POPÔRODNÉ PORUCHY

NEŽIADUCE MATERSKÉ SPRÁVANIE

Vhodné materské správanie je rozhodujúce pre prežitie novorodencov a zahŕňa pozornosť, kojenie, starostlivosť o novorodencov a ich ochranu. Hoci je materské správanie inštinktívne, môže byť negatívne ovplyvnené anestetikami, bolesťou, stresom a nadmernými ľudskými zásahmi. Materská väzba je feromónmi sprostredkovaná udalosť zahájená pri pôrode. Pôrod by sa mal odohrávať v tichom, známom prostredí, s minimálnym ľudským zásahom, ale pod dostatočným dohľadom. Matky s dobrými materskými inštinktami prejavujú opatrnosť pri vstupe alebo pohybe v pôrodnom boxe, aby netraumatizovali novorodencov tým, že na nich šliapnu alebo si na nich ľahnú. Ochranné zábradlie pozdĺž vnútrajška pôrodného boxu zabraňuje neúmyselnému uduseniu psích novorodencov. Neuroendokrinný reflex, ktorý reguluje kontrakciu myoepiteliálnych buniek mliečnej žľazy a následne vypustenie mlieka, je sprostredkovaný oxytocínom a aktivovaný novorodeneckým satím. Pri strese vyvoláva adrenalín (epinefrín) vazokonstrikciu, blokuje vstup oxytocínu do mliečnej žľazy a zabraňuje ejekcii (vypudeniu) mlieka. Nervózna, rozrušená matka má pravdepodobne zlú dostupnosť mlieka. Antagonisti dopaminu trankvilizéry (napr. acepromazin) podávané v najnižšej účinnej dávke pre minimalizáciu novorodeneckej sedácie, môžu zlepšiť správanie matky a vypudenie mlieka u nervóznych sučiek. Tieto lieky vykazujú minimálnu interferenciu s prolaktínom. Umiestnenie šteniat v blízkosti matky uľahčuje udržanie primeranej telesnej teploty a zaisťuje ľahkú dostupnosť mlieka. Normálne materské správanie zahŕňa jemné prinášanie novorodencov, ktorí sa rozptýlili a izolovali mimo "hniezdo". Starostlivosť o novorodencov bezprostredne po pôrode stimuluje kardiovaskulárne a pľúcne funkcie novorodencov a odstraňuje plodovú vodu. Matky, ktoré prejavujú malý záujem o resuscitáciu novorodencov, môžu mať zlé materské správanie behom postnatálneho obdobia. To je dobrá známka toho, že je potrebné starostlivo sledovať, aby sa predišlo neskorším problémom. Materská starostlivosť stimuluje reflexné novorodenecké močenie a defekáciu a udržuje novorodeneckú srsť v čistom a suchom stave. Občas sa môže objaviť nadmerné ochranné správanie alebo strach vyvolaný materskou agresiou. Mierne upokojenie sučky anxiolytickým prostriedkom môže pomôcť, ale prechádzanie lieku cez mlieko môže byť problematické. Benzodiazepíny, synergisti kyseliny gama-aminomaslovej (GABA), sú údajne lepšie než fenotiaziny pre agresiu vyvolanú strachom (napr. diazepam). Účinky novších anxiolytických farmák na agresiu matiek neboli popísané. 

KRVÁCANIE (HEMORÁGIA)

