Nervová sústava a zmyslové orgány

REFLEXY

Novorodenci sa rodia s nevyvinutým centrálnym a periférnym nervovým systémom, ktorý sa významne vyvíja behom prvých 3-4 týždňov života. Reflex hrozby a pupilárny (zrenicový) reflex na svetlo (PLR) sa vyvinú do 3-4 týždňov veku. Reakcia na hrozbu môže byť prítomná, ale pomalá, keď sa oči otvoria, a mala by byť normálna do 3-4 týždňov veku (Lavely, 2006). Úľakový reflex je plne vyvinutý vo veku 2 týždňov. Úľaková reakcia je prítomná, keď sa ušné kanáliky otvoria medzi 12. a 14. dňom (Lavely, 2006). Záznamy elektroencefalogramu (EEG) sú podobné behom spánku aj bdelého stavu behom prvého týždňa života a postupne prechádzajú do vzorcov dospelých vo veku 8 týždňov (Lavely, 2006). Pri aktívnom spánku šteniatko so sebou trhá, šklbe a myká sa. To pomáha pri neuromuskulárnom vývoji a koordinácii.

Hlavové nervy V, VII a VIII (trigeminálny, tvarový a vestibulokochleárny) sú pri narodení dobre vyvinuté, pretože sú potrebné pre udržanie polohy behom kojenia, pre satie a pre chuť (Poffenbarger et al., 1990; Lavely, 2006). Hlavové nervy IX, X a XII (glosofaryngeálny, vagálny a hypoglosálny) sa taktiež vyvíjajú včasne, pretože sú taktiež potrebné pre satie a prehĺtanie (Poffenbarger et al., 1990; Lavely, 2006). Tieto zmysly a funkcie sú nevyhnutné pre prežitie. Sací reflex, keď sa ústa dostanú do kontaktu s mliečnym strukom, je jedinečný pre novorodencov a bude neskôr nahradený žuvaním. Môže byť sprevádzaný pohybovaním prednými labkami. Táto masáž mliečnej žľazy pomáha stimulovať sekréciu mlieka. Ľudia môžu túto reakciu vyvolať vložením prstu do papuľky šteniatka. Sací reflex zmizne do 4-6 týždňov. Koreňový (rooting) reflex je schopnosť novorodenca vyhľadať mliečnu žľazu. Prítomný je od narodenia a vymizne do 25 dní (Lavely, 2006). Po narodení je silne vyvinutý reflex vyhľadávania mliečnej bradavky, ktorý pozostáva z pohybov hlavy a krku zo strany na stranu a pohybu hrudných končatín plazením až kým šteniatka nedosiahnu telo matky a mliečnu žľazu.

Mrkanie a vibrissopalpebrálne reflexy sú prítomné do 2-3 dní veku, aj keď očné viečka nie sú otvorené (Lavely, 2006). Pri otvorení oči sú prítomné pupilárny svetelný reflex, korneálny (rohovkový) reflex a fyziologický nystagmus (mimovoľný, rýchly, rytmický pohyb očí)  (Lavely, 2006). Čuch je prítomný pri narodení, ale spočiatku nie je silný (Lavely, 2006). Chýba svalová koordinácia pri narodení (Lavely, 2006). Vzpriamený reflex je, keď je šteňa schopné sa prevrátiť na brucho po tom, čo je otočené na chrbát. Šteňatá môžu pri narodení zdvihnúť hlavu a opierať sa o hrudnú kosť pri kojení (Poffenbarger et al., 1990; Lavely, 2006). Spočiatku sa šteňatá ťahajú po bruchu pomocou plaveckých pohybov predných nôh (Lavely, 2006). Šteniatka vykonávajú plávací pohyb, aby sa dostali bližšie k matke a našli mliečny struk.

Prvých 5. dní po pôrode je prevládajúcim držaním flexia, potom sa stáva dominantná extenzia (Poffenbarger et al., 1990; Lavely, 2006). Pokiaľ sú šteňatá držané v oblasti zátylku, vykazujú od narodenia dominanciu flexorov (tj. skrútia sa, keď ich zodvihneme a pritiahnu si k sebe panvové končatiny) a tá sa po 5 dňoch zmení v dominanciu extenzorov (tj. natiahnu panvové končatiny a chrbát, keď ich zodvihneme). Normotóniu, teda stav ako v dospelosti, zisťujeme od 21. dňa veku. Tieto reflexy pravdepodobne súvisia s uchopením a prenášaním šteniat sučkou.

