Pôrod (parturícia, eutokia)

Pôrod je okamih, kedy plod vydáva signál o svojej pripravenosti ukončiť svoj vnútromaternicový a začať mimomaternicový život.  

V dôsledku nedostatku miesta v maternici sa v tele plodu aktivuje stresová reakcia – z nadobličiek sa uvoľňuje hormón (adrenálny kortikotropín), ktorý spúšťa pôrod.

Fyziologický pôrod (partus maturus)

• nastáva medzi 58. až 65. dňom gravidity,

• vtedy sa šteňa považuje za donosené a pripravené na život mimo maternice.

Predčasný pôrod (partus praematurus)

• začína pred 58. dňom,

• šteňatá sú v tomto prípade nedonosené a často neživotaschopné,

• ak je to možné, umiestňujú sa do inkubátora, ktorý im pomáha s udržiavaním teploty, dýchaním a ďalším vývojom,

• takéto vybavenie je však vo veterinárnej praxi stále skôr výnimočné.

Oneskorený pôrod (partus serotinus)

• začína po 65. dni, najčastejšie medzi 66. a 70. dňom,

• môže predstavovať riziko pre matku aj šteniatka, a preto si vyžaduje veterinárny dohľad.

Z hľadiska počtu pôrodov označujeme sučku ako:

• nerodička (nullipara) - sučka, ktorá ešte nerodila
• prvorodička (primipara) - sučka, ktorá prvýkrát rodila
• druhorodička (sekundipara) - sučka, ktorá rodila už dvakrát
• viacrodička (multipara) - sučka, ktorá rodila už 3 a viac krát

Pôrod sa rozdeľuje do štyroch hlavných období podľa toho, v akej fáze sa sučka nachádza:

1. Antepartálne obdobie – predpôrodné obdobie

• Je to celé obdobie gravidity až do začiatku pôrodu.

2. Peripartálne obdobie – okolo pôrodu

• Zahŕňa čas tesne pred pôrodom, samotný pôrod a prvé hodiny po ňom.

3. Intrapartálne obdobie – obdobie samotného pôrodu

• Ide o čas, keď prebieha samotný pôrod – teda keď sa šteniatka rodia.

4. Postpartálne obdobie – popôrodné obdobie

• Je to obdobie po pôrode, počas ktorého sa sústreďujeme na zotavenie sučky a starostlivosť o novonarodené šteniatka.

• U ľudí sa tomu hovorí šestonedelie.

Fyziologická gravidita u sučky trvá zvyčajne 58 až 65 dní. Presný dátum pôrodu však závisí od toho, od čoho sa počíta – napríklad od krytia, ovulácie, hladiny hormónov alebo zmien v správaní. Nedávna retrospektívna štúdia (Eilts a kol., 2005) ukázala, že na dĺžku gravidity u sučiek má vplyv veľkosť plemena a počet šteniat vo vrhu. Vek sučky ani to, či už predtým bola gravidná, však dĺžku gravidity neovplyvňujú

Spôsoby výpočtu termínu pôrodu:

1. Od krytia:

• 65 ± 3 dni → 100 % presnosť v tomto rozmedzí

• 65 ± 2 dni → približne 90 % presnosť

• 65 ± 1 deň → približne 67 % presnosť

2. Od ovulácie (pri hladine progesterónu 4–8 ng/ml):

• 63 dní ± 1 deň → veľmi presné, ak sa pozná dátum ovulácie

3. Od nárastu LH (tzv. "LH vlna"):

• 65 dní ± 1 deň

4. Od konca diestra (určeného pomocou vaginálnej cytológie):

• 57 ± 1 deň

5. Od inseminácie alebo krytia (ak nie je známa ovulácia):

• 65 dní ± 7 dní → veľmi nepresné

Fyzikálne a hormonálne ukazovatele blížiaceho sa pôrodu:

• Pokles hladiny progesterónu v krvnom sére pod 2 ng/ml → pôrod nastane do 12 – 24 hodín

• Pokles rektálnej teploty na približne 37,1 °C (v rozmedzí 36,7 – 37,8 °C) → pôrod sa očakáva do 8 – 24 hodín

Pomocné diagnostické metódy:

• Whelp Wise systém – monitorovacie zariadenie, ktoré sleduje aktivitu maternice a predpovedá pôrod