Krvácanie je neobvyklý popôrodný stav u sučky, ktorý sa môže objaviť v dôsledku fyzického poranenia maternice alebo vaginálnej steny alebo v dôsledku nekrózy placenty, chirurgickej chyby, koagulopatie alebo subinvolúcie placentárnych miest. Krvná strata je bežná v dobe pôrodu, aj keď je obvykle obmedzená na dobu pôrodu každého plodu. Po ukončení pôrodu u normálnej sučky môže byť vylúčený malý objem hemoragickej tekutiny, ktorý sa však rýchlo zmenšuje a mení farbu v dôsledku uvoľňovania uteroverdínu z okrajového hematómu. Pretrvávanie hemoragického výtoku je abnormálne. Sučka môže byť spočiatku nepokojná, ale neskôr môže mať bledé sliznice. Inšpekcia vaginálnej steny buď digitálne alebo pomocou zrkadla alebo endoskopu môže preukázať miesto fyzického poranenia. Krvácanie z maternice je možné zistiť prítomnosťou hemoragickej tekutiny vytekajúcej z maternicového hrdla alebo transabdominálnou ultrasonografiou maternice. Dôležité je zabrániť ďalšej strate krvi a zachovať objem krvi. Prípady vaginálneho traumatu je možné liečiť buď priamym tlakom alebo aplikáciou vaginálneho tampónu alebo príležitostne zovretím krvácajúceho tkaniva pomocou tepenných kliešťov s následným podviazaním. Pri maternicovom krvácaní je prvom rade vhodné pokúsiť sa urýchliť involúciu maternice podaním oxytocínu (< 24 hodín po pôrode), ergometrínu alebo prostaglandínu F2a. Pokiaľ nedôjde k žiadnej odpovedi, môže byť indikovaná laparotomia a ovariehysterektómia. Mal by sa vykonať screening na základnú koagulopatiu. Pred operáciou by malo byť vykonané posúdenie funkcie zrážania krvi a zvoliť vhodná liečba. Subinvolúcia maternice má za následok hemoragické špinenie cez viac než 12 - 16 týždňov.

ZADRŽANÁ PLACENTA

Zadržané placenty sú u sučiek veľmi neobvyklé. Najčastejšie je hlásenie majiteľmi mylné, pretože placenty nie sú vždy vypudené po každom plode a niekoľko ich môže byť porodených spoločne neskôr behom pôrodu. Etiológia zadržania (retencie) placenty nie je známa, ale zdá sa, že je častejšia u sučiek toy plemien. V prípadoch skutočnej retencie placenty u sučky obvykle pretrváva zelene sfarbený výtok z vulvy. Sučka môže byť nepokojná a nedovolí šteňatám sať. Pokiaľ sa stav nelieči, výtok sa stane páchnucim a sučka môže byť depresívna, septikemická a toxemická. Všeobecne majú matky podobné klinické príznaky, aj keď v niektorých prípadoch nie sú žiadne známky výtoku z vulvy až niekoľko týždňov po pôrode. Diagnostika stavu skoro po pôrode môže byť bez ultrasonografického alebo endoskopického vyšetrenia veľmi náročná. Transabdominálna palpácia je často zavádzajúca, pretože involutná maternica môže mať časti, ktoré sú dilatované, a priľahlé oblasti majú menší priemer. Odstránenie infikovaného materiálu je nevyhnutné, nevyhnutná je však aj stabilizácia sučky vhodnou tekutinou a antimikrobiálnou terapiou. V raných štádiách (do 24 hodín po pôrode) môže postačovať opakované podanie oxytocínu k vypudeniu zadržaných placent. To vedie k ústupu klinických príznakov, aj keď matka by mala byť liečená širokospektrálnymi antimikrobiálnymi prípravkami bezpečnými pre kojené novorodence ako je amoxicilín trihydrát/klavulanát draselný alebo cefalosporín, aby sa zabránilo rozvoju sekundárnej metritídy. V neskorších štádiách stavu sa počet maternicových oxytocínových receptorov zníži a podávanie exogénneho oxytocínu má malý alebo žiadny klinický účinok. V týchto prípadoch je možné uvažovať o opakovanej liečbe nízkou dávkou prostaglandínu. Môže však byť náročné uvoľniť placentu. V takom prípade môže byť indikovaná (ovario)hysterektómia u sučiek, ktoré nie sú dôležité pre ďalší chov. Zadržaná placenta môže viesť ku zápalu maternice (metritide). 

