Novorodenecké (neonatálne) obdobie

od narodenia do 13. dní

Novorodenecké obdobie začína narodením a trvá približne do 2 týždňov veku. Behom tohto obdobia sú novorodené šteňatá pre prežitie celkom závislé na matke, a to nielen kvôli výžive, ale taktiež kvôli teplu, pohodliu, starostlivosti o močenie a defekáciu a celkový pocit blaha. Šteňatá reagujú iba na teplo, hmatové podnety, chuťové a čuchové pachy a majú vyvinutý zmysel pre rovnováhu. Vzájomne sa dotýkajú a ochutnávajú. Pravidelný príjem potravy je nevyhnutný, pretože šteňatá sa rodia len s malými zásobami látok, ktoré dodávajú organizmu energiu. Zásoba glykogénu, ktorý je zdrojom glukózy (energie), v pečeni behom prvých 3 - 24 hodín klesá o viac než 50 %. V novorodeneckom období šteňa trávi väčšinu času spánkom (až 80 %) a satím mlieka (každé 2-3 hodiny). Zdravé šteňa nikdy nespí hlboko a potichu. Časté sú počas spánku prítomné nedobrovoľné svalové sťahy, ako je trhnutie a zášklby (hlavne tvárových svalov) a nepravidelne dýchanie. Tento vzorec aktivity sa nazýva "aktívny spánok" a nemal by byť zamieňaní za triašku, čo je reflex, ktorý sa objavuje až približne v 7. dňoch veku. Šteňa, ktoré spí bez týchto pohybov, môže byť choré a malo by byť starostlivo sledované. Pri elektroencefalografickom vyšetrení je v skutočnosti možné spočiatku len málo odlíšiť spánok a bdenie.

Kojenie by malo byť energické a aktívne. Po kojení by malo byť brucho šteňaťa zväčšené a obvykle po ňom nasleduje spánok. Šteňatá začnú plakať, keď majú hlad alebo sú ďaleko od vrhu. Zdravé šteňatá však čoskoro prestanú plakať a znovu zaspia, a to aj bez kojenia. Slabé šteňatá môžu mať taktiež zväčšené brucho, ale sú nepokojné a naďalej vokalizujú. Takáto vokalizácia je neustály vysoký plač a líši sa od plaču zdravých šteniat, keď majú hlad. Zdá sa, že vokalizícia je iba reakciou na fyzické nepohodlie, zranenie, chlad a odlúčenie (stratu kontaktu s vrhom alebo matkou).

U sučky pozorujeme epimeletické správanie kam patrí

- olizovanie análnych a genitálnych oblastí šteňaťa,
- pojedanie jeho moču a výkalov,
- úprava a olizovanie tváre šteňaťa,
- tlačenie šteniatka nosom, aby ho osmelila smerom k teplu a kojeniu,
- nosenie zatúlaných šteniat, ochraňovanie šteniat,
- dojčenie,
- regurgitácia a
- staranie sa o potravu pre šteňatá.

Ako šteňatá starnú, objavuje sa u nich et-epimeletické správanie, čo zahŕňa

- vrtenie so sklopeným chvostom v úctivo prosebnom geste,
- kňučanie,
- olizovanie tváre, nosa a pier matky,
- vyskočenie na zadné labky a štuchanie labkou do tváre matky a
- tesné nasledovanie matky.

Skupinové alebo alelomimetické správanie, ktoré šteňatá vykazujú, keď sa presúvajú do viac sociálneho obdobia, zahŕňa

- spoločné spanie,
- kŕmenie,
- chôdzu,
- beh a spoločné sedenie alebo ležanie,
- skúmanie veci ako skupina,
- štekanie a vytie ako skupina,
- starostlivosť o ostatných členov skupiny,
- čuchanie a ovoniavanie ostatných členov skupiny.

Šteniatka majú obmedzenú motoriku a zhruba do 5. dní sa pohybujú plazením na bruchu tak, že hádžu hlavou zo strany na stranu a používajú svoj nos ako senzorický dotyk a teplotnú sondu. Všetko správanie šteniat je navrhnuté tak, aby sa dostali späť k vrhu a k mliečnej žľaze. Za 6 až 10 dní sú predné končatiny schopné uniesť váhu a za 11 až 15 dní už dokážu aj zadné končatiny uniesť váhu a začína chôdza. Pokiaľ sú šteňatá uchopené rukami, vykazujú od narodenia dominanciu flexorov (tj. krútia sa, keď ich uchopíme) a tá sa po 4 až 5 dňoch zmení v dominanciu extenzorov (tj. natiahnu sa, keď ich zodvihneme). Prítomné sú tiež jednoduché miechové reflexy, ako je Magnusov reflex, ktorý je prítomný od narodenia a trvá približne 21 dní. Keď je hlava otočená na jednu stranu, predne a zadné končatiny na strane, na ktorú je otočená hlava, sa natiahnu a protiľahlé predné a zadné končatiny sa pokrčia.

