Pediatrické (socializačné) obdobie
od 3. do 12. alebo 14. týždňov
Šteňatá sa zlepšujú v pohybe, ale stále sú nemotorné a majú malú výdrž. Zrak aj sluch sa im neustále zdokonaľuje. Postupne si zvykajú na pevnú stravu. Ich závislosť na matke je stále menšia. V tomto období sú periódy spánku a kŕmenia kratšie a nahrádzajú ich sociálne aktivity. Na konci prechodného obdobia sa šteňa vyvinulo natoľko, že môže začať komunikovať s ostatnými jedincami. Od 5. týždňov si šteňatá uvedomujú svoje okolie a začnú si skutočne užívať hranie. Obdobie socializácie je dôležitým obdobím pre vývoj a socializáciu šteňaťa. Šteňa si vytvára vzťah ku svojim aj iným druhom, s ktorými sa stretáva. Je to taktiež doba, kedy sa šteňa začne zoznamovať a nadväzovať vzťahy k miestu (lokalizácii) a prispôsobí sa mnohým podnetom okolo seba (habituácia).
Obdobie socializácie bolo rozdelené na obdobie primárnej (konšpecifické, s rovnakými druhmi zvierat, skoršie obdobie socializácie) a sekundárnej socializácie (na iné druhy zvierat, neskoršie obdobie socializácie). Zdá sa, že aj minimálne množstvo skúsenosti (alebo úplný nedostatok skúsenosti) behom tejto doby má dlhodobé účinky na správanie psa. Prvé štúdie zistili, že šteňatá chované v extrémne obmedzenom prostredí vo veku 4 až 7 týždňov vykazovali abnormálne správanie v nových situáciách (Clarke et al., 1951; Thomson & Heron, 1954). Šteňatá sa najlepšie socializujú s inými psami medzi 3. a 8. týždňom veku, potrebujú komunikovať s ľuďmi medzi 5. a 12. týždňom a približne od 10. do 18. týždňa veku je najlepšie vystaviť ich novému prostrediu. Sociálna hra je najvýraznejším behaviorálnym aspektom tohto obdobia. Hra medzi šteňatami nielen pomáha pri fyzickom vývoji, ale taktiež sa zdá byť akousi formou cvičenia a dôležitým krokom vo vývoji správania dospelých psov, vrátané komunikácie, predátorstva a sexuálnych vzťahov. Hoci sa vyskytuje osamelá samostatná hra, väčšina hier je spoločenská, pričom najčastejšími súčasťami sú hryzenie, štekanie, naháňanie a vrhanie sa na seba. Prostredníctvom hry sa šteňa zjavne taktiež učí sociálne prijateľnému správaniu, ako je zábrana hryzenia (Bekoff, 1974). Pokiaľ šteňa uhryzne svojho súrodenca príliš silne, druhé šteňa zakňučí a hra sa zastaví.
V období primárnej socializácie sa šteňa učí vhodne komunikovať s ostatnými šteňatami, čítať psiu reč tela, reagovať na hryzenie a zapadnúť do sociálnej skupiny. Behom sekundárnej socializácie sa šteňa učí predvídať reakcie členov iného druhu a úspešne s nimi komunikovať. Šteňa odobrané priskoro z vrhu alebo odchované ručne si vytvorí svoje prvoradé vzťahy s ľuďmi. Pokiaľ táto izolácia od vlastného druhu pokračuje až do 12. týždňa veku, šteňa sa môže začať báť a byť agresívne voči ostatným psom. Na druhú stranu, pokiaľ šteňa nie je behom socializácie socializované na človeka, bude sa s najväčšou pravdepodobnosťou vždy báť človeka a môže byť voči nemu agresívne (Wright, 1983; Hetts a kol., 1992; O'Farrell, 1992; Hawthorne a kol., 1994; Hubrecht, 1995).