SUBINVOLÚCIA PLACENTÁRNYCH MIEST (SUBINVOLUTION OF PLACENTAL SITES, SIPS)

Behom tvorby placenty bunky z vyvíjajúceho sa embrya vniknú do steny maternice. Po oddelení placenty po pôrode sa placentárne miesta normálne hoja odlupovaním týchto inváznych synciciálnych trofoblastických buniek. V niektorých prípadoch však tieto bunky naďalej prenikajú do steny maternice, čo vedie k pokračujúcemu krvácaniu z placentárnych miest. Pri histologickom vyšetrení sa zdá, že trofoblastické bunky plodu pretrvávajú v myometriu miesto degenerácie, chýba trombóza endometriálnych ciev a je zabránené normálnej involúcii maternice. Tento stav sa nazýva subinvolúcia placentárnych miest (SIPS) a je klinicky detekovaná prítomnosť serosanguinózneho (žlto-červeného) až hemoragického vaginálneho výtoku po dobu 4 - 5 týždňov po pôrode. Normálne očistiky začnú tmavo zeleno-čiernou farbou a potom sa stávajú tehlovo červenými a hlienovitými a nie sú zapáchajúce. Liečba všeobecne nie je potrebná, regenerácia je spontánna a príznaky sú obvykle mierne. Vo vzácnych prípadoch môže byť krvácanie dostatočne veľké, aby viedlo ku závažnej anémii. Keď je vaginálne krvácanie hojné, je potrebné preskúmať ďalšie príčiny, ako sú poruchy zrážanlivosti (koagulopatie), trauma, neoplázie genitourinárneho traktu, metritída alebo normálny proestrus (začiatok ďalšieho hárania). Diagnostika zahŕňa vaginálnu cytológiu, vaginoskopiu, koagulačné vyšetrenie, ultrazvuk a RTG na pomoc pri určovaní príčiny alebo zdroja krvácania. Definitívna diagnóza vyžaduje biopsiu placentárnych miest, čo je však zriedka nevyhnutné. Vaginálna cytológia je často diagnostická pre SIPS, pokiaľ sú synciciálne trofoblastické bunky viditeľné viac než 4 týždne po pôrode. Cytológia u sučiek so SIPS obsahuje len niekoľko bielych krviniek. Ultrasonografiu sa dá taktiež použiť na diagnostiku stavu, keď sú placentárne miesta stále dobre viditeľné aj po 4 týždňoch po pôrode. Vo vzácnych prípadoch môžu sučky významne krvácať a vyžadujú krvnú transfúziu alebo ovariohysterektómiu ako opatrenie na záchranu života. V prípadoch skutočného SIPS, kde dochádza ku významnej strate krvi, je možné skúsiť liečbu namelovými prípravkami, ale je nepravdepodobné, že bude účinná, Podobne je sporný účinok terapeutických prostaglandínov a/alebo oxytocínu, ktorý nebol preukázaný v žiadnej kontrolnej štúdii. Pokiaľ strata krvi pokračuje, bude nutná laparotómia a ovariohysterektómia. K potvrdeniu diagnózy je indikované histologiké vyšetrenie maternice. Niektorí autori sa domnievajú, že podávanie oxytocínu v dobe pôrodu má preventívnu úlohu pri rozvoji SIPS, to však zostáva nepreukázané.

PROLAPS

Úplný alebo čiastočný prolaps maternice je u sučky neobvyklým popôrodným stavom. Diagnóza je založená na prehmataní pevnej, tubulárnej hmoty vyčnievajúcej z vulvy po pôrode a nemožnosti identifikácie maternice ultrasonografiou brucha. Vaginálna hyperplázia a prolaps, sekundárne k precitlivelosti fokálnej (periuretrálnej) vaginálnej sliznice na estrogén, sa môžu znovu objaviť v blízkosti pôrodu a mali by byť vylúčené fyzikálnym vyšetrením, vaginoskopiou alebo kontrastnou rentgenografiou. Prolapsované maternicové tkanivá sú vystavené riziku vysychania a infekcie v dôsledku expozície a kontaminácie. Obvykle je indikovaná laparotómia a ovariohysterektómia.

