Respiračný systém a dýchanie

Behom vnútromaternicového života "dýcha" plod výmenou krvi a plynu cez placentu. Pľúca sa ešte nepoužívajú a prietok krvi nimi je slabý. Fetálne pľúcne tkanivo je naplnené tekutinou vylučovanou pľúcnymi epiteliálnymi bunkami a slizničnými žľazami. Prítomnosť normálneho množstva tejto tekutiny vo vyvíjajúcich sa pľúcach je dôležitým stimulom pre pokračujúcu expanziu alveolárneho tkaniva. Nedostatočná produkcia tejto tekutiny je spojená s pľúcnou hypopláziou. V neskorších fázach života plodu začína aktivita dýchacích svalov. Plod "dýcha" tekuté sekréty z pľúcneho epitelu a malé množstvo plodovej vody. Táto dychová aktivita pripravuje dýchacie svaly na aktivitu v postnatálnom období. Pri narodení nie sú pľúca naplnené vzduchom a nie sú plne funkčné z hľadiska dýchania. Alveolárny rast a tvorba pľúcnych lalôčikov (bronchiolov) pokračuje po určitú dobu po narodení.

V posledných niekoľkých dňoch pred narodením je kortizolom stimulovaná syntéza povrchovo aktívnej látky (surfaktantu) spolu s nárastom adrenálnej aktivity. Zvýšená aktivita nadobličiek tesne pred pôrodom je teda nevyhnutná pre normálnu funkciu pľúc po narodení. Táto tekutina vytvára na alveolárnom povrchu fosfolipidovú vrstvu, čím sa dramaticky znižuje povrchové napätie alveol. Adekvátna tvorba povrchovo aktívnych látok je kritická pre rané štádia postnatálneho života. Nedostatočná produkcia týchto látok môže byť spojená s akútnou respiračnou tiesňou u novorodenca a slabnúcimi syndrómami šteňaťa. V niektorých scenároch, kedy je plánované asistované párenie a plánovaný pôrod cisárskym rezom, môže existovať neistota ohľadne adekvátneho vývoja povrchovo aktívnej látky. Nedostatočná povrchovo aktívna látka u novorodenca skomplikuje peripartálne riadenie. Je možné vykonať "foam stability test", technika pôvodne použitá v humánnej pôrodníckej medicíne, kedy určíme načasovanie cisárskeho rezu vzhľadom na prítomnosť povrchovo aktívnej látky a k indikácii pripravenosti plodu na pôrod. Výsledky tohto testu pri pôrode plodov cisárskym rezom ukázali, že adekvátna produkcia povrchovo aktívnych látok nie je prítomná skôr než 62 dní po náraste luteinizačného hormónu (LH vlny) u samčích plodov a 63 dní po náraste LH u samičích plodov. Tento rozdiel medzi pohlaviami je v súlade s pozorovaním v humánnom pôrodníctve, pretože samice začínajú produkovať povrchovo aktívne látky skôr než samci.

Behom gravidity šteňatá prehĺtajú plodovú vodu a precvičujú si dýchacie pohyby. Po pôrode sa po prvýkrát nadýchnu po tom, čo majú uvoľnené dýchacie cesty od plodových obalov, tekutiny a hlienov. Normálna dychová frekvencia u novorodencov môže byť 10 - 20 dychov za minútu pri narodení a 16 - 35 dychov za minútu v prvom týždni života. Manipulácia s genitáliami alebo pupkom môže spôsobiť zrýchlenie dýchania. Dychová frekvencia je rovnaká ako u dospelých od 4. týždňa veku. 

Najčastejšími príčinami hypoxie sú preplnenosť maternice plodmi, chorá, oslabená alebo predčasne odlúčená placenta a / alebo šok asociovaný so stavom matky. Plody sú menej schopné tolerovať hypoxiu, pretože ich mozog nie je dostatočne prispôsobený ku zníženému napätiu kyslíka a ich pľúca sa musia ešte nafúknuť k zaisteniu rezervy kyslíka. Hypoxia u novordencov je obvykle spôsobená neschopnosťou celkom nafúknuť pľúca, čo môže byť dôsledkom nedostatočnej produkcie tenzidov v pľúcach (najčastejšie sa vyskytuje u nedonosených novorodencov) alebo kvôli obštrukcii dýchacích ciest. Vzhľadom k tomu, že novorodenci majú relatívne malé dýchacie cesty, veľké jazyky a malé nozdry, sú náchylné k hypoxii kvôli prítomnosti tekutiny alebo hlienu v dýchacích cestách, 

Keď sa pri pôrode oddelí pupočná šnúra, dôjde k náhlemu narušeniu krvného zásobovania plodu placentou. Toto narušenie má za následok stav hypoxie. Súbežne dochádza ku zvýšeniu cievneho odporu (vaskulárnej rezistencie) v periférnych cievach novorodenca. Kombinácia týchto faktorov vytvára stav dyspnoe (dýchavičnosti), ktorý vedie k reflexnej kontrakcii hrudných svalov. V dýchacích cestách nastáva negatívny tlak, čo spôsobí nasatie vzduchu do pľúc.  