• Röntgen – sleduje kalcifikáciu kostí plodov (určuje vyspelosť)

• Ultrazvuk – pomáha sledovať vývoj plodov a odhadovať termín pôrodu

❗ Dôležité upozornenie:

Ak nepoznáme presný deň ovulácie, je veľmi ťažké presne predpovedať dátum pôrodu.
Je to preto, že:

• správanie sučky počas hárania (napr. prijímanie psa) nemusí presne zodpovedať ovulácii,

• spermie môžu prežiť v pohlavných cestách sučky aj niekoľko dní, čo zvyšuje rozdiel medzi krytím a skutočným oplodnením.

Pôrodné cesty

Pôrodné cesty u sučky tvoria mäkké časti (krčok maternice, pošva, predsieň pošvy, vulva) a tvrdé časti (panva).

Panva sučky je pomerne krátka a smerom dozadu (kaudálne) sa rozširuje. Je uzavretá a otvára sa až pri začiatku pôrodu, keď kontrakcie maternice uvoľnia krčok maternice a otvoria celý pôrodný kanál. Pošva, vulva a panvová bránica sa rozširujú postupujúcimi šteniatkami a plodovými obalmi.

Stavba panvy:

• Tvoria ju 3 panvové kosti – bedrové, lonové a sedacie – ktoré u mladých sučiek spája chrupavka (symfýza). Tá časom kostnatie (osifikuje).

• Zhora prilieha krížová kosť spojená s panvou pevným krížovobedrovým kĺbom. Tento kĺb umožňuje obzvlášť u mladších sučiek mierny pohyb dole (ventrálne), ktorý uľahčuje pôrod.

• Panvu spevňujú aj väzy, najmä široký panvový väz, ktorý sa pred pôrodom uvoľní a tým rozšíri pôrodné cesty. Zo širokého panvového väzu je vyvinutý len ligamentum sacrotuberale upínajúci sa na sedací hrboľ. Pre spevnenie panvy majú význam aj krížovobedrové väzy, ktoré sa upínajú medzi krížovým hrboľom bedrovej kostí a hrebeňom krížovej kosti a medzi krížovým hrboľom a bočnými (laterálnymi) časťami krížovej kosti. 

Panvová dutina má tvar kanála, ktorý sa smerom dozadu zužuje. S brušnou dutinou ju spája panvový vchod, von vedie panvovým východom. Tvoria ju panvové kosti, krížová kosť, prvý chvostový stavec a široké panvové väzy.

• Panvový vchod: zhora (dorzálne) ho tvorí krížová kosť, z bokov bedrové kosti a zdola (ventrálne) lonová kosť. Jeho tvar sa líši podľa plemena – u buldočka a trpasličích plemien má takmer kruhový tvar, u dogy a nemeckého ovčiaka má tvar oválny a u jazvečíka a krátkonohých plemien má tvar priečne oválny

• Panvový východ: zhora (dorzálne) ho tvorí prvý chvostový stavec, z bokov väzy, zdola (ventrálne) sedací oblúk a sedacie hrboly. Uzatvára ho panvová bránica tvorená svalmi, väzmi úsekom konečníka a časťami pohlavného a močového aparátu, ktorá sa pred pôrodom uvoľní, aby uľahčila prechod šteniat v mieste prechodu pošvy do pošvovej predsieni. Ak sa neuvoľní dostatočne, môže to sťažiť pôrod; ak sa uvoľní príliš, hrozí výhrez pošvy alebo maternice.

Panvová spodina je tvorená sedacími a lonovými kosťami. Po bokoch (laterálne) ju ohraničujú sedacie tŕne bedrovej kosti a sedacie hrboli sedacej kosti. Ak je spodina veľmi hlboká a sedacie tŕne a hrboli sú vysoko, prechod šteniat môže byť ťažší.

Vnútro panvy je vystlané väzivom a čiastočne pobrušnicou, ktorá vytvára dva záhyby – medzi maternicou a konečníkom a medzi močovým mechúrom a lonovou kosťou. Pobrušnica nedosahuje až k panvovému východu, ale len k panvovej bránici, a tak môžeme panvovú dutinu rozdeliť na prednú (kraniálnu) intraperitoneálnu časť a na zadnú (kaudálnu) retroperitoneálnu časť. Pošva sa nachádza z väčšej časti v retroperitoneálnej časti panvovej dutiny.