RUPTÚRA

Ruptúra maternice sa vyskytuje najčastejšie u veľmi početných vrhov, kde dochádza k výraznému natiahnutiu a stenčeniu steny maternice, hlavne u mutlipar s dystokiou. Nadmerné užívanie ekbolík (liekov k urýchleniu pôrodu alebo potratu) môže podporiť ruptúru maternice. Je indikovaná okamžitá laparotómia k odberu plodov a reparácii alebo odstráneniu maternice, rovnako ako kultivácia a výplach dutiny brušnej. Behom cisárskeho rezu by mala byť maternica starostlivo vyšetrená, či neobsahuje oblasti, ktoré sa zdajú byť náchylné k prasknutiu. Peritonitída môže byť dôsledkom nezisteného natrhnutia maternice. O jednostrannej hysterektómii je možné uvažovať, pokiaľ je poškodená oblasť obmedzená a matka je cenná pre chovateľský program.

HYPOGLYKÉMIA (ZNÍŽENÁ GLUKÓZA V KRVI)

Klinická hypoglykémia (tj. hodnota glukózy je pod 45 mg/dl alebo 2,5 mmol/l) sa u sučky vyskytuje zriedka, ale keď sa rozvinie, je obvykle pozorovaná behom posledných 2 až 3 týždňov gravidity. Prevažujú neurologické príznaky hypoglykémie a odlíšenie od eklampsie nie je vždy ľahké. Zvýšené hladiny sérových ketónov (hlavne beta-hydroxybutyrátu) sú charakteristické pre sučky s klinickým ochorením. Ketonémia (zvýšené hladiny ketónov v krvi) však môže byť vynechaná, pokiaľ sa k detekcii ketónov použijú prúžky alebo tablety obsahujúce nitroprusid. Nitroprusid detekuje primárne acetón a acetoacetát. Medzi rizikové faktory, ktoré môžu sučky k tomuto syndrómu predisponovať, patrí:

Pokiaľ je skrmované krmivo bez sacharidov, glukoneogénne (glukózutvoriace) prekurzory, ako sú bielkoviny, by mali byť zvýšené aspoň o 50 %, pokiaľ sú energetické požiadavky mierne, a môže byť nutné ich zdvojnásobiť, pokiaľ je energetická potreba matky vysoká. Liečba klinickej hypoglykémie behom gravidity by mala spočívať v intravenóznom podaní bolusu 20 až 50 % roztoku glukózy, po ktorom môže nasledovať intravenózna infúzia 5 % roztoku glukózy rýchlosťou 2 ml/kg telesnej hmotnosti/hodina. Behom infúzie alebo krátko po nej by malo byť podávané chutné jedlo, ktoré má dostatok sacharidov, bielkovín a kalórii a má nadpriemernú stráviteľnosť.

Hypoglykémia môže zhoršiť klinické príznaky hypokalcémie. Sučky s hypoglykémiou sú slabé a môžu sa dostať do kómy. Klinické príznaky môžu byť zamieňané za príznaky hypokalcémie, hoci tetánia nie je bežným klinickým nálezom. Diagnóza je založená na meraní plazmatickej koncentrácie glukózy. Vyšetrenie môže byť zahájené nedostatočným účinkom intravenozného podania vápnika (v pôvodnom presvedčení, že sučka bola hypokalcemická). Cieľom liečby je obnoviť koncentráciu glukózy v plazme a zaistiť častý príjem glukózy až do začiatku pôrodu. Stav zmizne po pôrode a niektorí autori navrhli, že v ťažkých prípadoch môže byť vyžadovaný cisársky rez. Rýchle vymiznutie klinických príznakov je dosiahnuté po intravenóznom podaní glukózy. Následne je možné použiť zvýšenú frekvenciu kŕmenia k prevencií recidívy až do začiatku pôrodu. 

