Termoregulácia

Telesnú teplotu je potrebné merať rektálnym teplomerom. Bolo preukázané, že rektálna termometria je presnejším odrazom telesnej teploty než akákoľvek iná metóda. Šteniatka bezprostredne po narodení nie sú schopné efektívne kontrolovať svoju telesnú teplotu. Šteňatá sú pri narodení poikilotermné, závisia na svojej matke, súrodencoch a prostredí, aby si udržali prijateľnú telesnú teplotu (Poffenbarger a kol., 1990; Hoskins, 2001; Johnston a kol., 2001; Root Kustritz, 2004; Grundy, 2006, Mosier, 1978), a majú extrémne nízke množstvo telesného tuku (Rauchfuss, 1978). Preto je pre novorodené šteňatá životne dôležité jesť a udržiavať sa v teple. Od narodenia majú veľmi dobre vyvinuté schopnosti vyhľadávať teplo, čo im umožňuje nachádzať matku, súrodencov alebo zdroj tepla v prostredí (Root Kustritz, 2004; Grundy, 2006). Šteňatá sa k sebe túlia na "hromádkach" alebo ležia vedľa sučky, aby im bolo teplo a mali pohodlie (Hoskins, 2001; Root Kustritz, 2004). Šteňatá môžu strácať teplo odparovaním (evaporáciu), žiarením (radiáciou), vedením (kondukciou) alebo konvekciou. Táto strata je ešte horšia, pokiaľ je šteňa trvalo mokré alebo vlhké. 

Podchladenie (hypotermia) šteniatok je, pokiaľ telesná teplota šteniat klesne pod 30 ° C v 1. až 2. týždni života. Keď sa stanú šteňatá podchladené (hypotermické), stanú sa taktiež bradykardické (Poffenbarger et al., 1990; Johnston et al., 2001; Grundy, 2006). Keď teplota klesne z 35,5 °C na 21 °C, srdcová frekvencia sa zníži z 200-250 úderov za minútu na iba 40-59 úderov za minútu. Znížená frekvencia srdca vedie k neschopnosti sať, dehydratácii až smrti. Okrem toho vedie pretrvávajúca hypotermia k hypoxii tkanív a metabolickej acidóze. Podchladené šteňatá sú ohrozené na kardiovaskulárne zlyhanie, poškodenie neurónov a ileus (nepriechodnosť čriev) (Johnston et al., 2001; Grundy, 2006). Marginálnu hypotermiu je možné často zistiť pohmatom (palpáciou) dolných končatín. Správanie sučky môže tiež naznačovať, či je šteňa podchladené alebo choré. Sučka môže šteňa odstrčiť a zanedbávať jeho plač, keď teplota kože šteňaťa klesne pod určitú úroveň (Mosier, 1978). Sučky sa o podchladené šteniatka nestarajú a nereagujú na ich hlasové prejavy (kňučanie). Podchladené novorodené šteniatka sa musia pomaly zohriať (30 minút), aby sa zabránilo rozšíreniu ciev a dehydratácii (nedostatku vody v tele). Kŕmenie by malo byť odložené, pokiaľ bude mať šteniatko eutermickú (normálnu) teplotu tela.  Pokiaľ rektálna teplota šteniatka klesne pod 34,4 °C, dochádza ku gastrointenstinálnemu ileu (nepriechodnosti čriev) a šteňa odmieta sať. Pri násilnom kŕmení šteňaťa s ileom nastáva regurgitácia (spätný návrat obsahu) s možnosťou aspirácie (vdýchnutiu) mlieka a vzniku aspiračnej pneumónie. Umelé kŕmenie šteniat sondou do žalúdka, hlavne u šteniat bez sacieho reflexu, môžeme preto vykonať iba, pokiaľ je rektálna teplota minimálne na úrovni 35 °C.