Priestornosť panvy (a teda aj ľahkosť pôrodu) sa dá zmerať metódou zvanou pelvimetria.

DIAGNOSTIKA PRED A BEHOM PÔRODU

Sučke môže byť vykonaný bočný rentgenový snímok brucha 5 až 10 dní pred očakávaným termínom pôrodu k posúdeniu počtu plodov. Radiografia je presná metóda na stanovenie počtu plodov, ale môže podceniť veľkosť vrhu vo veľmi veľkých vrhoch. Radiografia taktiež umožní hodnotenie fetálnej kostry plodov pri známkach fetálnej smrti (tj. kolaps kostry plodu alebo plyn v maternici). Radiografia nie vždy skutočne posudzuje pozíciu plodu vzhľadom na mobilitu rohov maternice. 

Ultrasonografia je lepší diagnostický nástroj pre hodnotenie zdravia plodu, pretože umožňuje vyšetrenie srdcovej frekvencie plodu, množstvo alantoickej tekutiny, pohyb plodu a niektoré abnormality plodu, ako sú defekty brušnej steny. Fetálna srdcová frekvencia nižšia než 130 úderov za minútu naznačuje zlú životaschopnosť šteňaťa a gravidita vyžaduje intenzívne sledovanie. Normálna srdcová frekvencia plodu v termíne pôrodu je 180-220 úderov za minútu. 

Behom prenatálnej návštevy veterinárneho lekára je rozumné vyhodnotiť hladiny glukózy a sérového vápniku v krvi matky a hematokrit (packed cell volume, PCV). Ak je vykonané fyzikálne vyšetrenie, malo by zahŕňať digitálne vaginálne vyšetrenie na detekciu obštrukcií mäkkých tkanív a vyhodnotenie nadmerného edému vo vaginálnej oblasti. Akýkoľvek vaginálny výtok vyžaduje vaginoskopiu, aby sa posúdila priechodnosť maternicového kŕčka a prítomnosť fetálnych membrán.  

PÔROD  

Predpokladá sa, že stres spôsobený znížením nutričného prísunu z placenty k plodu stimuluje os hypotalamus-hypofýza-nadobličky plodu, čo vedie k uvoľňovaniu adrenokortikotropného hormónu, ktorý je považovaný za spúšťač pôrodu. Zvýšenie fetálneho a materského kortizolu stimuluje uvoľňovanie prostaglandínu F2a (PGF2a), ktorý je luteolytický, z fetoplacentárneho tkaniva. To má za následok pokles plazmatickej koncentrácie progesterónu. Prerušenie progesteronovej blokády gravidity je predpokladom pre normálny priebeh pôrodu sučiek. Sučky, ktorým bol behom gravidity podávaný dlhodobo pôsobiaci progesterón, nevstúpili do normálneho pôrodu. Súbežne s postupným znižovaním plazmatickej koncentrácie progesterónu behom posledných 7 dní pred pôrodom dochádza k progresívnej kvalitatívnej zmene elektrickej aktivity maternice. Naviac behom posledných 24 hodín pred pôrodom dochádza k významnému zvýšeniu aktivity maternice s konečným poklesom plazmatickej koncentrácie progesterónu pod 6 nmol/l (2 ng/ml).

Zmena pomeru koncentrácii estrogénu a progesterónu je pravdepodobne hlavnou príčinou odlúčenia placenty a dilatácie krčka, hoci nebolo preukázané, že by sa estrogén pred pôrodom u sučky zvýšil, ako u mnohých iných druhov. Senzorické receptory v maternicovom krčku a pošve sú stimulované roztiahnutím (distenziou) vytvoreným plodom a plodovými obalmi naplnenými tekutinou. Táto aferentná stimulácia je prenášaná do hypotalamu a vedie k uvoľňovaniu oxytocínu behom druhej fázy pôrodu. Aferentná stimulácia sa taktiež účastní miechového reflexného oblúku a eferentná stimulácia brušného svalstva vytvára napätie. Relaxín spôsobuje uvoľnenie panvových mäkkých tkanív a genitálneho traktu, čo uľahčuje priechod plodov. U gravidných sučiek je tento hormón produkovaný primárne placentou, aj keď bol taktiež detegovaný vo vaječníkoch a maternici. Koncentrácia relaxínu sa v posledných 2 tretinách gravidity postupne zvyšuje. Obvykle prudko klesá bezprostredne po úmrtí plodu, potrate alebo pôrode, ale môže zostať na detekovateľnej úrovni až 9 týždňov po pôrode v dôsledku invázie trofoblastových buniek do endometria a v týchto prípadoch môže byť použitý ako indikátor predchádzajúcej gravidity. Prolaktín, hormón zodpovedný za laktáciu, začína stúpať 3-4 týždne po ovulácii a dramaticky narastá s náhlym poklesom sérového progesterónu tesne pred pôrodom.

