Odchov

PUERPÉRIUM (POPÔRODNÉ OBDOBIE, ŠESTONEDELIE)

Popôrodné obdobie začína ihneď po pôrode a trvá približne 12 týždňov, tj. od pôrodu do ďalšieho hárania, kedy môže nastať znova gravidita. Nástup hárania je obvykle za 3 až 6 mesiacov od pôrodu. Behom tejto doby je dôležité merať telesnú teplotu sučky, skúmať kvalitu a množstvo výtokov z vulvy (kvôli endometritíde) a vyšetrovať mliečnu žľazu (kvôli mastitíde). Sučka môže byť  po pôrode fyzicky vyčerpaná, dehydrovaná a môžu sa u nej vyskytnúť poruchy acidobázickej rovnováhy, hypotenzia (nízky tlak), hypokalcémia (nízka koncentrácia vápniku v krvi), hypoglykémia (nízka koncentrácia glukózy v krvi) alebo kombinácia týchto stavov. Hypotenzia koreluje pravdepodobne s prekrvenou gravidnou maternicou, s tlakom zväčšenej gravidnej maternice na dutú žilu, uzavieraním maternice a stratou krvi po pôrode. Hypoglykémia môže vznikať  napríklad z dôvodu straty chuti a zníženého príjmu krmiva po pôrode. Pokiaľ má sučka živo narodené šteňatá, ktoré sajú mlieko, produkuje sa u nej oxytocín. To vedie ku kontrakcii maternice a vypudeniu očistiek. 

Očistky (lochie) sú tmavo červenej až čiernej farby bez zápachu behom prvých dní po pôrode. Môžu byť zelenej farby v dôsledku prítomnosti uteroverdínu (železného pigmentu) z miesta, kde bola placenta pripojená k maternici. Ide o serosangvinický vaginálny výtok obsahujúci zvyšky placenty, tkaniva maternice, sekrét a hlien maternice. Očistky trvajú 3-6 týždňov. Rovnako tak prebieha involúcia a reparácia maternice, ktorá sa úplne sťahuje na svoju pôvodnú veľkosť za 12-16 týždňov. Subinvolúcia placentárnych miest by mala byť podozrivá, pokiaľ sangvinický vaginálny výtok pretrváva dlhšie než 6 týždňov. Skutočné krvácanie by malo byť odlíšené od normálneho vaginálneho popôrodného výtoku. Určité krvácanie z genitálneho traktu po pôrode je normálne, ale strata krvi by nikdy nemala prekročiť malú kvapku z vulvy. Nadmerné krvácanie po pôrode môže indikovať maternicovú alebo vaginálnu ruptúru ciev alebo môže byť dôkazom poruchy zrážanlivosti. 

Laktácia predstavuje najväčšiu nutričnú a kalorickú potrebu v živote sučky. Pokiaľ krmivo a voda nie sú ľahko dostupné, môže dôjsť ku strate hmotnosti a dehydratácii a ovplyvní to produkciu mlieka. Aj za normálnych okolností môže dochádzať ku zníženiu hmotnosti sučky v dôsledku laktácie. Čiastočná anorexia (nechutenstvo) sa môže prejaviť behom niekoľkých posledných týždňov gravidity a znovu v období bezprostredne po pôrode. Chuť k jedlu by sa ale mala vrátiť do normálu a potom sa zvyšovať behom laktácie. V niektorých prípadoch sa zlá chuť k jedlu na začiatku popôrodného obdobia môže objaviť v dôsledku tráviacich problémov po konzumácii veľkého množstva placent. Hnačka sa môže objaviť v dôsledku zvýšených kŕmnych dávok a bohatého krmiva, kedy dôjde k premnoženiu baktérií sekundárne v dôsledku malasimilácie sacharidov (poruchy využitia živín asimiláciou). Výrazná strata srsti (popôrodné effluvium) je u sučky celkom bežná a obvykle ku nej dochádza 4-6 týždňov po pôrode. V niektorých závažných prípadoch môže strata srsti ušetriť len hlavu a je obvykle výraznejšia než strata srsti, ku ktorej dochádza v spojení s estrálnym cyklom. 