Hnedý tuk je hlavným zdrojom termogenézie (tvorby tepla) behom prvých týždňov života (Johnston et al., 2001; Root Kustritz, 2004). Približne 1,5 - 2 % celkovej telesnej hmotnosti šteniat pri narodení sú tuky, čo je veľmi málo v porovnaní s 22 % telesného tuku u dospelých neobéznych psov (Stadtfeld, 1978; Rauchfuss, 1978). Hnedý adipocyt (tuková bunka) obsahuje oproti bielemu adipocytu množstvo tukových kvapiek. Hnedú farbu vytvára cytochróm v mitochondriách týchto buniek. Jeho funkciou je tvorba tepla. Malé lipidové štruktúry vytvoria viac energie než glykolýza. Hnedý tuk sa nachádza v podkoží v hornej polovici tela, na krku, v okolí ciev vedúcich do mozgu, suprarenálne (nad obličkami), perikardiálne (okolo srdca) a v okolí ostatných dôležitých vnútorných orgánov. Šteňatá nie sú aj cez prítomnosť hnedého tuku schopné udržať teplotu tela v chladnom prostredí do 6. dňa po narodení, pokiaľ sú separované od sučky. Šteňatá nie sú schopné sa pri narodení triasť, aby sa zahriali (Poffenbarger et al., 1990; Hoskins, 2001; Grundy, 2006). Nevytvárajú teplo pohybom a reflex chvenia (trasenia) sa u nich vyvíja okolo 1 týždňa veku (Hoskins, 2001; Root Kustritz, 2004).

Spoliehajú sa na termogenéziu hnedého tuku a na životné prostredie. Teplota tela šteniat rýchlo klesá pol až jednu hodinu po narodení na hodnotu 33 °C. V ďalšej pol hodine sa teplota zvýši na 35 °C. Zdravé šteňatá majú 24 hodín po pôrode teplotu tela 35,0-37,2 °C. Termoregulácia(schopnosť udržať si stálu teplotu) im chýba do 4 týždňa veku, preto musí byť okolitá teplota dostatočne vysoká, aby uľahčila udržovanie telesnej teploty šteniat najmenej 35 °C. Novorodenci majú taktiež veľký pomer povrchu k telesnej hmotnosti, málo telesného podkožného tuku, zlý prietok krvi do končatín, vysoké zloženie vody a sú neschopné dychčať, preto sú tepelné straty omnoho väčšie než u starších psov. Táto neschopnosť udržať si telesnú teplotu robí šteňatá citlivé na teplotné výkyvy. Pokiaľ sú novorodenci blízko matky a mliečnej žľazy, nedochádza k veľkým tepelným stratám a môžu udržiavať tepelnú rovnováhu. Akonáhle začne novorodenec prijímať potravu, zvyšuje sa jeho rýchlosť metabolizmu, a to zvyšuje jeho telesnú teplotu. 24 hodín po pôrode je telesná teplota šteniatka 35,5 ± 0,8 °C. V prvom týždni života šteňaťa je normálna telesná teplota 35,0 až 37,2°C. V druhom a treťom týždni života sa normálna telesná teplota pohybuje od 36,1 do 37,8°C a pri odstave je 37,2 - 38,3 °C.

Šteňatá mladšie než 2 týždne nemôžu regulovať svoju telesnú teplotu a do 6 až 8 týždňov života nebudú vykazovať normálnu teplotu dospelých (Casal, 1995; Johnston et al., 2001; Lawler, 2008; Casal & Bentz, 2009). Preto by teplota prostredia mala byť 29,4-32,2 °C po dobu prvého týždňa, 26,7 °C po dobu 2-4 týždňov, 21,1-23,9 °C v 5 týždni a potom 21,1 °C od 6 týždňa do odstavu (Poffenbarger a kol., 1990; Hoskins, 2001; Johnston a kol., 2001; Grundy, 2006). Horné úrovne teplôt platia skôr pre šteňatá malých plemien a chorých novorodencov, zatiaľ čo nižšie úrovne sú vhodnejšie pre šteňatá stredných a veľkých plemien.

Šteňatá potrebujú zdroj tepla, a to teplo tela matky, zhlukovanie sa vedľa seba, vet alebo dry bed. Menej vhodné je použiť výhrevnú podložku alebo stropnú tepelnú lampu, pretože je šteniatko vystavené riziku prehriatia a únik šteňaťa z prostredia s vysokou teplotou je prvom týždni života obmedzený pre nedostatočne vyvinutý neuromuskulárny termoregulačný reflex. Stratám tepla bráni osrstenie a hnedý tuk. Je potrebné, aby boli šteniatka osušené a na suchom mieste s teplotou pôrodného boxu medzi 29 - 32 °C, kritická teplota je 15 ° C. V priebehu 1. mesiaca môže byť pokles teploty pôrodného boxu týždenne o 3 ° C. Vyhrievanie je ideálne zapínať iba v neprítomnosti sučky. Aby sa posúdila primeranosť teploty prostredia pre novorodenca, mala by byť chrbtová časť ruky držaná v najteplejšej oblasti v pôrodnom boxe po dobu najmenej 2 minút. Pokiaľ je to nepríjemné alebo je prítomný pocit pálenia, teplota je pre novorodenca nebezpečná a príliš horúca.