Dochádza ku zmene telesnej teploty. Ku koncu gravidity sa teplota u sučky zvyšuje, pred pôrodom klesá a pri pôrode sa v dôsledku svalových kontrakcií opäť zvyšuje. Indikátorom blížiaceho sa pôrodu je pokles rektálnej teploty (teploty meranej v konečníku) o 1-2 ° C na cca 37,1 ° C (rozsah 36,7 ° - 37,8 ° C) pozorovaný u väčšiny sučiek 8 - 24 hodín pred pôrodom v dôsledku poklesu hormónu progesterónu na konci gravidity. Normálna rektálna teplota sučky je medzi 38,5-38,9 °C. Sučky vstupujú do I. fázy pôrodu do 24 hodín od poklesu sérového progesterónu na menej než 2-5 ng/ml, čo sa deje v spojení so zvýšenými cirkulujúcimi prostaglandínmi a s prechodným poklesom telesnej teploty. Je taktiež užitočné inštruovať chovateľa, aby meral rektálnu teplotu sučky dva až trikrát denne začínajúc 54. dňom po krytí. Chovateľ by mal vykresliť rektálnu teplotu na milimetrový papier. Spolu s ďalšími príznakmi môže tento teplotný graf pomôcť predpovedať nástup pôrodu. 

K ďalším príznakom blížiaceho sa pôrodu patrí zmena správania sa sučky, ktorá sa môže objaviť 48 hodín pred pôrodom. Sučka môže častejšie močiť, zvýšiť príjem tekutín, znížiť príjem krmiva, stavať hniezdo či vyhľadávať majiteľa. Sučka je s postupujúcou graviditou pokojnejšia a menej pohyblivá, ale pred pôrodom sa stáva nepokojnejšia, hlavne 12 hodín pred pôrodom. Sučka sa môže častejšie čistiť, olizovať vulvu, stonať či vyť. 1-3 hodiny pred pôrodom sučka môže vyhľadávať samotu, často prehĺta a vykazuje príznaky brušnej (abdominálnej) bolestivosti. 

Pôrod je indukovaný produkciou adrenálneho kortikotropínu v nadobličkách šteniat a zastavením sekrécie progesterónu u sučky. Progesterón, ktorý udržiaval graviditu, začne klesať. Estrogén sa začne zvyšovať a spôsobí vylučovanie kortizolu z kôry nadobličiek plodov a vylučovanie kontraktilných proteínov vo svalových bunkách maternice sučky. Hormón relaxín spolu so zvyšujúcimi sa estrogénmi v neskorej gravidite zapríčiní uvoľnenie väzov a panvovej spony a spriechodní a rozšíri panvovú dutinu. Prostaglandín 2 alfa (PGF2α) napomáha roztiahnutiu kŕčka maternice a vyvoláva zánik žltého telieska a zníženie progesterónu. Zvyšuje taktiež kontraktilitu maternice, zatiaľ čo estrogén zvyšuje intenzitu kontrakcií maternice, čo napomáha pri vypudení plodu. Prostaglandin 2 alfa taktiež zvyšuje citlivosť maternice na oxytocín, ktorý podporuje kontrakcie svalov behom vypudzovania plodov. Prítomnosť plodu v panvových pôrodných cestách spôsobí uvoľnenie oxytocínu. Kontrakcie brušných svalov sú podobné kŕčom a spolu s uvoľnením panvových väzov, panvovej spony a roztiahnutím (dilatáciou) krčka maternice umožňujú vypudenie plodu. Kontrakcie maternice môžu napomáhať plodu zaujať vhodnú polohu na prechod cez pôrodné cesty. 