Telesná teplota sučky môže byť bezprostredne po pôrode mierne zvýšená až na ≥ 39,2 °C v dôsledku normálneho zápalu spojeného s pôrodom. Nemala by však prekročiť 39,5 °C. Teplota sučky sa spravidla vráti do normálu behom 24 až 48 hodín. Pokiaľ sučka mala cisársky rez, jej zvýšenie teploty môže byť spôsobené v dôsledku pooperačného zápalu. Zvýšenie teploty je potrebné monitorovať a môže indikovať určitú patológiu u sučky. Diferenciálna diagnostika sa najlepšie dosiahne starostlivým fyzikálnym a hematologickým vyšetrením sučky. Mliečna žľaza by nemala bolieť, mala by byť rovnako veľká (symetrická) a stredne pevná bez začervenania (erytému) či teplých miest a hmatateľných pevných štruktúr. Mlieko by sa malo ľahko spustiť po stlačení struku prstami a malo by byť šedej až bielej farby a vodnatej konzistencie. 

Behom prvých 2 týždňov zostávajú matky veľmi blízko pri svojich šteňatách a opúšťajú pôrodný box krátko (pokiaľ vôbec) a neochotne, aby sa najedli a vykonali potrebu. Sú ostražité a spokojné vtedy, keď zostanú so svojimi potomkami. Niektoré sučky chránia šteniatka a môžu prejavovať agresivitu voči iným domácim zvieratám alebo dokonca ľuďom, kú ktorým sú normálne tolerantné. Takéto správanie má tendenciu sa po 1-2 týždňoch laktácie znižovať. Agresívne správanie voči ľuďom alebo šteňatám môže byť tiež spôsobené nízkou hladinou vápnika. Vápnik je potrebný pre príjem oxytocínu, hormónu, ktorý vyvoláva materské správanie. Sučky s nízkymi hladinami vápnika často majú sklenené oči (glassy-eyed), zazerajú a vrčia na šteňatá, snažia sa schovávať v malých priestoroch alebo skrinkách alebo sú vzrušené a neustále sa pohybujú v okolí šteniat. Tieto sučky často nereagujú normálne ani na svojich majiteľov a môžu sa dramaticky zlepšiť v priebehu 30 až 45 minút po podaní vápnika. 

Keď sú šteňatá staršie, sučka s nimi trávi menej času. Pokiaľ niektoré šteňatá neprosperujú, sučka ich môže odmietať. Materské správanie je určované dedičnými faktormi, hormónmi (napr. estrogénmi, progesterónom, oxytocínom a prolaktínom), predchádzajúcimi materskými skúsenosťami a stimulom od novorodencov. Dobré materské správanie zahŕňa stavbu hniezda, kojenie, ošetrovanie a ochranu šteniat. Obdobie, behom ktorého si sučka vytvorí puto so svojimi šteňatami, je pravdepodobne do prvých 24 hodín. U sučiek s početným vrhom (3 a viac šteniat) sa nevytvára individuálny vzťah k jednotlivým šteňatám, ale k celému vrhu (to je dôvod, prečo môžeme sučke bez jej povšimnutia odobrať alebo pridať šteňatá).

NOVORODENÉ ŠTEŇATÁ

Pri odchove šteniat by si mali chovatelia viesť denník, ktorý môže poskytovať dôležité informácie o zdravotnom a nutričnom stave šteniat a matky. Chovatelia by mali zaznamenať 

- pohlavie
- typ identifikátoru (označenia šteňaťa)
- pôrodnú hmotnosť
- vek
- telesnú hmotnosť
- prírastok hmotnosti
- zdravotný stav šteniat a matky
- vývoj (otvorenie oči, uši, prerezanie zúbkov atď)
- príjem potravy a stav exkrementov
- a ďalšie

Novorodencom od narodenia do 13. dňa sa vo veterinárnej medicíne venuje veterinárna neonatológia a šteňatám od 13. dňa vyššie sa venuje veterinárna pediatria. Perinatálne obdobie (vzťahujúce sa k obdobiu okolo narodenia) je kľúčové pre narodené šteniatka. Musia sa prispôsobiť zo života v maternici na život mimo maternice. Behom gravidity je plod vybavený placentou, ktorá mu dodáva kyslík a živiny, a maternica mu poskytuje teplé prostredie, v ktorom je stála teplota. Po narodení je plod oddelený od placenty a opúšťa maternicu. Prechod od vnútromaternicového ku mimomaternicovému životu si vyžaduje, aby novorodenec samostatne začal dýchať a našiel zdroj potravy, ktorým je materské mlieko, pričom je vystavený rôznym teplotám prostredia. Na rozdiel od žriebät alebo teliat sú šteňatá pri svojom narodení celkom závislé na svojej matke, pretože sú ešte nezrelé. Šteniatka sú preto behom prvých 3 týždňov života veľmi citlivé. 

