Umelá výživa

Šteňatá, ktoré účinne nesajú alebo nerastú, môžu potrebovať ďalšiu podporu. Medzi spôsobí, ako doplniť výživu novorodenca, patrí ručné dojenie matky, aby sa získalo mledzivo, dočasne odstránenie niektorých alebo všetkých jeho súrodencov, aby sa znížilo súperenie o pozornosť matky (u veľkých vrhov môžu byť skupiny šteniat striedané na sučke a mimo nej), umiestnenie novorodenca s náhradnou matkou, ktorá kojí, a kŕmenie sondou alebo fľaškou s náhradou mlieka.  

Šteňatá môžu vyžadovať umelú výživu z dôvodov ako je smrť, trauma (napr. matka bola zrazená autom) alebo choroba matky, odmietnutie alebo agresivita voči šteňatám zo strany matky, nedostatočná produkcia alebo kvalita mlieka, mastitída (zápal mliečnej žľazy), nepriberanie šteniat na váhe alebo chudnutie šteniat, veľké vrhy, malformácie (napr. rázštep podnebia) alebo infekcie (hroziace sepsy - otravy krvi) u šteniat. Šteňatá sú považované za osirelé, keď im chýba dostatočná materská starostlivosť na prežitie od narodenia po odstav. K prežitiu novorodencov musí byť zaistené teplo, vlhkosť, prostredie bez prievanu a chladu, výživa, imunita, eliminácia, hygiena, správne kŕmenie, pravidelné sledovanie telesnej teploty a prírastku hmotnosti, bezpečnosť, sociálna stimulácia a vyšetrovanie za účelom včasného odhalenia chorôb. Všetky šteniatka by mali mať vytvorené také podmienky, ako keby sme odchovávali svoje vlastné šteniatka. Mali by mať čisté, dobre umývateľné teplé miesto, v ktorom budú odchovávané. Prikrývky, uteráky či deky by nemali mať diery ani voľné nitky, aby sa šteniatka do nich nezachytili a nezaškrtili sa.

Pri odchove šteniat by si mala osoba, ktorá sa o šteniatka stará, viesť denník, ktorý môže poskytovať dôležité informácie o zdravotnom a nutričnom stave šteniat, kde by si mala zaznamenať pohlavie, typ identifikátoru (označenia šteňaťa), telesnú hmotnosť, prírastok hmotnosti a akékoľvek známky abnormality (choroby, malformácie atď). Malo by byť zaznamenané tiež, kedy šteniatka otvorili oči, kedy im vyšli zúbky, akú majú konzistenciu exkrementov. Pokiaľ odchovávame viac než 1 šteňa, je dôležité dokázať šteniatka medzi sebou rozlíšiť. Individuálnu identifikáciu je možné vykonať pomocou farebných rozlišovacích obojkov pre šteniatka či šnúrkami okolo krku, potravinárskou farbou na srsť alebo ofarbením pazúrikov lakom. Prvým krokom pri umelej výžive je odváženie novorodenca a vyšetrenie na známky hypotermie alebo dehydratácie alebo iných známok ochorenia.

Úspech ručného kŕmenia osirelých šteniatok závisí taktiež na hygiene. Hygienické opatrenia musia byť u osirelých šteniat prísnejšie, pretože šteniatka mohli prijať menej kolostra (prvého sekrétu mliečnej žľazy) a môžu byť tak náchylnejšie k infekciám. Chovateľ alebo osoba, ktorá kŕmi osirelé šteniatka, by si mala pred manipuláciou so šteniatkami umyť ruky mydlom a vodou a pred vstupom do miestnosti, kde sa nachádzajú šteniatka, by si mala vyzuť topánky, ak tak neurobila pri vstupe do domu/bytu. U nájdených osirelých šteniatok by sa mali vyšetriť exkrementy na prítomnosť vnútorných parazitov. Na zabránenie prenosu možnej infekcie zo šteniat na človeka alebo zviera, by si mal každý, kto prišiel do styku so šteňaťom, vrátane exkrementov, podstielky, chovného boxu, kŕmnej fľaše a hadičky, umyť ruky (Marx, 1991). Malým deťom by nemalo byť dovolené manipulovať s nájdenými osirelými šteniatkami, pretože je pravdepodobnejšie, že sa nakazia infekčnými ochoreniami (napr. Toxocarou canis) kvôli ich nezrelému imunitnému systému (Wolfs et al., 2001; Massei et al., 2006). 