Myelinizácia nastáva pomaly behom niekoľkých týždňov a je dokončená do 6 týždňov veku (Lavely, 2006). Postojové (postulárne) reflexy sa prejavia po 14 dňoch a plne sa vyvinú do 6-9 týždňov (Poffenbarger et al., 1990; Lavely, 2006). Odťahovacie (withdrawal) reflexy sú prítomné pri narodení, ale sú utlmené (Poffenbarger et al., 1990; Lavely, 2006). Hmatová (taktilná) stimulácia a reflexy sú prítomné pri narodení a vedú k reflexu urinácie a defekácie, zatiaľ čo umiestňovacie (placing) reflexy sa vyvíjajú okolo 1-2 týždňov veku (Poffenbarger, 1990; Lavely, 2006). 

Reflex vyprázdňovania (anogenitálny reflex) je stabilizovaný do 3-4 týždňov a je rovnaký ako u dospelých psov od 3-4 týždňov vyššie. Spinálne reflexy môžu byť prítomné už pri narodení, ale je náročné ich vyhodnotiť až do veku jedného mesiaca (Lavely, 2006). Skrížené extenzorové reflexy sú pri narodení normálne, ale zmiznú do 3 týždňov veku (Lavely, 2006). Tonický šijový reflex je taký, pri ktorom je novorodenec držaný za hrudník a jeho krk je ohnutý smerom k jednej strane a končatiny sa natiahnu na stranu, kde je otočený krk. Pokiaľ je hlava ohnutá dorzálne, hrudníkové končatiny by mali byť natiahnuté a panvové končatiny addukované.

Pokusy o chôdzu začínajú na hrudníkových končatinách okolo 5-6 dní a na panvových končatinách okolo 7-10 dní (Lavely, 2006). Šteňatá chodia, aj keď nemotorne, medzi 2. a 3. týždňom veku (Lavely, 2006). Hmatové uloženie (tactile placing) začína v 2-4 dňoch na hrudníkových končatinách a 5-9 dňoch na panvových končatinách (Lavely, 2006). Magnusov reflex je, keď extenzia krku spôsobuje extenziu hrudníkových končatín a flexiu panvových končatín, flexia krku spôsobuje flexiu panvových končatín a laterálna flexia krku spôsobuje extenziu ipsilaterálnych rovnakostranových končatín a flexiu kontralaterálnych opačnostranových končatín. Prítomný je pri narodení, ale stáva sa zreteľnejší v 5-6 dňoch (Lavely, 2006). Potápačský (diving) reflex je, keď je šteňa držané vodorovne s oporou pod hrudníkom a kyve sa dopredu a dozadu, natiahne hrudníkové končatiny, zdvihne hlavu a vyklenie chrbát. Prítomný je do 21 dní (Lavely, 2006). Tulení (seal) reflex je, keď je šteňa podopreté iba zospodu pod hrudníkom, natiahne hlavu a panvové končatiny, zatiaľ čo hrudníkové končatiny môžu byť buď natiahnuté alebo ohnuté a rozvíja sa do 21 dní (Lavely, 2006). 

Šteňatá nemajú po narodení vyvinutú hematoencefalickú (krvnomozgovú) bariéru, čo umožňuje prechod kyseliny mliečnej (laktátu) z krvi do mozgu. Tá slúži šteňatám počas hladovania, hypoglykémie alebo hypoxie ako zdroj energie pre činnosť mozgu. Chladenie a hypoglykémia tlmia mozgovú aktivitu (Poffenbarger et al., 1990). Vokalizácia behom tohto obdobia je obmedzená na tiesňové volanie. Šteniatka sú schopné kňučať, aby upútali pozornosť matky. Plačom by mali naznačovať hlad alebo zimu. Príliš mnoho plaču je preto rozhodne známkou problému.