Predčasný nástup pôrodu môže mať infekčné príčiny, ale môže taktiež nastať u klinicky zdravej sučky. U niektorých druhov môžu za predčasný nástup sťahov (kontrakcií) maternice nízke koncentrácie progesterónu. Niektorí autori však hypoluteoidizmus navrhli ako dôležitý, ale jeho úloha nie je jasná. Napriek tomu môžu niektorí klinickí lekári podávať skrátené progestačné zlúčeniny v snahe udržať graviditu. K adekvátnej inhibícii predčasných sťahov maternice by mali byť tolytické lieky, ako je terbutalin (antagonista beta adrenergných receptorov), taktiež podávané orálne alebo subkutánne, a mali by byť vysadené 48 hodín pred očakávaným dňom pôrodu.  

Pri pôrode rozoznávame 3 fazy: 1 fázu otváraciu a 2 fázy, fázu vypudenia plodu a fázu vypudenia placenty, ktoré sa môžu vzájomne prekrývať. Pre popis jednotlivých fáz pôrodu sa obvykle používa termín, ktorý predstavuje normálny rozsah hodnôt. Je potrebné poznamenať, že tieto rozsahy nemusia byť presné pre každú sučku a za všetkých okolností. 

Behom pôrodu môžu byť pozorované komplikácie, ktoré sa prejavujú predlžovaním každej pôrodnej fázy. V prípade predĺženia pôrodu nad fyziologickú dĺžku sa môže objaviť dystokia so zvýšeným rizikom mŕtvo narodeného šteňaťa. Predĺženie pôrodu nad fyziologické normy vedie u novorodencov k nízkej vitalite, nízkej telesnej teplote a dlhodobým neurologickým poruchám. Nadmerné oneskorenie poskytnutia pomoci pri pôrode často situáciu zhorší, môže poškodiť matku a spôsobiť smrť plodu. Problémy vyskytujúce sa pri pôrode sa nazývajú dystokie. 

Niektoré faktory, ktoré môžu viesť k vysoko rizikovému a sťaženému pôrodu (dystokii), boli študované u sučiek. Dôrazne sa neodporúča páriť sučku behom jej prvého hárania, pretože panva je stále príliš nezrelá a riziko uviaznutia plodov je vyššie. Údaje týkajúce sa 46 000 vrhov naznačujú, že úmrtnosť šteniat (najmenej 1 mŕtve šteňa) bola pozorovaná u 36 % sučiek rodiacich pred prvým rokom v porovnaní s 26 % sučiek vo veku od 1 do 6 rokov. Neodporúča sa páriť sučku po 6. roku alebo pokiaľ je obézna. Pokiaľ sa u sučiek objaví prvá gravidita po 4. roku veku, zvyšuje sa riziko dystokie. Miniatúrne alebo brachycefalické plemená (napr. anglický buldoček, francúzsky buldoček alebo mops) sú náchylnejšie k sťaženým pôrodom (dystokiám). Sučky veľkých plemien (v priemere v dospelosti cez 40 kg) majú omnoho komplikovanejšie pôrody a častejšie vyžadujú cisársky rez. Vyššie riziko predstavujú taktiež malé vrhy, ktorých výsledkom sú veľké šteňatá na konci gestačného obdobia, ktorých pôrod bude sťažený alebo nemožný kvôli syndrómu jedného šteňaťa. A nakoniec, zneužívanie oxytocínu behom pôrodu alebo nadmerná trakcia u šteňaťa uviaznutého v panve výrazne zvyšuje úmrtnosť novorodencov. 

Incidencia úmrtia plodu je 6 %, keď sú sučky prezentované veterinárnemu lekárovi do 1 až 4,5 hodiny po začiatku druhej fázy pôrodu, ale ak príde chovateľ so sučkou k veterinárnemu lekárovi medzi 5 až 24 hodinami, incidencia úmrtia plodu je približne 14 %. Včasná diagnostika a rýchla liečba sú preto zásadné pri znižovaní novorodeneckej úmrtnosti v prípadoch dystokie. 