Po narodení novorodencov

• zahrejeme a udržiavame v teple (šteniatka majú mať 24 hodín po narodení telesnú teplotu 35,0 - 37,2 °C)
• očistíme a spriechodníme dýchacie cesty (skontrolujeme dýchanie)
  
• osušíme
• skontrolujeme, či sú prítomné 

- vrodené vady (rázštep podnebia, zajačí pysk, pupočná hernia, otvorené fontanely atď),
- metabolické poruchy (hypoglykémia, hypotermia a dehydratácia)
- ochorenia 

• odvážime (šteniatka majú mať popôrodnú hmotnosť 1 - 3 % z telesnej hmotnosti matky)
• označíme (použijeme vhodný identifikátor ako obojok, šnúrku, potravinársku farbu)
• nakŕmime (necháme šteniatko, aby našlo samé cestu ku mliečnej žľaze, priložíme ho k mliečnym strukom alebo ho nakŕmime umelým mliekom)

Najčastejším hodnotením počas odchovu dojčených šteniat je hodnotenie telesnej hmotnosti, telesnej kondície, telesnej teploty, naplnenosti žalúdka a príjem mlieka. 

Pokiaľ novorodené šteňa nejaví známky života a nezistili sme na ňom žiadne vady, ktoré sú nezlučiteľné so životom, uskutočníme oživovacie techniky (pozri kardiopulmonálnu resuscitáciu). Tieto techniky zahŕňajú dýchanie z úst do papuľky, masáž hrudníka a stimuláciu dychu tlakom na nosovú škáru (nachádza sa tu akupunktúrny bod dychového centra). Dychová frekvencia novorodených šteniat je 15 - 35 dychov za minútu a srdcová frekvencia je 180 - 220 úderov za minútu. Približne s takouto frekvenciou vykonávame umelé dýchanie a prstovú masáž hrudníka. Šteňaťu môžeme injekčnou striekačkou podať hroznový cukor rozpustený vo vode a udržiavame ho v teple. Šteňa sa snažíme oživovať asi 15 - 20 minút. Pokiaľ sa do tejto doby neobjaví spontánne dýchanie a činnosť srdca, môžeme šteňa prehlásiť za mŕtvo narodené (pozri úmrtnosť). 

Šteňatá majú po narodení niekoľko zásadných odlišností od dospelých zvierat. Pochopenie týchto rozdielov je zásadné pre úspešný chov šteniat od narodenia do odstavu a neskôr. Je dôležité rozumieť normálnemu správaniu, fyziológii a nálezom fyzikálneho vyšetrenia, aby bolo možné zaznamenať choré šteňa alebo vrh čo najskôr. Ide o rozdiely v termoregulácii, v regulácii krvného cukru (glukózy), vo funkcii nervového a imunitného systému, renálnych, pečeňových, kardiopulmonálnych a gastrointestinálnych funkciách. 

Šteňatá sa rodia slepé, hluché a bez zubov. Očné viečka a zvukovody sú uzavreté a zuby ešte nie sú prerezané. Nemajú mať výtok z očí, uší a nosu ani by nemali byť prítomné žiadne známky dermatitídy alebo vonkajšieho parazitizmu.  