Medzi 5 hlavných novorodeneckých správaní patrí koreňový (rooting) reflex, satie, vzpriamenie, núdzové volanie a spanie. Koreňový (rooting) reflex (na tomto FB videu) je prítomný od narodenia a začína ubúdať približne po 14. dňoch. Šteniatka vykonávajú plávací pohyb, aby sa dostali bližšie k matke a našli mliečny struk. Sací reflex, keď sa ústa dostanú do kontaktu s mliečnym strukom, je jedinečný pre novorodencov a bude neskôr nahradený žuvaním. Môže byť sprevádzaný pohybovaním prednými labkami. Táto masáž mliečnej žľazy pomáha stimulovať sekréciu mlieka. Ľudia môžu túto reakciu vyvolať vložením prstu do papuľky šteniatka. Vzpriamený reflex je, keď je šteňa schopné sa prevrátiť na brucho po tom, čo bolo otočené na chrbát. Vokalizácia behom tohto obdobia je obmedzená na tiesňové volanie. Šteniatka sú schopné kňučať, aby upútali pozornosť matky. Plačom by mali naznačovať hlad, zimu alebo iné nepohodlie.

Pomalá a trvalá bolestivá reakcia na priškripnutie prstov na labke je prítomná od narodenia, ale stiahnutie a únik od bolesti sa vyvíja až v ranom prechodnom (tranzitnom) období. Šteňatá sa rodia slepé aj hluché, pretože oči a uši sú pri narodení zatvorené. Oči sa otvárajú medzi 8. až 17. dňom, kedy je už vyvinutý palpebrálny reflex na dotyk a svetlo a reakcia zornice, a uši medzi 12. až 17. dňom. Pretože sa šteňatá rodia neurologicky nezrelé, pohyb je obmedzený na pomalé plazenie. Defekácia a urinácia (močenie) sú reflexy, ktoré sú vyvolávané olizovaním matkou alebo navlhčeným teplým tampónom a čistením perineálnej oblasti (oblasti vonkajších pohlavných orgánov a análneho otvoru) šteniatka. Šteňatá majú pri narodení zlú schopnosť regulácie teploty, preto spia schúlené a túlia sa k sebe navzájom. Do 4 týždňov veku spia šteňatá v skupinách a v 6 týždňoch spia samé.

Behom tohto obdobia budú najviac ovplyvnené ich matkou (alebo náhradnou matkou) a súrodencami. Začnú sa učiť niekoľkým jednoduchým sociálnym zručnostiam, koordinácii a procesu hodnotenia. Každodenný kontakt so šteňatami má vplyv na ich neskorší fyzický a behaviorálny vývoj. Novorodené šteňa nie je schopné dať najavo stres vyvolaný prípadnými zlými podmienkami prostredia, preto musíme šteňatám zaistiť ideálne podmienky. Dôležitými aspektami behom vývoja sú účinky manipulácie a silnej stimulácie na behaviorálny a fyzický vývoj šteňaťa. Šteňatá, ktoré boli vystavené manipulácii od narodenia do 5 týždňov veku, sú sebavedomejšie, prieskumnejšie a sociálnejšie. Šteniatka, s ktorými sa manipulovalo, majú zvýšené zrenie nervovej sústavy, rýchly rast srsti a priberanie na váhe, skoršie otvorenie očí a lepší motorický vývoj. Včasná manipulácia ovplyvňuje hypofyzárno-adrenokortikálny systém spôsobom, ktorý šteňaťu pomáha lepšie sa vyrovnať so stresom, zlepšiť schopnosť učenia a byť emočne stabilnejšie neskoršie v živote. Mierny stres je možné vyvolať taktiež tým, že šteňa na krátku dobu (30 sekúnd) vyberieme z pôrodného boxu a umiestnime na chladný povrch. Mierny stres z každodennej a ranej manipulácie je pre šteňatá prospešný a umožňuje im lepšie sa vyrovnať s neskoršími stresmi (Selye, 1952). Je potrebné sa vyhnúť nadmernému stresu pretože chronická nadmerná skerécia adrenokortikotropného hormónu (ACTH) súvisí so zníženou schopnosťou učiť sa. 

Do akej miery vedie takáto manipulácia so šteňaťom k prevencii alebo zmierneniu neskorších problémov správania, nie je v súčasnej dobe známe, ale zdá sa, že šetrné zaobchádzanie so šteňatami v ranom veku je pre väčšinu šteniat prospešné. Jemné zaobchádzanie po dobu 3 minút denne môže pomôcť znížiť emočnú reaktivitu, zlepšiť učenie a riešenie problémov. Umiestnenie šteniat do určitých polôh je pre chovateľa jednoduché, zaberie minimum času a poskytuje minimálnu manipuláciu potrebnú v tomto veku ku zlepšeniu správania a temperamentu neskôr v živote. 