ŽIVOTASCHOPNOSŤ ŠTENIAT

U sučiek okolo termínu pôrodu môžeme sledovať srdcovú frekvenciu plodov pomocou USG. Srdcová frekvencia plodov môže byť variabilná, ale mala by zostať nad 200 úderov za minútu. Srdcová frekvencia plodov pod 180 je známkou fetálnej tiesne a môže byť základom pre zvolenie cisárskeho rezu u týchto sučiek. Pri fetálnej tiesni dôjde k hypoxii (nedostatku kyslíka) u plodu, zvýši sa peristaltika čriev a uvoľní sa análny zvierač, čo vedie k úniku mekonia a k zelenožltému zafarbeniu plodovej vody. Novorodenec môže plodovú vodu zakálenú mekoniom vdychnúť (syndróm aspirácie mekonia), to poškodzuje pľúcne tkanivo a klinicky sa prejavuje ako respiračná tieseň novorodenca.  

Indikátory pre monitorovanie plodov behom pôrodu:

• sučka s predchádzajúcou anamnézou dystokii (sťaženého pôrodu) alebo obštrukciou reprodukčného traktu
  
• nepodarilo sa zahájiť pôrod do

- 65. až 67 dňa gravidity od LH vlny

- 64. až 65. dňa gravidity od ovulácie

- 57. až 59. dňa gravidity od 1. dňa diestra

- 59. až 73. dňa gravidity od krytia

• I. fáza pôrodu je dlhšia než 24 hodín od poklesu rektálnej teploty
• sučka so zjavnou bolesťou (napr. plač, olizovanie alebo hryzenie vulvy)
• sučka má silné, pravidelné sťahy brucha trvajúce 20-30 minút bez vypudenia plodu
• sučka má slabé, nepravidelné sťahy brucha po dobu dlhšiu než 2-4 hodiny
• interval medzi šteňatami je dlhší než 2 hodiny pri viditeľných silných kontrakciách
• interval medzi šteňatami je dlhší než 4 hodiny bez prítomností kontrakcií
• II. a III. fáza pôrodu trvá viac než 12 - 24 hodín (závisí na veľkosti vrhu)
• plodová voda sa objavila pred 2-3 hodinami, a nič sa ďalej nedeje
• neobvyklý vaginálny výtok, napr. tmavo zelená plodová voda bez  následného vypudenia plodu do 2-4 hodín (placenta šteňaťa sa oddelila od maternice, riziko fetálnej tiesne / hypoxie šteniat), červenohnedý výtok, žlto zelené zafarbenie plodovej vody (šteňa vylúčilo mekonium, fetálna tíeseň / hypoxia šteniat) a šteňa sa nenarodí do 1-2 hodín, krvavý výtok vo veľkom množstve (veľké poranenie pôrodných ciest, koagulopatia), hnisavý výtok (ochorenie maternice)
• pri pôrode umierajúceho alebo mŕtveho šteňaťa
  
• pri príznakoch ochorenia alebo intoxikácie u sučky
• všetky placenty neboli vypudené do ± 4 hodín (zadržaná placenta, počet placent treba zaznamenávať a musí sedieť s počtom narodených šteniat)
• lochie (očistky) sú zahnívajúce alebo zapáchajú 
• telesná teplota v konečníku je vyššia než 39,5 °C
• je narušený celkový zdravotný stav sučky alebo šteniat

Keď je gravidná sučka vyšetrená veterinárnym lekárom v čase okolo pôrodu, dôležitými predpokladmi správneho manažmentu sú presná anamnéza a dôkladné fyzické vyšetrenie. To, či sučka vstúpila do druhej fázy pôrodu, by sme mali vyhodnotiť prítomnosťou troch kritérií: 

1. rektálna teplota sa vrátila do normálu
2. prechod plodových tekutín
3. viditeľné sťahy brucha

Tiež by sa mal vyhodnotiť celkový zdravotný stav sučky a zaznamenať príznaky akýchkoľvek nepriaznivých účinkov pôrodu.

Malo by sa sledovať správanie sučky, charakter a frekvencia sťahov. Je potrebné vyšetriť vulvu a perineum a zaznamenať farbu a množstvo vaginálneho výtoku. Je tiež potrebné vyhodnotiť vývoj mliečnych žliaz vrátane prekrvenia, distenzie, veľkosti a prítomnosti mlieka. Mala by sa vykonať palpácia brucha, zhruba odhadujúca počet plodov a stupeň roztiahnutia maternice.