Dýchanie je stimulované 

- uvoľnením dýchacích ciest,
- prehryznutím alebo pretrhnutím pupočnej šnúry, ktorou šteňatá získavali cez placentu potrebné živiny od matky,
- trením uterákom, 
- olíznutím šteniat matkou (taktilný stimul),
- znížením telesnej teploty (termálny stimul),
- kompresiou hrudníka alebo
- medikamentózne (Respirot, Analeptin - Pentazol, Eucoran, Dopram). 

Pretrhnutím pupočných ciev sa znižuje pH a zvyšuje sa koncentrácia oxidu uhličitého (CO2) v periférnej krvi. To vedie k podráždeniu dychového centra a prvému nádychu, ktorý nastupuje obvykle do 1-3 minút. Alveoly sa napĺňajú vzduchom a kolabované cievy krvou. Šteňatá majú malú schopnosť kompenzácie cirkulačných záťaži, nereagujú na horúčku, bolesť, strach, hypovolémiu (znížený objem krvi) a hypoxiu (nedostatok kyslíka). Keď sa šteňa narodí v plodových obaloch, má snahu sa nadýchnuť. Pokiaľ zostane v plodových obaloch, môže dôjsť ku vdýchnutiu plodovej vody. 

Sučka má snahu zlízať zvyšky plodových obalov a plodovej vody z celého šteňaťa, ale predovšetkým z papuľky a nošteka. Olizovaním zároveň dochádza k masáži hrudníka a tým k podpore dýchania, Zároveň sú odstránené zvyšky plodových vôd, čím sa zabraňuje stratám tepla odparovaním. Ak nevykoná sučka niektorú z týchto činností (sučka odmieta šteňatá alebo porodí 2 šteňatá krátko za sebou a ešte nestihla očistiť prvé šteňa), je nutná asistencia chovateľa. Odstránenie plodových obalov vykonáme pokiaľ možno čo najrýchlejšie roztrhnutím alebo rozstrihnutím plodových obalov. Šteňa rýchle vyberieme a trieme ho teplým uterákom. Toto trenie má nahradiť lízanie sučkou. Zvláštnu pozornosť venujeme papuľke a nošteku, z ktorých musíme odstrániť plodové obaly a plodovú vodu, aby sme spriechodnili dýchacie cesty. Odstránenie plodovej vody z dýchacích ciest môžeme taktiež vykonať pomocou odsávačky, ktorá sa používa u deti.

Šteňatá majú obvykle rýchlejšie a plytšie dýchanie než dospelé psy. Hlavným znakom respiračného ochorenia je dychčanie alebo respiračné problémy. Respiračná tieseň sa môže prejaviť zvýšenou dychovou frekvenciou, zvýšenou dychovou námahou, zníženou toleranciou pohybu, zvýšenými dýchacími zvukmi alebo akútnym kolapsom. Dychčanie u psov je normálnou reakciou na zvýšenú tepelnú záťaž a nie je obvykle považované za patologické. Avšak dýchanie s otvorenou papuľkou u šteniat je považované za silný indikátor respiračnej tiesni! Šteňatá vystavené ťažkej respiračnej tiesni by mali absolvovať doplnkovú kyslíkovú terapiu. To môže byť nutné, než bude možné vykonať podrobné vyšetrenie. Dodávka doplnkového kyslíka pomocou kyslíkovej klietky je obvykle menej namáhavá než prostredníctvom masky a je účinnejšia než prietok kyslíka. Pokiaľ však nie je k dispozícii kyslíková klietka, malo by byť vynaložené všetko úsilie na dodávku doplnkového kyslíka minimálne stresujúcim spôsobom. Niektorí pacienti s dušnosťou prepadajú panike a nadmerne bojujú. U týchto pacientov môže sedácia pomôcť a v niektorých prípadoch zachrániť život.  

Použitá literatúra:

PETERSON, M.E., KUTZLER M., Small Animal Pediatrics: The First 12 Months of Life 1st Edition
HOSKINS, J.D., Veterinary Pediatrics: Dogs and Cats from Birth to Six Months 3rd Edition
ENGLAND, G.C.W., HEIMENDAHL, A., BSAVA Manual of Canine and Feline Reproduction and Neonatology