HYPERGLYKÉMIA (ZVÝŠENÁ GLUKÓZA V KRVI)

Zvýšená koncentrácia progesterónu v plazme má priamy antagonistický účinok na inzulín a taktiež stimuluje sekréciu rastového hormónu. Progesterón znižuje väzbu inzulínu a transport glukózy v tkanivách. Rastový hormón má taktiež antagonistický účinok na inzulín, sprostredkovaný znížením počtu inzulínových receptorov a inhibície transportu glukózy. U sučky teda môže behom gravidity dôjsť k rozvoju diabetického stavu. Gestačný diabetes je dobre známy, rovnako ako náročnosť stabilizácie známych diabetikov behom diestra alebo tehotenstva. 

EKLAMPSIA

(PUERPERÁLNA HYPOKALCÉMIA, POPÔRODNÁ TETÁNIA,
LAKTAČNÁ TETÁNIA, MLIEČNA HORÚČKA, ODVÁPNENIE)

Eklampsia, nazývaná tiež popôrodná (puerperálna) hypokalcémia, je akútny, život ohrozujúci stav spôsobený náhlym poklesom extracelulárnej koncentrácie vápnika v krvnom sére. Sučky sú najviac ohrozené rozvojom eklampsie behom 2. a 3. týždňa laktácie (v priebehu vrcholu laktácie), kedy sú straty vápnika vylučovaním do mlieka najvyššie. Eklampsia je menej častá behom 1. a 4. týždňa laktácie a vzácne sa vyskytuje v posledných 2 týždňoch gravidity. Príležitostne môžu byť sučky postihnuté behom pôrodu alebo tesne pred pôrodom. Predispozíciou pre eklampsiu je nesprávna prenatálna výživa (suplementácia vápnika behom gravidity, nedostatok vápnika v strave), strata vápnika cez osifikáciu kostier plodov a veľké požiadavky na laktáciu. Najčastejšie sa vyskytuje u sučiek malých plemien odchovávajúcich veľké vrhy alebo u sučiek s nadmernou produkciou mlieka. Postihnuté sú tiež sučky prvorodičky (primipary), sučky mladšie než 4 roky, sučky toy plemien a sučky s nízkym pomerom telesnej hmotnosti k veľkosti vrhu.   

Eklampsia je spôsobená vyčerpaním extracelulárnych zásob vápniku. Patofyziológia zahŕňa stratu vápnika viazaného na membránu, čo spôsobuje zvýšenú permeabilitu svalovej membrány pre ióny, a to má za následok menej podnetov potrebných pre depolarizáciu svalových vlákien. Z tohto dôvodu sa v reakcii na opakovanú depolarizáciu svalových vlákien objavujú známky svalovej tetánie. Nadmerný prenatálny príjem vápnika môže znížiť sekréciu prištítnych teliesok a inhibovať uvoľňovanie parathormónu, čím sa narušuje normálna mobilizácia vápnika z kostrových zásob sučky a využitie zdroja vápnika z potravy. Okrem toho je stimulovaná sekrécia tyreokalcitonínu. Vzhľadom k tomu, že sa dopyt po vápniku v priebehu neskorej gravidity a laktácie zvyšuje, homeostáza vápnika nie je schopná udržať kritické sérové hladiny. Kŕmenie komerčne dostupným vyváženým rastovým krmivom pre šteňatá bez dodatočného doplňovania vitamínov alebo minerálov je optimálne behom druhej polovici gravidity a behom laktácie. Je potrebné sa vyhnúť suplementácii tvarohom, pretože narušuje normálnu rovnováhu vápniku, fosforu a horčíku v strave. Metabolické stavy, ktoré vedú ku väzbe sérového vápnika na proteíny, môžu podporovať alebo zhoršovať hypokalcémiu, ako napríklad alkalóza vyplývajúca z predĺženého hyperpnoe (prehĺbeného dýchania) behom pôrodu alebo dystokii. 

