Pečeň

Novorodenecká pečeň preberá funkciu vylučovania (exkrécie) a metabolizmu odpadov a toxínov. V maternici odvádzal ductus venosus krv preč z pečene a do pupočných ciev, ktoré viedli krv cez placentu k matke. aby sa zbavila týchto odpadov a toxínov. Novorodenecká pečeň a žlčník sú pri narodení nezrelé a vyžadujú mesiace k dosiahnutiu funkcie ako v dospelosti (Poffenbarger et al., 1990; Grundy, 2006). V porovnaní s dospelými dochádza ku zníženiu prietoku žlče, zvýšeniu biliárnych chloridov a bikarbonátov a zníženiu žlčového sodíku a žlčových kyselín (Grundy, 2006). Koncentrácie žlčových elektrolytov a žlčových kyselín sú normálne, dokým nedosiahnu 8 týždňov veku (Grundy, 2006). Albumín a celkové sérové bielkoviny sú u šteniat nižšie až kým nemajú 8 týždňov veku (Poffenbarger et al., 1990). Alkalická fosfatáza (ALP) a gamaglutamyltranspeptidáza (GGT) sú výrazne zvýšené po dobu prvých 2 týždňov života v dôsledku príjmu kolostra, placentárnej cirkulácie, rastu kostí a črevnej aktivity (Grundy, 2006). Systémy pečeňových enzýmov sa plne vyvinú až vo veku 5 mesiacov (Poffenbarger et al., 1990; Grundy, 2006). 

U novorodencov je riziko hypoglykémie (zníženej koncentrácie glukózy v krvi) veľké, pretože majú obmedzené zásoby glykogénu a pečeň vykazuje zlú glukoneogenéznu odpoveď. Dokým je novorodenec zdravý, môže udržiavať normálnu koncentráciu glukózy v krvi až 24 hodín bez kŕmenia. Do 24 hodín po hladovaní sa pečeňový glykogén zníži o jednu tretinu. Glukoneogenéza začína do 9 hodín od začiatku hladovania a šteňatá vydržia hladovať až 24 hodín po pôrode, avšak vnútropečeňové (intrahepatálne) zásoby energie sú ovplyvnené do 3 hodín od začiatku hladovania. Vzhľadom k tomu, že novorodencovi taktiež chýbajú zásoby glykogénu vo svaloch, môže to zhoršiť riziko hypoglykémie. Neschopnosť sať však bude mať za následok hypoglykémiu po 24 - 36 hodinách v dôsledku vyčerpania pečeňových zásob. Ochladzovanie môže taktiež zhoršiť hypoglykémiu.

Mnoho mikrozomálnych enzýmov, ktoré sa podieľajú na metabolizme liečiv, nie je behom novorodeneckého obdobia funkčných a najskôr približne vo veku 8 týždňov má pečeň funkčnú kapacitu podobnú pečeni dospelých. Lieky, ktoré vyžadujú pečeňový metabolizmus, by preto mali byť novorodencom podávané iba opatrne. Buď sa je potrebné im vyhnúť alebo je potrebné upraviť dávkovanie a frekvenciu dávkovania (Poffenbarger et al., 1990; Grundy, 2006). Novorodenecké koncentrácie albumínu a plazmatických bielkovín sú taktiež významne nižšie než u dospelých. Preto musia byť lieky, ktoré sú viazané na albumín alebo plazmatické proteíny, zodpovedajúcim spôsobom upravené. Antikonvulzívam (liekom proti kŕčom) a hlavne nesteroidným antiflogistikám (NSAID) je potrebné sa vyhnúť, pokiaľ to nie je nevyhnutné (Grundy, 2006).

V pečeni novorodených šteniat je možné zaznamenať extramedulárnu hematopoézu (krvotvorbu). Pečeň je taktiež miestom produkcie väčšiny koagulačných faktorov (faktorov zrážania krvi). Vzhľadom k nezrelosti pečene môže dôjsť behom predpubertálneho obdobia k exacerbácii mnohých koagulopatií. Pretože rast vyžaduje rýchly obrat kostí, je sérová koncentrácia alkalickej fosfatázy (ALP) často zvýšená, ale u zdravého rastúceho psa by nikdy nemala byť zvýšená na viac než 2-3krát vyššiu úroveň než u dospelého psa. Sérová alkalická fosfatáza (ALP) a gama glutamyltransferáza (GGT) nie sú spoľahlivými ukazovateľmi ochorenia pečene behom prvých 2 týždňov života, pretože obe sú prítomné v kolostre a sú absorbované črevom, čo zvyšuje hladiny u novorodencov. Nedostatok ALP a GGT u šteniat mladších než 2 týždne je možné použiť ako indikátor zlyhania príjmu kolostra. 

Žľazy

ŠTÍTNA ŽĽAZA

Koncentrácia všetkých hormónov štítnej žľazy sa v priebehu prvých 12 týždňov života u šteniat významne mení s časom. Nízke koncentrácie trijódthyronínu (T3) a voľného T3 u šteniat v prvých týždňoch života naznačujú, že hoci je štítna žľaza schopná tieto hormóny produkovať, proces periférnej premeny tyroxínu (T4) na T3 nemusí byť v tomto veku úplne vyvinutý. Vzhľadom k týmto rozdielom je dôležité poznať presný vek šteňaťa pri meraní koncentrácii hormónov štítnej žľazy a nepoužívať štandardné referenčné rozmedzie pre normálnych dospelých psov. 

NADOBLIČKY

Normálne sa hormón uvoľňujúci kortikotropín produkuje v hypotalame a pôsobí na hypofýzu za vzniku adrenokortikotropného hormónu (ACTH), ktorý zase pôsobí na nadobličky vylučovaním kortizolu. Od narodenia je dobre regulovaný systém s pozitívnymi a negatívnymi mechanizmami spätnej väzby. Existujú však rozdiely, ktoré sú pozoruhodné. V štúdii vykonanej na mladých psoch boli u šteniat vo veku 1 - 6 týždňov preukázané nižšie sérové koncentrácie kortizolu než vo vekovej skupine 6 - 12 týždňov. 

Použitá literatúra:

PETERSON, M.E., KUTZLER M., Small Animal Pediatrics: The First 12 Months of Life 1st Edition
HOSKINS, J.D., Veterinary Pediatrics: Dogs and Cats from Birth to Six Months 3rd Edition
ENGLAND, G.C.W., HEIMENDAHL, A., BSAVA Manual of Canine and Feline Reproduction and Neonatology