Malo by sa vykonať digitálne vyšetrenie vagíny aseptickou technikou, aby sa zistili prekážky a určila prítomnosť a prezentácia akéhokoľvek plodu v pôrodných cestách. U väčšiny sučiek nie je možné dosiahnuť krček maternice v prvom štádiu pôrodu, ale posúdenie stupňa dilatácie a tonusu pošvy môže poskytnúť určitý náznak o stave krčka maternice a tonusu maternice. Výrazný tonus prednej pošvy môže naznačovať uspokojivú svalovú aktivitu v maternici, zatiaľ čo ochabnutosť môže naznačovať zotrvačnosť maternice (uterine inertia).

Charakter vaginálnych tekutín tiež naznačuje, či je kŕčok maternice uzavretý alebo otvorený. Pri uzavretom kŕčku maternice je produkovaný malý objem tekutiny, ktorý je lepkavý a vytvára mierny odpor voči zavedeniu prsta do pošvy. Kŕčok maternice je pravdepodobne otvorený, keď plodové tekutiny lubrikujú pošvu, čo uľahčuje prieskum. Keď je krček maternice uzavretý, pošvové steny tiež tesne priliehajú k prstu, zatiaľ čo pri otvorenom krčku maternice sa predná pošva javí otvorenejšia.

Rádiografické vyšetrenie je cenné na posúdenie hrubých abnormalít panvy matky a počtu a umiestnenia plodov, na odhad veľkosti plodu a na detekciu vrodených chýb alebo známok smrti plodu. U mŕtveho plodu sa intrafetálny plyn objaví 6 hodín po smrti a môže byť detegovaný rádiograficky, zatiaľ čo prekrývanie lebečných kostí a kolaps chrbtice sa prejavia až 48 hodín po smrti plodu.

Ultrasonografiu je možné použiť na identifikáciu životaschopnosti alebo tiesne plodu. Normálna srdcová frekvencia plodu je 180-220 úderov za minútu, ale klesá v čase pôrodu a u ohrozeného plodu. Fetálna srdcová frekvencia ≤ 150 úderov za minútu počas celého obdobia je indikáciou k intervencii.

Systém na monitorovanie pôrodu u sučky je komerčne dostupný. Tieto typy systémov sú určené na použitie veterinárnymi chirurgmi alebo chovateľmi doma s veterinárnym dohľadom. Pozostávajú z maternicového tokodynamometra a fetálnej Dopplerovej sondy.

NARODENIE ŠTENIAT

Šteňatá sa rodia slepé, hluché, zuby nemajú prerezané, nemajú vyvinutú termoreguláciu a bez rodičovskej starostlivosti zahynú. Takýmto mláďatám hovoríme aj altriciálni novorodenci. Novorodenci by mali byť po narodení čo najrýchlejšie zahriatí a osušení.

Po narodení novorodencov

• zahrejeme a udržiavame v teple (šteniatka majú mať 24 hodín po narodení telesnú teplotu 35,0 - 37,2 °C)
• očistíme a spriechodníme dýchacie cesty (skontrolujeme dýchanie)
  
• osušíme
• skontrolujeme, či sú prítomné

- vrodené vady (rázštep podnebia, zajačí pysk, pupočná hernia, otvorené fontanely atď),
- metabolické poruchy (hypoglykémia, hypotermia a dehydratácia)
- ochorenia

• odvážime (šteniatka majú mať popôrodnú hmotnosť 1 - 3 % z telesnej hmotnosti matky)
• označíme (použijeme vhodný identifikátor ako obojok, šnúrku, potravinársku farbu)
• nakŕmime (necháme šteniatko, aby našlo samé cestu ku mliečnej žľaze, priložíme ho k mliečnym strukom alebo ho nakŕmime umelým mliekom)

Indikátory pre sledovanie a vyšetrenie neonatálnych a pediatrických šteniatok u veterinárneho lekára