• TEPLOTA

Šteňatá mladšie než 2 týždne si nevedia regulovať svoju telesnú teplotu a do 6 až 8 týždňov života nebudú vykazovať normálnu telesnú teplotu dospelých (Casal, 1995; Johnston et al., 2001; Lawler, 2008; Casal & Bentz, 2009 ). Behom prvého týždňa života by preto mali byť pokiaľ možno zaistené teploty prostredia na 29,4 - 32,2 °C a vlhkosť 55-60 %. Behom druhého týždňa môže byť teplota prostredia znížená na 26 - 29 °C a behom tretieho týždňa na 23 - 26 °C. Horné úrovne teplôt platia skôr pre šteňatá malých plemien a chorých novorodencov, zatiaľ čo nižšie úrovne sú vhodnejšie pre šteňatá stredných a veľkých veľkostí.

Použitie rôznych zdrojov tepla, ako sú tepelné lampy, vyhrievacie deky alebo podložky, fľaše alebo rukavice s teplou vodou a cirkulačné prístroje s teplým vzduchom (Bair Hugger®), sú vhodné, pokiaľ u novorodencov neexistuje riziko hypertermie (prehriatia). Vyhrievacie deky, podložky alebo termofory by mali byť prikryté niekoľkými vrstvami prikrývok alebo uterákov, aby novorodenci neprišli do priameho kontaktu so zdrojom tepla. Nielen, že by mohli utrpieť popáleniny, ale pri starších šteňatách by ich zuby a pazúriky mohli zdroje tepla poškodiť, čo by malo za následok únik vody (riziko utopenia či hypotermie) alebo vystavenie elektrickým vodičom (riziko usmrtenia elektrickým prúdom). Fľašiam alebo rukaviciam s teplou vodou sa musí poskytnúť čas na vyrovnanie teploty vo vnútri tekutiny, pretože jedna strana môže byť horúca, zatiaľ čo druhá je studená. Tepelné lampy by mali byť umiestnené dostatočne ďaleko, aby teplota vo vnútri pôrodného boxu neprekročila doporučené rozsahy. Pokiaľ sú šteňatá staršie než 2 týždne, je možné použiť viac priamych zdrojov tepla, pokiaľ je zaistená úniková cesta. To znamená, že šteňatám musí byť umožnené uniknúť z teplejšieho miesta na chladnejšie miesto. Aby sa posúdila primeranosť teploty prostredia pre novorodenca, mala by byť chrbtová časť ruky držaná v najteplejšej oblasti v pôrodnom boxe po dobu najmenej 2 minút. Pokiaľ je to nepríjemné alebo je prítomný pocit pálenia, teplota je pre novorodenca nebezpečná a príliš horúca. 

Pred kŕmením šteňaťa je dôležité zaistiť, aby malo šteňa optimálnu telesnú teplotu (približne 35,5 - 36). Novorodenci by nemali byť kŕmení, pokiaľ je ich telesná teplota nižšia než 34 °C (niekde sa uvádza teplota pod 36,1 °C). Nízke telesné teploty u novorodencov vedú ku zníženej až vymiznutej črevnej peristaltike a vývinu ilea. Ak šteniatko nakŕmime, táto trávenina, ktorá je prítomná v žalúdku a črevách, začne kvasiť, čo vedie ku zvýšenej tvorbe plynu v tráviacom trakte. Táto zvýšená črevná plynatosť (meteorizmus) bude vyvíjať tlak na hrudník, takže novorodenec bude horšie dýchať. Novorodenci, ktorí trpia bolesťou alebo nemôžu dobre dýchať, budú prehĺtať vzduch (aerofagia), čo prispieva ku zvyšovaniu tlaku na hrudník. Nakoniec novorodenec regurgituje (spätne sa mu vráti obsah do ústnej dutiny), čo môže viesť ku aspirácii (vdýchnutiu obsahu). Pokiaľ sú pri nižšej telesnej teplote jasne prítomné črevné zvuky, je možné opatrne zahájiť kŕmenie. Pri telesnej teplote pod 32 ° C vymizne taktiež sací reflex. Pri slabom sacom reflexe môže byť znížený príjem mliečnej náhrady alebo mlieka a existuje riziko ich aspirácie do pľúc. Preto bude zohriatie šteniat na optimálnu teplotu to prvé, čo musíme urobiť.

• VÁHA   

Šteňatá by mali byť vážené denne behom prvých 3 týždňov života. Po prvých 3 týždňoch života by mali byť šteniatka vážené každý druhý deň po dobu 1 alebo 2 týždňov, potom 2krát týždenne až do veku 6 až 8 týždňov. Šteniatka, ktoré nepriberajú na váhe alebo sú choré, by mali byť vážené dvakrát denne, dokým znova nezačnú prosperovať. Hlavne u novorodencov, u ktorých sú klinické príznaky často nešpecifické alebo nie veľmi dobre viditeľné, je nedostatok prírastku alebo úbytok hmotnosti často prvým a jediným ukazovateľom problému (Poffenbarger et al., 1991a; Casal, 1995; Johnston et al., 2001; Root Kustritz, 2003; Lawler, 2008; Casal & Bentz, 2009). Šteňatá do 7-10 dní veku by mali zdvojnásobiť svoju pôrodnú hmotnosť.

