Vymazané z odchovu

Centrálny nervový systém šteňaťa rozvíja svoje geneticky predurčené funkcie iba vtedy, ak je vystavený vhodnej stimulácii prostredia, obzvlášť v ranom veku. Obmedzené prostredie v ranom veku má za následok psa s abnormálnym zmyslovým vnímaním. Pes nemusí byť schopný vnímať podnety, ktorým behom vývoja nebol vystavený. Šteňa chované v obmedzujúcom prostredí bude taktiež emočne nestabilné, Obmedzené rané prostredie môže mať taktiež za následok zníženú schopnosť učenia a trénovateľnosti, a preto musí byť poskytnuté zaujímavé, stimulujúce rané prostredie. Je taktiež dôležité, aby rané prostredie bolo predvídateľné a konzistentné. Pokiaľ nie, šteňa bude nielen frustrované a v strese, ale taktiež sa dozvie, že jeho správanie nemá žiadny vplyv na to, čo sa okolo neho deje. Takéto psy budú v stave naučenej bezmocnosti a je extrémne ťažké ich neskôr vycvičiť.

Určitý stupeň stresu (napr. manipulácia alebo nízka teplota) v novorodeneckom období psa môže urýchliť rast, znížiť emočnosť v neskoršom veku, zvýšiť sociálne postavenie a podporovať odolnosť voči niektorým chorobám. Odporúča sa manipulácia od prvého dňa života šteňaťa, pretože šteňa je nielen vystavené miernemu stresu, ale taktiež to uľahčuje socializáciu, keď šteňa starne. Okrem manipulácie môžu byť šteňatá vybraté z pôrodného boxu a umiestnené jednotlivo na chladnú vinylovú podlahu na krátku dobu (30 sekúnd) a potom vrátené späť do teplého pôrodného boxu. Blikajúce svetla, zvuky a pohyby boli taktiež použité ako mierny stres. Armádny program superpsov používa pomalé, chladené centrifúgy k uplatneniu mierneho stresu. Pokiaľ sa to vykoná v prvých 3 dňoch po narodení, kedy sa vyvíja os hypotalamus-hypofýza-nadobličky, očakávaným výsledkom je znížená behaviorálna a fyziologická reakcia na chronický stres, zvýšená fyziologická reakcia na akútny stres a znížená emocionalita dospelého psa. Chronický stres je spôsobený nevyhnutnými a dlhotrvajúcimi averzivnými podmienkami. Pretože sú nevyhnutné, stresová reakcia nevedie k zvládnutiu a vyčerpáva zdroje psa. U ľudí takýto chronický stres spôsobuje žalúdočné vredy a ďalšie poškodenie zdravia. Silná reakcia na akútny stres je však žiaduca. Pokiaľ je pes vystavený náhlemu intenzívnemu a potenciálne škodlivému podnetu, môže si zachrániť život mobilizáciou všetkých svojich zdrojov k úteku, Prospešná je teda znížená reakcia na chronický stres a zvýšená reakcia na akútny stres. Mierny včasný stres ma taktiež za následok zvýšenú odolnosť voči niektorým chorobám, stabilnejší a menej emocionálny temperament a zvýšenú schopnosť učenia a trénovanosti.

Je dobre zdokumentované, že vo vývoji správania psa existujú "citlivé obdobia". Sú to obdobia vývoja, behom ktorých sú k dosiahnutiu normálneho vývoja potrebné určité skúsenosti. Nedostatok týchto skúsenosti v týchto citlivých obdobiach môže mať celoživotné nevratné dôsledky. Napríklad vo veku od 4 do 12 týždňov sa šteňa učí, ako vyzerá sociálny partner. Behom tejto doby mozog vyvíja akýsi filtračný systém v zrakovej kôre, ktorý sa stáva senzibilizovaný na tvary sociálnych partnerov šteňaťa. Vo vlkovi by to boli dospelé vlky a ďalšie mláďatá, u psa zahŕňajú ľudí a ďalšie domáce zvieratá. Tento filtračný systém zaisťuje, že určité neuróny v zrakovom mozgu sú aktivované iba vtedy, keď šteňa vidí sociálneho partnera. Po 12 týždňoch je náročné tento systém ďalej upravovať tak, aby sa šteňa nenaučilo (alebo sa len náročne učilo) prijímať predtým neznáme druhy ako sociálnych partnerov. Rozpoznanie kritických období vo vývoji správania psov môže byť jedným z najdôležitejších objavov o psoch. Ovládaním prostredia šteňaťa behom jeho raného života môžeme ovplyvniť emocionálnosť, temperament, spoločenskosť, sebavedomie a schopnosť učeniu psa. Včasný a vhodný zásah môže viesť k tomu, že pes bude prispôsobivejší, bude sa ľahšie cvičiť a bude fyzicky aj emocionálne zdravší. Presný časový priebeh vývoja sa medzi autormi líši (a do určitej miery pravdepodobne aj medzi psami!). Pretože citlivé obdobia nezačínajú a nekončia náhle, ale skôr postupne začínajú a končia.