Počiatočné klinické príznaky môžu zahŕňať zmeny správania (nervozita, úzkosť, agresivita, roztržitosť, zlé materské správanie), slinenie (hypersalivácia), stuhnutosť alebo bolesť končatín, ataxiu, hypertermiu, smäd, rýchlu srdcovú frekvenciu (tachykardiu) a zrýchlené dýchanie. Sučky môžu zanedbávať šteňatá, byť nepokojné, môžu sa škrabať na tvári alebo trieť o zem v dôsledku svrbenia. Potom môže nasledovať nestála (wobbly) chôdza, rozšírenie zreničiek (mydriáza) s pomalým pupilárnym svetelným reflexom, dezorientácia a chvenie tela. Symptómy môžu pokročiť k rozvoju tonicko-klonických svalových kŕčov, tetánie alebo záchvatov až ku kolapsu s následnou smrťou, pokiaľ sa stav nelieči. Pri pokuse o chôdzu sučka padá a neskôr nie je schopná sa ani postaviť. Doba od prvých klinických príznakov po rozvinutie celkového klinického obrazu predstavuje 15 minút až 12 hodín. U asi 20% sučiek sa môžu objaviť atypické príznaky ako kňučanie, zvracanie, horúčka, hnačka a rôzne zmeny správania. 

Diagnóza sa vykonáva stanovením hladiny vápnika v krvi. 40 % sérového vápnika je viazaného na albumín, takže pokiaľ je sučka hypoalbuminemická, jej celkový sérový vápnik bude znížený. Pokiaľ je znížený iba vápnik viazaný na albumín, nemusia byť prítomné známky eklampsie, pokiaľ sú koncentrácie ionizovaného vápniku stále normálne. Hodnotenie celkového sérového vápnika (dokonca aj po úprave sérovej bielkoviny) nie je tak účinná alebo presná metóda diagnózy ako meranie ionizovaného vápnika. Bohužiaľ mnoho praxí nemá schopnosť merania ionizovaného vápnika. Hoci väčšina sučiek s eklampsiou je hypokalcemických, niektoré môžu byť normokalcemické. 

Okamžitý lekársky zákrok má začať s pomalou (behom 5-10 minút) intravenóznou infúziou 10 % glukonátu vápenatého. Je potrebné starostlivé monitorovanie srdca pomocou auskultácie, hodnotenia kvality pulzu a elektrokardiogramu (EKG) počas celej doby liečby. Pokiaľ sa objaví bradykardia (spomalenie srdcovej frekvencie), tachykardia (zrýchlenie srdcovej frekvencie) a arytmia (abnormálny srdcový rytmus ako ventrikulárne kontrakcie alebo predlženie QT intervalu), podávanie by malo byť zastavené alebo spomalené, dokým sa frekvencia, rytmus a obraz na EKG nevráti do normálu. Okrem toho je potrebné sledovať telesnú teplotu, pretože po podaní glukonátu vápenatého môže dôjsť k hypotermii. Sučky, ktoré nereagujú na liečbu vápnikom, by mali byť vyšetrené na hypoglykémiu odmeraním hladiny glukózy v krvi a na acidobázickú nerovnováhu. Vzhľadom k tomu, že v dôsledku nekontrolovaných záchvatov môže dôjsť k opuchu mozgu, je možné po dosiahnutí normálnych koncentrácii vápnika použiť ku kontrole pretrvávajúcich záchvatov hypnotiká a anxiolytiká (barbituráty alebo diazepam). Manitol môže byť indikovaný pri mozgových zápaloch a opuchoch. Kortikosteroidy sú nežiaduce, pretože môžu ďalej znižovať hladiny vápnika, a to tým, že podporujú kalciúriu (vylučovanie vápnika močom), znižujú črevnú absorpciu vápnika a zhoršujú osteoklasiu (odbúravanie vápnika z kosti). V prípade potreby sa lieči hypertermia v dôsledku záchvatovej aktivity. Akonáhle sú neurologické príznaky kontrolované, subkutánna infúzia rovnakých objemov glukonátu vápenatého a 0,9 % fyziologického roztoku sa podáva opakovane každých 6 - 8 hodín, dokým je matka dostatočne stabilná na perorálne podávanie. Orálna suplementácia glukonátom alebo uhličitanom vápenatým môže byť poskytnutá pomocou humánnych liečiv pre liečbu tráviacich problémov. Každá 500 mg tableta uhličitanu vápenatého dodáva 200 mg vápniku. 