• ELIMINÁCIA

Behom prvých 2 až 3 týždňov života by mal byť novorodenec povzbudzovaný k močeniu a defekácii po každom jedle stimuláciou anogenitálnej oblasti teplým, navlhčeným, čistým, vatovým tampónom. V tejto dobe je možné sledovať kvalitu a množstvo moča a exkrementov, či je prítomná hnačka alebo zápcha, akej farby je moč na posúdenie de/hydratácie. 

KOLOSTRUM (MLEDZIVO)

Kolostrum (mledzivo) je prvé mlieko produkované v mliečnej žľaze. Má tmavo žltú až svetlo žltú farbu, hustejšiu konzistenciu a je bohaté na materské protilátky - imunoglobuliny typu G (IgG), ktoré pomáhajú šteňatám vytvárať kolostrálnu pasívnu imunitu. Najlepší začiatok života je, pokiaľ majú osirelé šteniatka prístup ku kolostru (Poffenbarger et al., 1991b; Casal et al., 1996; Day, 2007), ktoré by šteňatá mali prijať behom prvých 18 až 24 hodín (niektoré zdroje uvádzajú 12 až 24 hodín) od narodenia, aby bol zaistený dostatočný príjem imunoglobulínov. Pre šteňatá nie sú k dispozícii žiadne umelé náhrady kolostra, ktoré majú rovnaké imunitné vlastnosti ako kolostrum sučky (ako je to pri dobytku alebo koňoch), preto je vhodné nájsť náhradnú matku. Chovatelia by mali byť povzbudzovaní k tomu, aby od sučiek zbierali a uchovávali kolostrum po pôrode, aby ho mohli v prípade potreby použiť. Takéto kolostrum je možné skladovať pri teplote -20 ° C po dobu až 6 mesiacov. Za účelom poskytnutia protilátok je možné použiť krvné sérum od dobre očkovaných zdravých psov subkutánne alebo orálne v množstve 22 ml/kg dvakrát do 24 hodín (Poffenbarger et al., 1991b). Pokiaľ kolostrum sučky nie je k dispozícii, je možné tiež použiť kolostrum iného druhu. Aj keď ochrana protilátkami môže byť obmedzená, takéto kolostrum môže poskytnúť šteňaťu nešpecifické obranné látky, ako je laktoferín, oligosacharidy, laktoperoxidázy a lyzozýmy, čo môže byť veľmi prospešné. Tiež je vhodné zmiešať umelú mliečnu náhradu s kolostrom v prvé dni života šteňaťa. Pokiaľ je kolostrum podávané orálne, bude absorpcia najlepšia behom prvých 8 hodín života, pretože neskôr bude klesať, dokým sa črevo úplne neuzavrie pre absorpciu protilátok (imunoglobulínov) (Poffenbarger et al., 1991b; Day, 2007). Vysoko zvýšené koncentrácie enzýmu alkalická fosfatázá (ALP) v krvnom sére šteniat mladších ako 2 týždne poukazujú na príjem kolostra (Center et al., 1991). 

MLIEKO NÁHRADNEJ SUČKY A UMELÉ MLIEKO (MLIEČNA NÁHRADA)

V prvých 3 až 4 týždňoch života budú mliečne náhrady jediným zdrojom výživy osirelých šteniat. Potom môžu začať dostávať polotuhú až tuhú stravu, ale aj naďalej je umelé mlieko súčasťou ich jedálnička. Materiály na kŕmenie (napr. fľašky a cumlíky) by mali byť medzi použitiami dôkladne vyčistené a prevarené vo vode. Ingrediencie pre domáce mliečne náhrady by mali byť čerstvé a držané v chlade. Komerčné mliečne náhrady držíme pri izbovej teplote. Nikdy nepripravujme väčšie množstvo mliečnej náhrady, než aké dokážeme spotrebovať do 24 hodín. Zvyšnú mliečnu náhradu je potrebné zlikvidovať, pretože je ideálnou živnou pôdou pre baktérie. Mliečne náhrady by mali byť zlikvidované po 1 hodine, ak boli skladované pri izbovej teplote. Najmenej 2krát týždenne by mali byť osirelé šteniatka jemne umyté mäkkou navlhčenou utierkou, aby sme simulovali čistenie jazykom matkou. 

