Imunitný systém

Počas gravidity je prechod protilátok z krvi matky cez placentu do plodov limitovaný, a preto sa šteňatá rodia s relatívne nezrelým imunitným systémom a sú po pôrode odkázané na pasívnu imunitu prostredníctvom príjmu protilátok z kolostra (prvého mlieka). Psí novorodenci sa rodia s nie viac než 10 % protilátkami, ktoré prešli krvným zásobením cez placentu počas intrauterinného (vnútromaternicového) života (Poffenbarger et al., 1990; Hoskins, 2001; Root Kustritz, 2004; Grundy, 2006). 90 % alebo viac protilátok získavajú šteňatá pasívne pri narodení príjmom kolostra behom prvých 18 až 24 hodín. Maximálna absorpcia nastáva 8 hodín po pôrode (Root Kustritz, 2004). Kolostrum obsahuje primárne imunoglobulíny G (IgG), ale taktiež menšie množstvo imunoglobulínov M (IgM) a imunoglobulínov A (IgA) (Poffenbarger et al., 1990; Grundy, 2006). Kolostrálne protilátky sú absorbované pinocytózou. Tieto protilátky poskytujú ochranu proti vírusovým a bakteriálnym patogénom, dokým sa endogénny imunitný systém nestane plne funkčným okolo 8 až 12 týždňov veku. 

Po zastavení sekrécie kolostra sú protilátky stále vylučované do mlieka, aj keď v nižších hladinách (Poffenbarger et al., 1990). Prijímanie protilátok z mlieka sučky má pre zdravie šteniat význam. Avšak protilátky po tomto čase neprechádzajú už do krvi, pretože došlo k uzavretiu črevnej steny, vyzretiu enterocytov (črevných buniek), zmene pH črevnej tekutiny a tvorbe proteolytických enzýmov. Ich význam spočíva v tom, že sú prítomné na povrchu orofaryngeálnej (ústnohltanovej) a gastrointestinálnej (žalúdočnočrevnej) časti tráviaceho aparátu, čím lokálne chránia šteňa pred infekciou. Protilátky triedy G (IgG) účinkujú hlavne v ústnej dutine, orofarynxe (hltane) a pažeráku. Protilátky triedy A (IgA) majú ochranný účinok predovšetkým v žalúdku a čreve. Protilátky M (IgM) sú u šteniat prakticky nemerateľné. Obsah protilátok v krvi šteniat je variabilný. Mlieko taktiež obsahuje lymfocyty, neutrofily a makrofágy, ktoré pomáhajú poskytovať lokálnu ochranu proti patogénom. Počiatočná endogénna imunologická odpoveď je prostredníctvom IgM (Poffenbarger et al., 1990; Boothe & Tannert, 1992). 

Protilátky v mlieku sučky postupne klesajú, čo znamená nedostatočnú ochranu pred infekciou. Ochrana z protilátok matky je účinná asi do 6. až 20. týždňa veku šteniat. Protilátky s dlhšou životnosťou, ako sú protilátky proti psiemu parvovírusu, sú dôležité, pretože môžu interferovať s účinnosťou vakcín. Imunita sprostredkovaná bunkami je pri narodení zlá a zvyšuje sa behom prvých týždňov až mesiacov života (Poffenbarger et al., 1990; Boothe & Tannert, 1992). Týmus sa behom prvých 3 mesiacov zväčší 200krát a poskytuje T bunky (Poffenbarger et al., 1990; Boothe & Tannert, 1992). V prípadoch, kedy vývoj týmusu neprebieha normálne, je syndróm blednutia šteniat (fading puppy syndrome) bežný. Syndróm blednutia šteniat je, keď šteňa zomrie behom prvých niekoľkých týždňov života bez zjavnej príčiny smrti alebo klinických príznakov, to znamená, že sa mu nedarí prospievať. Smrť obvykle nastáva behom prvých 5 dní života, ale môže nastať až do 10 týždňov veku. Vzhľadom k tomu, že novorodenci nie sú imunokompetentní, je v prípade potreby antimikrobiálnej terapie preferované použitie bakteriocídnych liekov pred použitím bakteriostatických liekov (Boothe & Tannert, 1992). 

Šteňatá sa rodia s nezrelým týmusom a zníženou reaktivitou T lymfocytov a kvôli nedostatočnému rozvoju komplementového systému majú neadekvátne reakcie neutrofilov (fagocytov). Neonatálne fagocytárne bunky (neutrofily) sú spočiatku defektné vo svojej schopnosti pohltiť a zabíjať mikroorganizmy (Poffenbarger et al., 1990). V novorodeneckom sére je prítomných málo komplementov, takže opsonizácia baktérii a fagocytóza neutrofilmi a makrofágmi je podobne znížená. Šteňatá sa rodia s nízkym počtom lymfocytov, ktorý sa zvyšuje behom prvých týždňov života. Populácie B buniek sú pri narodení relatívne vysoké a v priebehu času u šteniat klesajú. Žalúdočná kyselina môže pomôcť zabrániť vstupu mikroorganizmov do gastrointestinálneho traktu, keď nie je v žalúdku prítomné mlieko. Šteňatám, o ktorých je známe, že zle alebo vôbec neprijali kolostrálne protilátky, by sa malo podávať hromadne krvné sérum v dávke 22 ml/kg subkutánne buď behom prvých dni po narodení, alebo akonáhle je rozpoznaná choroba (Poffenbarger et al. , 1990; Bouchard a kol., 1992; Root Kustritz, 2004; Grundy, 2006).

Použitá literatúra:

PETERSON, M.E., KUTZLER M., Small Animal Pediatrics: The First 12 Months of Life 1st Edition
HOSKINS, J.D., Veterinary Pediatrics: Dogs and Cats from Birth to Six Months 3rd Edition
ENGLAND, G.C.W., HEIMENDAHL, A., BSAVA Manual of Canine and Feline Reproduction and Neonatology