Môže byť prospešné vziať šteňatá od sučky na 12 - 24 hodín od liečby a mali by byť kŕmené psou mliečnou náhradou z fľašky alebo orogastrickou sondou. Pokiaľ je odpoveď na liečbu okamžitá, kojenie sa môže pomaly obnoviť, dokým sa šteňatá nedajú bezpečné odstaviť vo veku 3 týždňov. Spočiatku sa obmedzuje doba kojenia na krátke obdobie (5-10 minút) 3 až 4krát denne, medzitým sú šteňatá dokrmované umelým mliekom. Ak sa nevrátia žiadne príznaky eklampsie, doba kojenia sa behom nasledujúcich dní pomaly predlžuje. Pokiaľ sa klinické príznaky opakujú, keď sa šteňatá vrátia ku kojeniu, musia byť odobrané a umelo kŕmené alebo odstavené. V niektorých prípadoch môže byť prijateľná čiastočná suplementácia a čiastočné kojenie. Eklampsia sa môže opakovať pri ďalšej laktácii. Tomu sa dá predísť kŕmením dobre vyváženej stravy behom gravidity bez suplementácie vápnikom. U sučiek s anamnézou rekurentnej eklampsie sa môže podať uhličitan vápenatý behom laktácie. Je lepšie počkať na doplnenie vápniku ústne (orálne) až behom alebo po pôrode, a nie behom gravidity, pretože nadmerná suplementácia vápniku behom gravidity môže mať za následok zotrvačnosť maternice (uterine inertia, zlyhanie maternicového svalu behom kontrakcie). 

Prevencia eklampsie začína v gravidite podávaním vyváženej stravy, bez nadbytku vápnika a s vyváženým pomerom vápnika a fosforu. Behom gravidity sa odporúčajú potraviny s pomerom vápnika a fosforu 1 : 1 až 1,2 : 1. Je potrebné sa vyhnúť produktom s vysokým obsahom vápnika (mliečne výrobky alebo doplnky). Strave s vysokým obsahom strukovín (sója alebo otruby) je taktiež potrebné sa vyhnúť, pretože majú vysoký obsah fytátov, ktoré môžu viazať vápnik z potravy. Bola navrhnutá terapia vitamínom D (10 000 až 25 000 IU denne) behom posledného týždňa gravidity, rovnako ako sa liečia kravy, aby sa zabránilo popôrodnej paréze. Tento prístup nemusí byť platný pre sučky, pretože eklampsia a najvyššie straty vápnika všeobecne nenastávajú bezprostredne po pôrode.   

METRITÍDA (ZÁPAL MATERNICE)

Metritída je popôrodná infekcia maternice. Predisponujúce príčiny zahŕňajú predĺžený pôrod, dystokiu, zadržané mŕtve plody alebo placenty. či vzostup baktérii z vagíny cez otvorený kŕčok maternice v dobe pôrodu a v období bezprostredne po pôrode. Placentárne miesta sú výhodné miesta pre bakteriálnu proliferáciu v dôsledku rozpadu endometria po oddelení placenty. Escherichia coli je najbežnejšia baktéria izolovaná z infikovanej maternice, menej často sú izolované Staphylococcus spp., Streptococcus spp., Proteus spp., Klebsiella spp., Pseudomonas spp. a Pasteurella spp. Bakteriálny vzostup z dolného urogenitálneho traktu je častejší než hematogénne šírenie. Metritída sa obvykle vyskytuje behom prvého týždňa po pôrode.