Vzhľad normálneho zdravého neonatálneho šteňaťa:

• má guľaté a plné bruško
• má elastickú a teplú kožu a vlhké ružovočervené sliznice
• oči, uši a nos sú bez výtoku
• dostatočne saje mlieko
• pôrodná hmotnosť by sa mala zvyšovať o 5-10 % denne (miera prírastku hmotnosti bola spojená s prežitím a denný prírastok hmotnosti by mal byť sledovaný, aby bolo možné identifikovať všetky ohrozené šteňatá)
  
• približne 80 % svojho času prespí aktívnym spánkom (s trhavými pohybmi)
• plače iba pri hlade alebo vyrušení
• má telesnú teplotu 35,0 - 37,2 °C v prvom týždni, 36.1- 37.8°C v druhom a treťom týždni a 37.2 - 38.3°C vo 4 a vyššom týždni
• má nepravidelnú dychovú frekvenciu 10-20 dychov za minútu po narodení a po niekoľkých dňoch sa zvyšuje na 15-35 dychov za minútu
• má vysokú srdcovú frekvenciu 180-220 tepov za minútu

Čerstvo osušené šteňa zbavené plodových obalov a hlienov najprv odvážime a potom priložíme k matke, aby sa čo najskôr prisalo ku struku. Nutnosť telesného kontaktu matky a šteniat bezprostredne po pôrode je dôležitá, pretože:

- prvých 24 hodín po pôrode tvorí matka prvé mlieko, tzv. kolostrum (mledzivo), ktoré obsahuje vysoké množstvo protilátok chrániacich šteňatá behom prvých dní života pred chorobami
- telesný kontakt a pach šteniat spúšťa u sučky inštinktívne materské správanie, ktoré sa nevytvorí (alebo slabne až vyhasne) bez kontaktu alebo dlhšej odluky od šteniat (čím dlhšie je odlúčenie matky od šteniat, tým slabšie sú jej následné materské pudy)

Zdravé životaschopné šteňa sa kývavými pohybmi hlavičky zo strany na stranu a nemotorným, ale rozhodným plazením vpred snaží nájsť teplo matkinho tela a mliečne struky. Pach mliečnej žľazy pripomína vôňu plodovej vody. Nie je preto vhodné používať na očistu sučky, mliečnej žľazy a strukov rôzne mydlá a oleje, ale vhodná je bórová voda. Po nájdení struku sa šteňa ihneď prisaje a používa tzv. mliečny krok, t.j. masírovanie struku prednými labkami. Šteňatá by sa mali pokúsiť kojiť do 30 minút od narodenia. Koja sa každé 2-3 hodiny a 80 % času spia po dobu 1-2 hodín. Akonáhle je dosiahnuté nasýtenie z kojenia, šteňatá vykazujú aktívny spánok, než sa prebudia, aby sa znovu nakojili. Malé a slabé šteniatka sa môžu zdať, že sa koja, ale nedarí sa im prospievať (nemajú adekvátny prírastok hmotnosti). Môžu mať taktiež zväčšené brucho ako po nakŕmení, ale často sú nepokojné a vokalizujú. Vtedy by mal chovateľ spozornieť. Táto brušná distenzia môže byť totiž dôsledkom aerofagie (prehĺtania vzduchu). 

Šteňatá, ktoré sa neustále koja, buď nemajú účinné satie, alebo matka nemá dostatok mlieka. Šteňatá môžu tiež odmietať mlieko a trpieť anorexiou (nechutenstvom). Šteňatá, ktoré nemajú dostatok mlieka, majú tendenciu sa rozčuľovať, plakať a nespať adekvátne dlho. Keď šteňa vokalizuje, je pravdepodobne choré, podvyživené, hypoglygemické, hypotermické (podchladené) alebo dehydrované. Novorodené šteňatá rýchle čerpajú zásoby glykogénu a tuku, ktoré sú už tak dosť nízke, preto sú šteňatá závislé na príjme materského alebo umelého mlieka behom prvých 2 týždňov života, avšak prvé 3 dni života sú najkritickejšie. Hypoglykémia, hypotermia a dehydratácia sú zďaleka najčastejší stav súvisiaci s výživou pozorovaný u novorodencov. Osirelé šteniatka sú vystavené omnoho vyššiemu riziku než dojčiace šteniatka, obzvlášť keď neprijali kolostrum. 