Ranná neurologická stimulácia šteniat podľa Battaglia 
(z USA armádneho programu "Bio Sensor" alebo "Super dog")

Štúdie potvrdili, že existuje špecifické časové obdobie v ranom veku, kedy má neurologická stimulácia šteňata optimálne výsledky. Prvé obdobie zahŕňa časové okno, ktoré začína 3. dňom života a trvá do 14. dňa. Používa sa päť cvikov. Každý tréning zahŕňa manipuláciu s každým šteňaťom 1krát denne. Chovateľ začína jedným šteňaťom a stimuluje ho pomocou každého z piatich cvikov. Dokončí sériu od začiatku do konca, než začne s ďalším šteňaťom. Táto manipulácia zahŕňa:

1. Hmatovú (taktilnú) stimuláciu (medzi prstami) - Šteniatko držíme v jednej ruke. Do druhej ruky si vezmeme vatovú tyčinku a pomocou nej jemne stimulujeme (šteklíme) šteniatko medzi prstami a vankúšikmi na labke. Nie je nutné vidieť, že to šteňa šteklí ani nie je potrebné nijak tlačiť, ale stačí jemný dotyk. Doba stimulácie je 3-5 sekúnd.
2. Hlavu držanú hore - Za použitia oboch rúk držíme šteňa kolmo k zemi, tak aby malo hlavu smerom hore a chvost smerom dole. Doba stimulácie je 3-5 sekúnd.
3. Hlavu držanú dole - Za použitia oboch rúk držíme šteňa kolmo k zemi tak, aby malo hlavu smerom dole a chvost smerom hore. Doba stimulácie je 3-5 sekúnd.
4. Polohu na chrbte - Držíme šteňa tak, aby jeho chrbát spočíval v dlaniach oboch rúk s papuľkou smerom ku stropu. Šteňa môže v tejto polohe zaspať. Doba stimulácie je 3-5 sekúdn.
5. Teplotnú stimuláciu - Použijeme vlhký uterák, ktorý bol aspoň na 5 minút vychladený v chladničke. Položíme šteňa na uterák labkami dole. Nebránime mu pohybu. Doba stimulácie je 3-5 sekúnd. 

SOCIÁLNE SPRÁVANIE:

1. Ingestívne (potravové) správanie. Novonarodené šteniatka, ktoré sú v kontakte s mliečnou žľazou matky, sajú na rôznych miestach, až kým nedosiahnu struk. Hneď ako začne kŕmenie, tlačia na mliečnu žľazu hlavičkou, striedavo tlačia prednými labkami a držia sa pri struku tlačením zadnými nohami. Chvost je držaný dole a mierne vysunutý z perineálnej oblasti. Toto držanie chvosta je typické aj pre dospelých psov pri kŕmení.

2. Eliminačné správanie. Pri kŕmení šteniatok matka očucháva a olizuje spodnú stranu šteniatok, pričom odstraňuje výkaly a moč. To zrejme spúšťa vhodné reflexy u mladých šteniatok. 

3. Investigatívne (vyhľadávacie) správanie. Keď je chlad alebo hlad, šteniatka sa zvyčajne plazia dopredu, kývajú hlavou z jednej strany na druhú, hľadajú teplo a potravu, akú poskytuje matka alebo iné šteniatka. Ďalším investigatívnym vzorom, ktorý sa objavuje veľmi skoro, je čuchanie.

4. Et-epimeletické správanie. Toto bolo predtým definované ako privolanie alebo signalizácia pre starostlivosť alebo pozornosť. V súvislosti s investigáciou, ktorá je zvyčajne stimulovaná nejakým nepohodlím, šteniatka často kňučia, čo je reakcia, ktorá má často za následok upútanie pozornosti matky. Narastajúce množstvo nepohodlia môže spôsobiť, že toto kňučanie sa zvýši na hlasitosť až kričanie. V novorodeneckom období sa u šteniat veľmi zriedka vyskytuje iný typ vokalizácie.

5. Kontaktné správanie. Keď sú šteniatka studené alebo mokré, majú tendenciu tlačiť sa blízko k matke, alebo ak je neprítomná, hromadia sa tesne vedľa seba.

6. Agonistické alebo konfliktné správanie. Toto je obmedzené na únikové správanie a krik v reakcii na bolesť. Neexistuje žiadne alelomimetické správanie okrem toho, že niekoľko šteniat môže reagovať na rovnaký podnet v rovnakom čase, ako keď matka ponúka dojčenie. Neexistuje žiadne rozpoznateľné sexuálne správanie, agresívny boj alebo epimeletické správanie.

Použitá literatúra:

ENGLAND, G. Dog Breeding, Whelping and Puppy Care
PETERSON, M.E., KUTZLER M., Small Animal Pediatrics: The First 12 Months of Life 1st Edition
HOSKINS, J.D., Veterinary Pediatrics: Dogs and Cats from Birth to Six Months 3rd Edition
ENGLAND, G.C.W., HEIMENDAHL, A., BSAVA Manual of Canine and Feline Reproduction and Neonatology  
SCOTT, J.P., MASTON, M.V., Critical periods affecting the development of normal and mal-adjustive social behavior of puppies.