiaľ sú popáleniny závažné, podávajú sa krystaloidy v šokových dávkach, systémovo sa podávajú baktericídne antibiotiká, ako je ampicilín alebo amoxicilín/klavulanát a odporúča sa kalorická suplementácia v 2-4násobku udržiavacích dávkach.
Použitá literatúra:
PETERSON, M.E., KUTZLER M., Small Animal Pediatrics: The First 12 Months of Life 1st Edition
HOSKINS, J.D., Veterinary Pediatrics: Dogs and Cats from Birth to Six Months 3rd Edition
ENGLAND, G.C.W., HEIMENDAHL, A., BSAVA Manual of Canine and Feline Reproduction and Neonatology