• nízky prírastok hmotnosti (šteňatá by mali behom prvých niekoľkých týždňov pribrať na váhe 5 - 10 %, niektoré zdroje uvádzajú 10 - 20 % denne, prvý deň je prijateľná prechodná mierna strata asi 10 % z pôrodnej hmotnosti)
• nepravidelná defekácia a močenie (schopnosť defekácie a močenia môžeme overiť stimuláciou perineálnej oblasti)
• neprítomný alebo nepriechodný konečník
• plač behom jedla alebo po jedle
• hnačka po dobu dlhšiu ako 24 hodín
• zvracanie
• neobvyklá únava alebo letargia
• výtok z očí alebo nosu
• orálna dutina má prítomné vrodené vady (napr. rázštep podnebia alebo zajačí pysk)
• hydratácia nie je dostatočná
• na lebke sú prítomné otvorené fontanely alebo veľká lebka s klenutým vzhľadom
• pupok (umbilicus) je začervenaný a nie je suchý
• pľúca pri auskultácii nie sú čisté a je prítomná tekutina
• brucho nie je mäkké a je bolestivé
• slabosť alebo neprítomnosť niektorých z 3 hlavných reflexov

- sací reflex: hodnotenie schopnosti sať mlieko
- reflex vzpriamenia: hodnotenie schopnosti novorodenca zmeniť polohu z chrbta na bruško
- koreňový (rooting) reflex: hodnotenie schopnosti novorodenca vyhľadať mliečnu žľazu

POČET ŠTENIAT

Počet narodených šteniat značne kolíše, obvykle sa pohybuje v rozmedzí od 1 do 22 šteniat. Počet je ovplyvňovaný niekoľkými faktormi (hlavne ovulačným pomerom, počtom oplodnených oocytov, kapacitou maternice a prežívaním embryí a plodov počas intrauterinného vývoja). Ovulačný pomer (počet ovulácii v jednom háraní) je ovplyvňovaný telesným rámcom sučky. Malé plemená majú v porovnaní s veľkými menší počet folikulov, ktoré ovulujú. Malé plemená psov (s hmotnosťou do 5-10 kg) majú v jednom vrhu priemerne 3-4 šteňatá s rozpätím 2-5 šteniat. Stredne veľké plemená (s hmotnosťou od 11 do 25 kg) mávajú v priemere 4-5 šteniat s rozpätím 2-7 šteniat. Veľké plemená psov (s hmotnosťou od 26 do 45 kg) a gigantické plemená (s hmotnosťou nad 45 kg) mávajú priemerne 6-8 šteniat s rozpätím od 2 do 22 šteniat. Faktorom ovplyvňujúcim ovulačný pomer je vek a počet pôrodov sučky. Veľmi mladé a staršie sučky majú menší počet šteniat, než je obvyklý priemer plemena. Bolo zistené, že sučky, ktoré mali prvý pôrod po štvrtom roku veku, mávajú menší počet šteniat než mladšie sučky. Počet šteniat vo vrhu je redukovaný po piatom pôrode, resp. po siedmom roku veku. Veľkosť vrhu je menšia u sučiek vo veku 1 - 2 rokov, zvyšuje sa až o 3 - 4 roky a po 5 - 6 rokoch prudko klesá. Vrh iba jedného alebo dvoch šteniat je náchylný k dystokii, a tým aj k úmrtiu plodu, kvôli nedostatočnej stimulácii maternice a veľkej veľkosti šteniat (syndróm jedného šteňaťa).

Použitá literatúra:

REECE, W.O.(2011). Fyziologie a funkční anatomie domácích zvířat. Grada Publishing 2011. ISBN 978-80-247-3282-4
ENGLAND, G. C. W., HEIMENDAHL, von A., BSAVA Manual of Canine and Feline Reproduction and Neonatology
LOPATE, Ch., Management of Pregnant and Neonatal Dogs, Cats, and Exotic Pets 
TOMAN, M. a kol. Veterinární imunologie. Grada Publishing 2009. ISBN 978-80-247-2464-5
Skriptá z pôrodníctva, reprodukcie a reprodukčných porúch zo štúdia na Univerzite veterinárskeho lekárstva a farmácie (UVLF)
KVAPIL, R., KVAPILOVÁ R. Průvodce psí reprodukcí. ISBN 978-80-86177-21-2
Neonatal period in the dog: immunological and nutritional determinants for survival
WikiSkripta
Veterinářství
MSD MANUAL Veterinary Manual
MERCK MANUAL Veterinary Manual
Veterinary focus journal
Small Animal Pediatrics - E-Book: The First 12 Months of Life - resuscitace

Služby