Mliečna náhrada vyživuje šteňatá počas prvých týždňov života, dokiaľ sa ich tráviaci trakt nerozvinie do okamihu, kedy je možné zaviesť príkrmy. Kŕmenie umelým mliekom, ktoré sa líši svojim zložením od šteňacieho materského mlieka, môže mať za následok hnačku a tráviace problémy (bolesť bruška, koliky ai.) a môže ohroziť rast a vývoj šteniat. Osmotická hnačka (obvykle žltý, zrazený fekálny vzhľad) môže byť spôsobená prekrmovaním umelou mliečnou výživou, čo vyžaduje 50% riedenie umelého mlieka (UM) s vodou alebo vyváženým kryštaloidným roztokom. Mliečna náhrada by mala byť tekutá, dokým osirelé šteňatá nebudú mať 3 až 4 týždne, potom by mala byť zavedené polotuhá až tuhá strava. Tento prechod znamená začiatok odstavu šteniat. Mliečna náhrada by mala mať kalorickú hodnotu 1 400-1 800 kcal ME/l, čo je koncentrácia podobná mlieku sučky. Umelé mlieko musí mať pri kŕmení o 1 °C vyššiu teplotu než je teplota tela šteniat, tj. 37-38 ° C. Stráviteľnosť mliečnych náhrad by mala byť vysoká nad 90 %, aby bolo možné podávať menšie množstvá a vyhnúť sa hnačke.

Náhrady psieho mlieka majú mať vyšší energetický obsah a nižší podiel laktózy než mlieko prežúvavcov. Mlieko prežúvavcov (kravy, ovce, kozy) môže byť použité ako základ pre výrobu domácej náhrady mlieka, ale nespĺňa nutričné potreby šteniat. Ovčie a kozie mlieko sú viac podobné psiemu než kravské mlieko. Je dostupných niekoľko komerčne vyrábaných náhrad šteňacieho mlieka (Royal Canin, Brit, cdVet, Beaphar, Eminet a ďalšie). Väčšina z týchto produktov je zložená z kravského mlieka, ktoré bolo upravené tak, aby sa približovalo zloženiu materského mlieka sučky. Mlieko sučky obsahuje 23% sušiny, 8,1% bielkovín, 9,8% tuku a 3,5% laktózy. To je 35,22% bielkovín, 42,61% tuku a 15,22% laktózy v sušine. Najviac sa materskému mlieku približuje umelé mlieko značky Royal Canin (33% bielkovín, 39% tukov). Hodnotovo sa ešte veľmi približuje mlieko Bellfor, ale je tam použitý hmyzí proteín (27%), hmyzí tuk (16,5%), vaječné žĺtko, sušené a mleté mäso (3%). Je tiež dôležité vedieť z akého zdroja napr. pochádzajú bielkoviny či tuky (či z rastlinného alebo živočíšneho). Behom prvých týždňov života je hlavným zdrojom energie pre šteňatá mliečny tuk, zatiaľ čo mačiatka získavajú energiu z bielkovín. Laktóza nie je zdrojom energie, a pokiaľ je jej hladina príliš vysoká, môže ľahko viesť ku hnačke. Pri výbere mliečnej náhrady je dôležité skontrolovať pomer energetického obsahu produktu ku koncentrácii tekutiny. Pretože žalúdok novorodenca má obmedzenú kapacitu, je nevyhnutné, aby bol tento pomer správny, aby bola zachovaná správna hydratácia a splnená denná kalorická požiadavka. Obsah tekutín, kalorické množstvo, tuk a bielkoviny je potrebné pri výbere mliečnej náhrady starostlivo skontrolovať. Množstvo kŕmeného mlieka pri každom kŕmení sa zvyšuje, aby odpovedalo rastu novorodencov.

Mliečne náhrady sú často obohatené železom v koncentráciách vyšších, než aké sa nachádzajú v mlieku sučky. Osirelé šteniatka, obzvlášť novorodenci s nízkou pôrodnou hmotnosťou, narodené s nízkymi zásobami železa, môžu ťažiť z vyššieho príjmu železa z mliečnej náhrady, než aký sa bežne vyskytuje v mlieku. Dodatočné železo podporuje krvotvorbu (hematopoézu) a pomáha vyhnúť sa anémii, ktorá sa niekedy pozoruje u 3 až 4 týždňových novorodencoch. Osmolalita mlieka sučky je približne 569 mOsm/kg. Je potrebné vyhnúť sa mliečnym náhradám s hodnotami osmolality, ktoré sú výrazne vyššie než koncentrácie v mlieku sučky, pretože môžu spôsobiť hyperosmolárnu hnačku a zosilnieť dehydratáciu. Vysoká osmolalita môže spomaliť vyprázdňovanie žalúdka a predisponovať k regurgitácii, zvracaniu a aspirácii behom ďalšieho kŕmenia, pokiaľ nie je žalúdok úplne prázdny. 