Dobré skúsenosti s ľuďmi od 5. do 7. týždňa budú hrať veľkú rolu v tom, ako budú šteniatka s ľuďmi interagovať. Pretože obdobie socializácie je dobou nadväzovania sociálnych vzťahov, je nevyhnutné, aby šteňatá mali kontakt so všetkými potenciálnymi sociálnymi partnermi. V 7. týždni budeme môcť začať trénovať svoje šteňatá. Do 8. týždňov rozvíjajú so svojou matkou a súrodencami schopnosť komunikovať so psami. Môžeme pozorovať hryzacie hry. Od 8. do 12. týždňa prechádza šteňa normálnym obdobím strachu, ktoré môže byť nápomocné pri tréningu pozitívnym a povzbudzujúcim spôsobom.
Skutočný tréningový "zlatý" čas je však od 9. do 12. týždňov, pretože šteňa aktívne pracuje na sociálnych zručnostiach a venuje pozornosť ako ľuďom, tak aj súrodencom a iným psom. Šteňa by malo byť trénované pozitívnou metódou, kedy sa naučí ako môže jeho správanie pôsobiť na prostredie (naučí sa učiť). Výcvik vykonaný v tejto fáze je ľahko udržateľný a pravdepodobne zlepšuje neskorší tréning. Mnoho cvičení, ktoré sú užitočné pre prevenciu problémov (ako napr. naučiť šteňa vypnúť sa a oddychovať, naučiť šteňa dôvere pri miske s jedlom, naučiť šteňa zabrániť hryzeniu, naučiť šteňa zostať samé doma atď), sa behom tohto obdobia vykonáva najľahšie.
Šteňatá môžu ísť do nových domovov od 8. až 10. týždňa. Odber šteniat však odporúčame vo veku 10 až 12 týždňov v prípade, že je ich matka dobrým vzorom pre šteňatá. Oddelenie šteniat od matiek vo veku 6 týždňov malo negatívny vplyv na fyzickú kondíciu, zdravie a hmotnosť šteniat. U dospelých psov, ktoré boli oddelené od svojej matky a súrodencov, zaznamenali vyšší výskyt nadmerného štekania, strachu na prechádzkach, reaktivity na zvuky, privlastňovania hračiek, pasivity ku krmivu, správania vyžadujúceho pozornosť a deštruktívneho správania než psy, ktoré boli chované so svojim vrhom po dobu 8 týždňov. Toto je jeden z najsilnejších dôkazov toho, že psy by nemali byť oddelené od svojich súrodencov a vplyvu matky, ani by nemali byť adoptované do nového domova pred dosiahnutím 8 týždňov veku. Šteňatá, ktoré boli chované v chovateľských staniciach dlhšie než 14 týždňov, boli veľmi bojazlivé a prejavovala nedostatok sebavedomia z akýchkoľvek iných okolností než v chovateľskej stanici. Tieto šteňatá by dobrovoľne neopustili chovateľskú stanicu a mali skutočne fóbiu z čohokoľvek nového (neofóbiu) (Scott a Fuller, 1965). Šteňatá izolované od ľudí po dobu 20 týždňov sa začali báť ľudí (Agrawal et al., 1967) a mali zhoršenú schopnosť učiť sa (Melzack, 1968; Melzack a Scott, 1957; Thompson a Heron, 1954).
SOCIÁLNE SPRÁVANIE:
1. Ingestívne (potravové) správanie. Kojenie pokračuje, ale je menej časté a trvá kratší čas. Matka často stojí, zatiaľ čo umožňuje šteňatám kojiť. Na konci obdobia sa tento model samozrejme preruší. Počas tohto obdobia mláďatá pijú vodu a mlieko, prijímajú pevnú potravu a viac ju žuvajú.
2. Eliminačné správanie. V tomto období vo veku 8,5 týždňa sa šteniatka začnú vyprázdňovať na určitom mieste, zvyčajne vo vzdialenosti od miesta na spanie aj od jedla. Tento zvyk je spoločný pre psov aj vlkov. Spolu s týmto správaním šteňatá prejavujú záujem o výkaly.