Šteňatá majú schopnosť dýchať, pokiaľ je im príliš horúco, ale ich dýchanie nie je tak účinné pri rozptyľovaní tepla ako u dospelých psov (Johnston a kol., 2001). Ďalším dôležitým faktorom je vlhkosť, ktorá by mala byť udržiavaná medzi 55-65 % pre normálne šteňatá a až 85-90 % pre predčasne narodené šteňatá alebo šteňatá s nízkou pôrodnou hmotnosťou (Johnston et al., 2001), aby nedošlo k nadmernému vysušeniu pokožky a dehydratácii. Riadenie teploty môže byť zaistené radom prostriedkov. Vyhrievacie podložky, tepelné lampy, pôrodné hniezda, fľaše s horúcou vodou alebo ohrievacie disky SnuggleSafe® sú niektoré bežné príklady. Pri používaní vyhrievacích podložiek je potrebné dbať na to, aby samotná podložka bola úplne zakrytá, aby sa šteňatá nemohli plaziť do priameho kontaktu s podložkou. 

Koža na spodnej strane bruška a na vankúšikoch u šteniatok je veľmi tenká, čo ich predisponuje k tepelným popáleninám (Hoskins, 2001; Johnston et al., 2001). Pokiaľ sa používajú fľašky s horúcou vodou, musia byť pravidelne kontrolované a znovu ohrievané, keď vychladnú, aby nechcene neochladili šteňatá, keď ich teplota klesne. Fľaše s horúcou vodou by mali byť zakryté uterákmi alebo prestieradlami, aby sa zabránilo priamemu kontaktu a popáleniu. Teplota prostredia na úrovni šteniat by mala byť neustále sledovaná. Niektoré pôrodné systémy môžu používať k regulácii teploty reostat, ale aj ten musí byť pravidelne kontrolovaný, aby sa zaistilo, že správne funguje. Medzi ďalšie spôsoby sledovania patrí použitie nalepovacích terárii na meranie teploty u plazov, ktoré je možné umiestniť po celom pôrodnom boxe na úrovni šteniat, alebo pomocou automatizovaných digitálnych monitorovacích zariadení. Šteňatá sú podchladené ihneď po narodení bez ohľadu na spôsob pôrodu (Silva et al., 2009). Do 60 minút klesá teplota šteniat o niekoľko stupňov, preto je potrebné dbať na to, aby bolo zaistené teplé prostredie a aby boli šteňatá po narodení čo najrýchlejšie osušené. Rektálne teploty novorodených šteniat sa môžu ihneď po pôrode znížiť až o 5 °C. Šteňatá, ktoré ležia oddelene od svojich súrodencov, neustále plačú, sú nepokojné bez aktívneho spánku alebo im chýba dobrý svalový tonus pri stimulácii, by mali byť vyšetrené (Hoskins, 2001; Root Kustritz, 2004).

Normálna rektálna teplota novorodených šteniat:

• 1.týždeň: 35 - 37.2°C
• 2. a 3.týždeň: 36.1- 37.8°C
• pri odstave: 37.2 - 38.3°C

Požiadavky na teplotu prostredia pre novorodené šteňatá:

• do 1.týždňa: 29,5 - 32,2 °C
•  1. až 4.týždeň: 26,7 °C
• neskôr: 21 - 24°C

Použitá literatúra:

PETERSON, M.E., KUTZLER M., Small Animal Pediatrics: The First 12 Months of Life 1st Edition
HOSKINS, J.D., Veterinary Pediatrics: Dogs and Cats from Birth to Six Months 3rd Edition
ENGLAND, G.C.W., HEIMENDAHL, A., BSAVA Manual of Canine and Feline Reproduction and Neonatology