Pokiaľ je mliečna náhrada veľmi koncentrovaná, energetické požiadavky môžu byť splnené, ale požiadavky na tekutiny nie sú zďaleka pokryté. Pokiaľ je mlieko príliš zriedené, nie je možné dodať potrebné množstvo kalórií, pretože množstvo tekutiny môže presiahnuť kapacitu žalúdka novorodenca. Prekrmovanie alebo vysoký obsah laktózy v mliečnej náhrade často spôsobuje hnačku. Mliečne náhrady by sa mali pred použitím zahriať na telesnú teplotu alebo približne na 37-38 °C (nie viac než o 2 °C oproti telesnej teplote šteniatka). Studené krmivá, rýchle kŕmenie a prekrmovanie môžu spôsobiť regurgitáciu, aspiráciu, nadúvanie a hnačku. Pokiaľ je pozorovaná hnačka, je potrebné zmenšiť objem krmiva alebo ho zriediť s vodou a potom postupne vrátiť na úroveň, aby boli splnené kalorické požiadavky pri následnom kŕmení. Novorodené šteniatka je lepšie podkrmovať než prekrmovať. Nadmerné množstvo mliečnych náhrad môže mať za následok hnačku alebo zápchu. Nedostatočné kŕmenie môže mať za následok dehydratáciu, nedostatok priberania na váhe, chudnutie, letargiu a ďalšie príznaky spojené s podvýživou. Novorodencov kŕmených mliečnymi náhradami je potrebné sledovať kvôli zápche. Pokiaľ ku zápche dôjde, je možné podľa potreby vykonať klystír s teplou vodou. 

Na kŕmenie osirelých šteniat môžeme použiť mlieko náhradnej sučky, komerčnú alebo domácu náhradu mlieka:

• NÁHRADNÁ LAKTUJÚCA SUČKA

Optimálnym spôsobom výživy osirelých alebo odmietnutých šteniat je ich odchov náhradnou laktujúcou sučkou. Výhodou je, že náhradná laktujúca sučka poskytuje šteniatkam to, čo by poskytla ich vlastná matka. Pokiaľ je k dispozícii viac náhradných sučiek, najlepšie je umiestniť osirelé šteniatka k vrhom s vekovým rozdielom menej než 14 dní. Väčšie šteňatá často vytláčajú menšie šteňatá, pokiaľ je vekový rozdiel príliš veľký. Túto situáciu je možné zvládnuť kŕmením pod dohľadom, dokým sa osirelé šteniatka nebudú môcť sami o seba postarať. Náhradná sučka by mala byť približne v takej veľkosti v akej je matka šteniat, aby šteniatka boli schopné uchopiť mliečne struky do papuľky. Náhradná matka by mala byť sledovaná z toho dôvodu, či šteniatka neodmieta alebo či nehrozí zabitie šteniat náhradnou matkou. Osirelé šteniatka je možné pred vložením k novej matke "potrieť pachom" vlastných potomkov matky. Tak bude menej pravdepodobné, že ich odmietne. Pokiaľ náhradná matka porodí v dobe, kedy sa má osirelé šteňa pridať k jej vrhu, je možné šteňa potrieť placentou, čo podporí prijatie šteniatka náhradnou matkou.  

• ČIASTOČNÉ A ÚPLNÉ DOKRMOVANIE UMELÝM MLIEKOM

Šteňatá môžu byť ponechané pri matke alebo náhradnej sučke, pričom sa im poskytuje aj doplnkové kŕmenie umelým mliekom na podporu nutričných potrieb. Matka šteniat môže mať laktačné problémy, kvôli ktorým nie je schopná nakŕmiť šteňatá, ale dokáže im zabezpečovať patričnú materskú starostlivosť. Umelé mlieko môže byť podávané ručným kŕmením alebo časovaným kŕmením pomocou náhradnej sučky. Šteňatá zostávajú s matkou a na kŕmenie sú odobraté. Čiastočné dokrmovanie umelým mliekom je možné dosiahnuť rozdelením vrhu (pri veľkých vrhoch) na 2 skupiny rovnakého počtu a veľkosti. Jedna skupina zostáva s matkou, zatiaľ čo je druhá skupina kŕmená mliečnou náhradou. Skupiny sa vymieňajú 3 až 4krát denne (Björck, 1984). Je lepšie dať šteniatka oddelené od vrhu späť naraz, než len po jednom kuse. Trvalý prístup k matke môže pomôcť stimulovať produkciu mlieka a podporovať materské správanie sučky. Pri používaní pestúnskych alebo náhradných matiek by chovatelia mali sledovať známky odmietania alebo zabitia šteniat. Úplné dokrmovanie umelým mliekom je kŕmenie šteniat umelým mliekom bez prítomnosti matky alebo náhradnej laktujúcej sučky.