Primárny klinickým príznakom je purulentný (hnisavý), zapáchajúci výtok z vulvy. Sučky s metritídou sú obvykle depresívne, so známkami horúčky, letargie, nechutenstva (anorexie) a dehydratácie a môžu zanedbávať svojich potomkov. Šteňatá môžu byť nepokojné a neustále plakať. Sučky sa môžu stať septickými a endotoxemickými a prítomný môže byť aj hypovolemický šok. Metritída by mala byť zvážená u každej sučky po pôrode so známkami systémového ochorenia alebo abnormálnym vaginálnym výtokom. Môže byť pohmatom zistená veľká ochabnutá maternica. Je potrebné vykonať rentgenové snímky, aby sa zistilo či sú zachované plody alebo placenty. Hemogram môže ukázať leukocytózu s neutrofíliou (s posunom doľava), azotémiu, nerovnováhu elektrolytov a / alebo zvýšené pečeňové enzýmy. Cytológia tohto stavu odhalí veľké množstvo degenerovaných a nedegenerovaných neutrofilov s intracelulárnymi baktériami. Eozinofily sú bežne identifikované ako u normálnych očistiek, tak u sučiek s metritídou. Mala by byť vykonaná kultivácia kraniálnej vagíny (alebo maternice, pokiaľ sa vykoná operácia k odstráneniu zadržaných zbytkov plodu alebo placenty).   

Liečba zahŕňa použitie intravenózne alebo subkutánne podaných tekutín a elektrolytov, NSAID pre kontrolu horúčky (pozor pri kojacích sa šteňatách) a vhodnú antibiotickú terapiu založenej na kultivácii a testovaní citlivosti výtoku z vulvy. Pokiaľ v lúmene maternice zostane mŕtvy plod alebo časť plodu, môže byť pre stabilizáciu sučky nevyhnutný chirurgický zákrok k jeho odstráneniu. Ovariehysterektómia môže byť indikovaná, pokiaľ to stav sučky dovoľuje, sučka nie je dôležitá pre chov a zle reaguje na liečbu. Je potrebné zvážiť ekbolické látky k uľahčeniu clearance maternice. Je potrebné postupovať opatrne, pokiaľ sa pri ultrazvukovom vyšetrení zdá, že stena maternice je narušená alebo pokiaľ existujú známky voľnej peritoneálnej tekutiny, pretože ekbolické látky môžu spôsobiť ruptúru maternice a kontamináciu brucha. Oxytocín je možné použiť, pokiaľ sa stav objaví v prvých 7 dňoch po pôrode, zatiaľ čo oxytocínove receptory v maternici sú regulované. Po tejto dobe môže byť prostaglandín F2a účinnejšie ekbolikum v dávke 10-25 ug/kg subkutánne Ergometrin (0,02-0,2 mg/kg intramuskulárne podaný raz) je taktiež účinným ekbolickým činidlom, ale môže spôsobiť ruptúru steny maternice. Pri používaní NSAID a kojacích šteňatách je potrebné dbať na opatrnosť. Pokiaľ je sučka systémovo chorá, môžu byť šteňatá odobrané a odchované na umelom mlieku, aby sa zabránilo prenosu baktérii na šteňatá orálnym kontaktom. 

Použitá literatúra:

REECE, W.O.(2011). Fyziologie a funkční anatomie domácích zvířat. Grada Publishing 2011. ISBN 978-80-247-3282-4
TOMAN, M. a kol. Veterinární imunologie. Grada Publishing 2009. ISBN 978-80-247-2464-5
Skriptá z pôrodníctva, reprodukcie a reprodukčných porúch zo štúdia na Univerzite veterinárskeho lekárstva a farmácie (UVLF)
KVAPIL, R., KVAPILOVÁ R. Průvodce psí reprodukcí. ISBN 978-80-86177-21-2
Barf Club, 14. - 20. díl seriálu rodíme on-line
Canine and Feline Nutrition - E-Book: A Resource for Companion Animal Professionals
Food Intake and Nutrition During Pregnancy, Lactation and Weaning in the Dam and Offspring
Nutrition for the Breeding Bitch
MSD MANUAL Veterinary Manual
MERCK MANUAL Veterinary Manual
Caesar Milan
Breeders Diary RR, Slovensko