3. Investigatívne (vyhľadávacie) správanie. Vo veku šiestich týždňov sa šteňatá definitívne pokúšajú o stopovanie a sú stanovené všeobecné dospelé vzorce vyhľadávania, aj keď nie nevyhnutne v dospelej forme typickej pre plemeno.
4. Et-epimeletické správanie. Šteniatka sú stále závislé a kňučia a "kričia", ak sú akýmkoľvek spôsobom frustrované, či už prekážkami, nedostatkom potravy atď. Okrem hlasových prejavov sa v tejto kategórii objavuje nový vzorec správania - pawing. Šteňa sa priblíži k inému psovi alebo človeku s vrtiacim chvostom, bude olizovať tvár a jemne dá labku na druhé zviera. Táto reakcia sa vyskytuje častejšie, ak je šteňa hladné alebo ak iné zviera nedávno jedlo, a pravdepodobne ide v prvom rade o reakciu žobrania potravy. Tento vzor sa objavuje v období a zvyšuje sa ako obdobie pokračuje.
5. Kontaktné správanie. Šteniatka sú často videné spiace oddelene, aj keď sa môžu k sebe pritúliť, ak teplota náhodou klesne.
6. Agonistické a konfliktné správanie. Postupne sa zvyšuje množstvo hravých bojov. Šteniatka sa na seba vrhajú, labkujú (pawing), vrčia a žujú si uši. Šteniatko, ktoré je pod ním, sa môže prevrátiť na chrbát a vysunúť labky (vzor extrémnej podriadenosti v hravej forme). Dominancia v boji sa postupne rozvíja, ale až do konca obdobia nie sú prítomné žiadne výrazné dominantné pozície. Šteniatka začínajú štekať skoro v období a postupne sa to stáva častejšie. V druhej polovici obdobia je časté, že dve až tri šteniatka obkľúčia a hravo napadnú jedného jedinca. Tento vzor je zvyčajne vyvolaný šarvátkou medzi dvojicou zvierat. Jeden z nich utečie a zvyšok ho nasleduje a útočí. Ku koncu obdobia sa hravý boj môže občas stať vážnejším, poznačený hlasnejším vrčaním a tvrdším hryzením. To zvyčajne rýchlo končí, pričom šteňa zaujme podriadený postoj.
7. Alelomimetické správanie. Prvé dôkazy o koordinovanej skupinovej aktivite sú pozorované v skupinových útokoch uvedených vyššie (prvé pozorované okolo 6,5 týždňa) a v tendencii šteniat vrhnúť sa spolu k dverám pôrodného boxu/miestnosti, keď do neho/nej vstúpia.
8. Sexuálne správanie. Nie je prítomné žiadne úplné sexuálne správanie, ale šteňatá môžu prejavovať "hravý" postoj charakteristický pre dvorenie a počas hry sa môžu navzájom objímať. Toto správanie možno pozorovať skôr na začiatku obdobia a postupne sa stáva bežnejším, zrejme ako semenníky u psa zostupujú. Toto správanie je vždy prerušené, ak si to všimne pozorovateľ, na rozdiel od sexuálneho správania dospelých.
Použitá literatúra:
PETERSON, M.E., KUTZLER M., Small Animal Pediatrics: The First 12 Months of Life 1st Edition
HOSKINS, J.D., Veterinary Pediatrics: Dogs and Cats from Birth to Six Months 3rd Edition
ENGLAND, G.C.W., HEIMENDAHL, A., BSAVA Manual of Canine and Feline Reproduction and Neonatology
ENGLAND, G. Dog Breeding, Whelping and Puppy Care
SCOTT, J.P., MASTON, M.V., Critical periods affecting the development of normal and mal-adjustive social behavior of puppies.