• KŔMENIE Z FĽAŠE

Kŕmenie z fľaše je uprednostňovanou metódou pre energické šteňatá s dobrými sacími reflexami. Má tú výhodu, že sa novorodenci budú kojiť, dokým sa nenasýtia, a mlieko alebo formulu odmietnu, až vtedy, keď budú plné. Kŕmenie z fľašky však môže byť časovo náročné, obzvlášť u veľkých vrhov. Väčšina komerčných umelých mliek už obsahuje fľašku, ale vhodnou alternatívou sú aj dojčenské fľaše alebo fľaše s cumlíkom pre predčasne narodené bábätká. Otvor v cumlíku by mal umožniť, aby spadla iba jedna kvapka naraz po otočení fľaše hore dnom. Vodorovná štrbina vytvorená v otvore žiletkou miesto guľatého otvoru môže novorodencom uľahčiť získavanie domáceho alebo umelého mlieka. Príliš veľké otvory na cumlíkoch fliaš a rýchly prietok môžu viesť k nadmernému satiu, prehĺtaniu vzduchu, aspirácii, pneumónii (zápalu pľúc) až smrti a príliš malé otvory a pomalý prietok bránia toku mlieka. Šteniatkam, ktorým sa nedarí sať, sa rýchle unavia alebo sa stanú frustrovanými a prestanú prijímať umelé mlieko. Šteňatá by mali byť držané pri kŕmení vo vodorovnej polohe. Táto poloha znižuje riziko aspirácie, aj keď niektoré šteňatá môžu preferovať pri kŕmení inú polohu. Cumlík navlhčíme trochou mlieka, aby sa novorodenec primäl ku kojeniu. Pokiaľ sa zdráha, ponúkneme mu prst, na ktorom je mliečna náhrada. Pokiaľ šteňa nechce piť z fľašky, nemalo by byť nútené používať fľašku, ale malo by byť miesto toho kŕmené hadičkou. Kŕmenie z fľašky trvá dlhšie ako kŕmenie hadičkou a novorodencovi by mal byť poskytnutý dostatok času na dýchanie a prehĺtanie pri kojení. V niektorých prípadoch sa môže novorodenec kojiť až 30 minút. Pri kŕmení z fľašky je obvykle nutné počas 1. týždňa života kŕmiť 8-12 krát denne (každé 2-3 hodiny), potom sa počet kŕmnych dávok zníži počas 2. týždňa na 5-6 (každé 4 hodiny) a počas 3. týždňa na 4-5 (každých 6 hodín) (Case a kol. 2011). Časté kŕmenie umožňuje menšie objemy, čo znižuje možnosť vyvolania nadúvania, aspirácie alebo hnačky. Šteňatá by mali získať 1 g na každých 2 a 5 ml príjmu mlieka. Pri kŕmení z fľašky pijú novorodenci obvykle ad libitum (neobmedzené množstvo mlieka), ale pri kŕmení hadičkou sa odporúča podávať 1-5 ml mlieka na 100 g hmotnosti šteňaťa na jednu kŕmnu dávku. Odhadovaná maximálna pohodlná kapacita žalúdka šteňaťa je asi 4-5 ml/100 g telesnej hmotnosti (Casal, 1995; Lawler, 2008).