Neurologické vyšetrenie je náročné u novorodencov mladších 6-8 týždňov, pretože väčšina reflexov dospelých psov sa ešte len vyvíja. Sú tu značné individuálne rozdiely a tiež rozdiely medzi súrodencami. Pri kritickom hodnotení nervového systému a neurologických funkcií pred odstavom je potrebné postupovať opatrne. Lebka by mala byť palpovaná pre posúdenie uzavretia fontaleny. Fontanely by sa mali normálne uzavrieť do 3 týždňov veku (Root Kustritz, 2004). Samostatná prítomnosť otvorenej fontanely nie je indikátorom hroziaceho neurologického ochorenia, pretože mnoho psov toy plemien môže mať pretrvávajúce otvorené fontanely po celý život, bez neurologických príznakov. Avšak toto je nález, ktorý je potrebné sledovať, a pokiaľ sa vyvinú centrálne neurologické príznaky, mali by byť komory a mozog vyšetrené ultrazvukom, magnetickou rezonanciou (MRI) alebo počítačovou tomografiou (CT) (Root Kustritz, 2004). Otvorené fontanely nie sú vždy spojené s rozšírením mozgových komôr a ventrikulomegália nie je vždy spojená s neurologickými poruchami. Približne 1/3 psov s trvalo otvorenými fontanelami nemá v žiadnom okamihu svojho života žiadnu pridruženú ventrikulomegáliu alebo neurologické poruchy, asi 1/3 má ventrikulomegáliu bez akýchkoľvek neurologických porúch v ktoromkoľvek bode svojho života a približne 1/3 má ventrikulomegáliu a neurologické poruchy. 

OČI

Šteňatá sa rodia slepé. Očné viečka sú pri narodení zavreté a obvykle sa otvárajú medzi 5 a 14 dňami veku (Poffenbarger et al., 1990; Hoskins, 2001; Root Kustritz, 2004; Grundy, 2006). Rohovka je prvé 2-4 týždne zakalená v dôsledku zvýšeného obsahu vody (Hoskins, 2001; Grundy, 2006). Dúhovka je modrošedá, pretože spočiatku jej chýba pigment (Hoskins 2001; Grundy 2006), a na stabilné zafarbenie sa mení v 4. až 6. týždni veku. Cievny vývoj sietnice je pri narodení nezrelý, ale do 2 týždňov veku vykazuje známky periférnej vaskularizácie (Grundy, 2006). Pupilárne reflexy na svetlo (PLR) sa stávajú funkčnými okolo 2 týždňov veku. Tapetum lucidum má modrošedú farbu do 4-7 mesiacov veku (Grundy, 2006). Šteňatá sú klinicky zrakové (vizuálne) vo veku 3 až 4 týždňov (Poffenbarger et al., 1990; Hoskins, 2001). Plné oftalmoskopické (fundoskopické) vyšetrenie je možné vykonať do 4 týždňov (Hoskins, 2001; Root Kustritz, 2004). Vizuálna orientácia šteniat do 20. dňa chýba a je plne funkčná od 25. dňa.

UŠI

Šteňatá sa rodia hluché. Ušné kanáliky šteňaťa sú pri narodení uzavreté a otvárajú sa medzi 6. a 20. dňom veku (Poffenbarger et al., 1990; Hoskins, 2001). Sluchové testovanie pomocou BAER testovania (brainstem auditory evoked response) je možné vykonať vo veku 4 až 6 týždňov (Root Kustritz, 2004). Perkuzívne (poklepové) testy sluchu sú náchylné k falošne pozitívnym výsledkom v dôsledku zmien tlaku vzduchu pri generovaní hluku. Falošne negatívne sú taktiež bežné kvôli ľahkému rozptýleniu mladého šteňaťa. Abnormálne reakcie na tento typ testovania by nemali byť použité ako spoľahlivý indikátor počutia alebo hluchoty (Root Kustritz, 2004). Reakcia šteniat na zvukové podnety do 15. dňa chýba. Vystrašenie zvukom zisťujeme od 25. dňa veku. Orientácia šteniat podľa zvuku absentuje do 18. dňa a je dobre vyvinutá od 25. dňa.

Použitá literatúra:

PETERSON, M.E., KUTZLER M., Small Animal Pediatrics: The First 12 Months of Life 1st Edition
HOSKINS, J.D., Veterinary Pediatrics: Dogs and Cats from Birth to Six Months 3rd Edition
ENGLAND, G.C.W., HEIMENDAHL, A., BSAVA Manual of Canine and Feline Reproduction and Neonatology 
MARKWELL, P.J., THORNE, C.J., Early behavioural development of dogs