Indikátory pre sledovanie a vyšetrenie neonatálnych a pediatrických šteniatok u veterinárneho lekára

• nízky prírastok hmotnosti (šteňatá by mali behom prvých niekoľkých týždňov pribrať na váhe 5 - 10 %, niektoré zdroje uvádzajú 10 - 20 % denne, ale nie viac ako 20 %, prvý deň je prijateľná prechodná mierna strata asi 10 % z pôrodnej hmotnosti)
• nepravidelná defekácia a močenie (schopnosť defekácie a močenia môžeme overiť stimuláciou perineálnej oblasti)
• neprítomný alebo nepriechodný konečník
• plač behom jedla alebo po jedle
• hnačka po dobu dlhšiu ako 24 hodín
• zvracanie
• neobvyklá únava alebo letargia
• výtok z očí, uši alebo nosu
• orálna dutina má prítomné vrodené vady (napr. rázštep podnebia alebo zajačí pysk)
• hydratácia nie je dostatočná
• na lebke sú prítomné otvorené fontanely alebo veľká lebka s klenutým vzhľadom
• pupok (umbilicus) je začervenaný a nie je suchý
• pľúca pri auskultácii nie sú čisté a je prítomná tekutina
• brucho nie je mäkké a je bolestivé
• slabosť alebo neprítomnosť niektorých z 3 hlavných reflexov

- sací reflex: hodnotenie schopnosti sať mlieko

- reflex vzpriamenia: hodnotenie schopnosti novorodenca zmeniť polohu z chrbta na bruško

- koreňový (rooting) reflex: hodnotenie schopnosti novorodenca vyhľadať mliečnu žľazu

Odporúčané ďalšie diagnostické úkony zahŕňajú hematokrit, celkové bielkoviny, glykémiu, močovinový dusík v krvi, špecifickú hmotnosť moča a analýzu sedimentácie. Množstvo odobratej vzorky krvi by nemalo presiahnuť 1 ml/100 g telesnej hmotnosti. Pokiaľ je u novorodenca podozrenie na septikémiu v dôsledku zmeny farby pupka alebo kože na bruchu alebo z dôvodu iných podporných symptómov, mala by byť okamžite zahájená antibiotická terapia. Predisponujúcimi faktormi pre tento stav sú predĺžený pôrod alebo endometritída u matky. Cefalosporíny tretej generácie sú jedným z najlepších možností, pretože majú minimálne účinky na normálnu gastrointestinálnu flóru novorodenca. Mali by byť podávané subkutánne v dávke 2,5 mg/kg dvakrát denne a pokračovať po dobu 5 dní.

Medzi 4 hlavné príznaky problémov u novorodencov behom prvých 24 hodín patria hypotermia (podchladenie), dehydratácia (nedostatok vody), hypoglykémia (znížená glukóza) a hypoxia (znížený kyslík). 

U šteniat bolo popísaných 7 vývojových štádií, ktoré sa môžu líšiť šteňa od šteňaťa a plemeno od plemena:

Šteniatko vo veku do 3 týždňov je vysoko izolované od svojho prostredia nezrelým stavom vývoja zmyslových orgánov, nedostatočnou schopnosťou kondicionovania a materskou starostlivosťou. Od 3 do 7 týždňov je šteniatko v mimoriadne zaujímavom štádiu, v ktorom jeho zmyslové orgány a mozgová kôra ešte nie sú úplne vyvinuté, ale v ktorom má mimoriadne citlivé emocionálne reakcie a je schopné vytvárať asociácie. Toto je čas, kedy normálne prebieha primárna socializácia a počas ktorej si majiteľ psa najľahšie vytvorí silné sociálne puto.

Použitá literatúra:

REECE, W.O.(2011). Fyziologie a funkční anatomie domácích zvířat. Grada Publishing 2011. ISBN 978-80-247-3282-4
PETERSON, M.E., KUTZLER M., Small Animal Pediatrics: The First 12 Months of Life 1st Edition
HOSKINS, J.D., Veterinary Pediatrics: Dogs and Cats from Birth to Six Months 3rd Edition
ENGLAND, G.C.W., HEIMENDAHL, A., BSAVA Manual of Canine and Feline Reproduction and Neonatology  
ENGLAND, G. Dog Breeding, Whelping and Puppy Care
TOMAN, M. a kol. Veterinární imunologie. Grada Publishing 2009. ISBN 978-80-247-2464-5
Skriptá z pôrodníctva, reprodukcie a reprodukčných porúch zo štúdia na Univerzite veterinárskeho lekárstva a farmácie (UVLF)
KVAPIL, R., KVAPILOVÁ R. Průvodce psí reprodukcí. ISBN 978-80-86177-21-2