• KŔMENIE Z HADIČKY

Výživa hadičkou je nevyhnutná, pokiaľ je viac než 1 novorodenec, pokiaľ sa novorodenec nechce kojiť z fľašky, pokiaľ je šteňa slabé alebo zle saje, alebo pokiaľ nepriberá očakávanú hmotnosť kvôli ochoreniu alebo malformáciám. Je možné použiť novorodenecké kŕmne hadičky alebo mäkké uretrálne či intravenózne katétre. Hadička by mala byť čistá, suchá a umiestnená do dolného pažeráka, čo je približne 75 % vzdialenosť od špičky nosa k úrovni žalúdka pri poslednom rebre. Pred vložením zmerajme a označme hadičku nezmazateľnou fixou alebo kúskom pásky. Táto značka povedie dĺžku zavedenia hadičky tak, aby sa dostala správne do žalúdka a aby sa zabránilo zalomeniu hadičky v žalúdku. Vyživovacia hadička by nemala byť príliš malá, pretože môže byť náchylnejšia k tomu, aby sa stočila, miesto aby dosiahla do žalúdka. Každých niekoľko dní znovu skontrolujme meranie, aby sme zohľadnili aj rast šteniatka. Hadička je pripojená ku striekačke naplnenej mliekom a mlieko je vstriekavané hadičkou, aby sa odstránil vzduch z hadičky. Šteniatko držíme vo vzpriamenej vodorovnej polohe s ohnutou hlavou (nie natiahnutou), zasunieme špičku hadičky pozdĺž podnebia úst, po ceste najmenšieho odporu. Ústa je možné otvoriť rovnakou rukou, ktorá stabilizuje hlavu. Jemne posúvame hadičku k predom zmeranej značke. Pokiaľ narazíme na odpor, šteňa naraz bojuje, vokalizuje alebo kašle, hadička môže byť zasunutá nesprávne do priedušnice. Ďalším znakom nesprávneho umiestnenia hadičky bude, že hadičku nebude možné celkom zasunúť do predom odmeraného označenia. Nekŕmime, dokým nie je hadička správne umiestnená! Hadička by mala byť povytiahnutá a premiestnená do pažeráka. Väčšina šteniat ľahko prehltne hadičku, takže sila by nikdy nemala byť potrebná. Potom, čo hadičku umiestnime, pripojíme k nej kŕmnu striekačku s ohriatým umelým mliekom a piest striekačky jemne natiahneme späť. Podtlak naznačuje, že je hadička skutočne v dolnom pažeráku a nie v pľúcach. Mlieko pomaly podávame (asi 1 až 2 minúty), pričom je treba venovať zvýšenú pozornosť známkam brušného nepohodlia alebo nadúvania, čo by naznačovalo, že rýchlosť bola príliš rýchla, teplota príliš horúca alebo studená alebo bol podaný príliš veľký objem. Bruško by sa malo zdať plné, ale nie nafúknuté. Bezpečnejšie by bolo dávať častejšie menší objem než prekrmovať. Žalúdok môžeme prehmatať, aby sme určili stupeň distenzie (naplnenosti). Kapacita žalúdka je 50 ml/kg u šteniat. Všeobecne platí, že 160 g šteňaťu je možné na jedno kŕmenie podať asi 5 ml náhrady mlieka. Behom prvého týždňa života môže byť kapacita príjmu mlieka menšími plemenami obmedzená na približne 10 až 15 ml mlieka na jedno kŕmenie. Podávanie by malo byť zastavené, pokiaľ sa žalúdok napne alebo odoláva toku mlieka. Pokračovanie v ďalšom podávaní umelého mlieka môže mať za následok preplnenie, regurgitáciu (spätný pohyb) až aspiráciu (vdýchnutie) mlieka. Pokiaľ dôjde k regurgitácii, vyberieme hadičku a prerušíme kŕmenie až do nasledujúceho kŕmenia. Po dokončení kŕmenia je nutné hadičku pred vytiahnutím zalomiť, aby sa zabránilo odkvapkávaniu mlieka zo špičky a odtekaniu do pľúc.

Schéma kŕmenia:

1. týždeň (1.-7. deň): 8-12 porcií umelého mlieka (UM), každé 2 až 3 hodiny, 130-150 kcal ME / kg telesnej hmotnosti denne
2. týždeň (8. - 14. deň): 5-6 porcií UM, každé 4 hodiny, 150 - 170 kcal ME / kg telesnej hmotnosti
3. týždeň (15. - 21. deň): 4-5 porcií UM, každých 6 hodín, 170 - 200 kcal ME / kg telesnej hmotnosti, prvé príkrmy
od 4. týždňa (22. - 28. deň): 200 - 220 kcal ME / kg telesnej hmotnosti, príkrmy

VODA

Voda je jednou z najdôležitejších živín pri kŕmení osirelých šteniatok. Potreba tekutín je u novorodencov vyššia vďaka vyššiemu obsahu vody v tele, nezrelým renálnym funkciám a rýchlemu obratu tekutín (Papich & Davis, 1986; Palmer, 2004; Casal & Bentz, 2009). Normálny príjem vody u šteniat je asi 130 - 220 ml/kg telesnej hmotnosti za deň (Lawler, 1991; Mosier, 1977). V priemere by osirelé šteňatá mali prijať asi 180 ml vody/kg telesnej hmotnosti, aby bolo ich kŕmenie úspešné. Pokiaľ mliečna náhrada neposkytuje toľko vody pri odporúčanom riedení, je treba podávať vodu tak, aby sa dosiahlo tých 180 ml/kg telesnej hmotnosti. Behom prvého týždňa života vyžadujú šteňatá v priemere 18 ml vody na 100 g telesnej hmotnosti. Potom sa požiadavky na tekutiny pohybujú medzi 13 a 22 ml na 100 g telesnej hmotnosti, dokým nezačnú prijímať tuhú stravu.

POLOTUHÁ AŽ TUHÁ STRAVA

Po 4 týždňoch už samotné mlieko neposkytuje dostatok energie a živín pre udržanie rastu novorodencov, a preto musí začať prechod z mliečnej výživy na tuhú výživu. Odstav sa obvykle robí okolo 4 - 5 týždňov veku šteniat, u osirelých šteniat alebo šteniat na umelej výžive to však môže byť už vo veku 3 týždňov alebo v dobe, kedy majú už otvorené očká aj ušká. Krmivá zmiešané s vhodnou mliečnou náhradou sú umiestnené do plytkej alebo plochej misky. Kašu je možné ponúknuť z prstu alebo lyžice. Ďalšou možnosťou je rozložiť časť kaše na labku šteniatka, aby si muselo labku olízať a očistiť. Do 5-6 týždňov by šteňatá mali byť schopné jesť tuhú stravu vhodnú pre ich vekovú skupinu a veľkosť. U šteniat bolo preukázané, že kalorické požiadavky sú v prvom týždni na úrovni 13-15 kcal/100 g telesnej hmotnosti, behom druhého týždňa 15-20 kcal/100 g, behom tretieho týždňa 20 kcal/100 g a dokým šteňa nezačalo prijímať tuhú stravu sú na úrovni 22-24 kcal/100 g telesnej hmotnosti. 

Kŕmny plán pre osirelé šteňatá

1. KOLOSTRUM - môžeme použiť kolostrum náhradnej sučky alebo kravské kolostrum, ktoré šteňa musí prijať do 24 hodín od svojho narodenia, alebo krvné sérum od zdravých očkovaných psov
2. TEPLOTA TELA - pred kŕmením musí mať šteňa teplotu okolo 35,5 - 36 °C, ak je šteňa podchladené a my ho kŕmime, môžeme mu spôsobiť závažné problémy
3. VODA - zaistíme, aby šteňa prijalo asi 130 - 220 ml vody na kg telesnej hmotnosti denne (príjem vody v mlieku + dodatočná voda)
4. FĽAŠKA - musí mať primeraný otvor, aby nedošlo k vyčerpaniu sacích pohybov šteňaťa alebo k aspirácii mlieka, pri prevrátení naplnenej fľašky musí mlieko presakovať a odkvapkávať po jednej kvapke, potreby na kŕmenie umelým mliekom by sa mali umyť alebo prevariť pred každým kŕmením, nepripravujeme si väčšie množstvo mliečnej náhrady než aké je možné skŕmiť za 24 hodín (mlieko uchovávam v chladničke)
5. MLIEKO - musí mať teplotu v rozmedzí 1-2 °C nad telesnú teplotu šteniatka (ak má šteňa teplotu tela 36 °C, mlieko má mať teplotu 37-38 °C)
6. KŔMNA DÁVKA - kŕmime podľa veku šteniatka toľkokrát, koľko je potrebné (pozri schéma kŕmenia), čím mladšie šteňa, tým častejšie sa potrebuje kŕmiť
7. ELIMINÁCIA - šteňatám po nakŕmení a v priebehu dňa umyjeme genitálie a análny otvor teplým vlhčeným tampónom, aby sme podporili urináciu a defekáciu
8. VÁHA - šteniatka vážime tak, často, ako je potrebné, aby sme videli, či prospieva na umelom mlieku alebo naopak chudne či nepriberá na váhe, u šteniat, ktoré neprospievajú na mliečnej náhrade, skontrolujme kvalitu mliečnej náhrady, výpočty riedení a množstvo kŕmení, v prípade potreby prejdeme na inú mliečnu náhradu
9. ODSTAV - vo veku 3 až 4 týždňov (u šteniat, u ktorých nepoznáme vek, sledujeme otvorenie očiek a ušiek) začneme s odstavom šteniat pridaním malého množstva polotuhej až tuhej stravy zmiešanej s umelým mliekom, úplne odstavme šteňatá vo veku 6. až 8 týždňov

Použitá literatúra:

LOPATE, Ch., Management of Pregnant and Neonatal Dogs, Cats, and Exotic Pets
HAND, M.S., THATCHER, C.D., Small Animal Clinical Nutrition 4th Edition