Výživa šteniat

Z hľadiska výživy prechádzajú šteňatá 3 kritickými fázami v prvých 12. mesiacoch života:

• obdobím kojenia, behom ktorého dochádza k prechodu z výživy v maternici na mliečnu výživu po pôrode a ktorá je ovplyvnená výživou sučky behom gravidity a ranej laktácie
• obdobím odstavu, behom ktorého šteňatá prejdú z mliečnej na tuhú stravu
• obdobím po odstave, ktoré nastáva od 2 do 12 mesiacov veku a je kritickým obdobím pre vývoj, správne kŕmenie v tomto období je obzvlášť dôležité pre šteňatá veľkých a obrích plemien

Novorodenci majú minimálne zásoby telesného tuku a obmedzenú metabolickú kapacitu pre tvorbu glukózy, ktorá je zdrojom energie pre bunky. Zásoby s glykogénom, ktorý vzniká z glukózy, sú v pečeni vyčerpané krátko po narodení, takže je nutná dostatočná výživa z kojenia. Dokonca aj minimálne hladovanie môže viesť k hypoglykémii. Hypoglykémia (nízka koncentrácia glukózy v krvi) môže byť taktiež dôsledkom endotoxémie, septikémie, portosystemového skratu a abnormalít v skladovaní glykogénu. Orálna náhrada tekutiny a glukózy môže byť vhodnejšia, pokiaľ má novorodenec adekvátny reflex prehĺtania a nie je klinicky ohrozený. 

Je dôležité zaistiť, aby mali šteňatá optimálnu telesnú teplotu (približne 35,5 - 36 ° C) počas príjmu mlieka či krmiva. Novorodenci by nemali byť kŕmení, pokiaľ je ich telesná teplota nižšia než 34 ° C (niekde sa uvádza teplota pod 36,1 °C). Nízke telesné teploty u novorodencov vedú ku zníženej až vymiznutej črevnej peristaltike a vývinu ilea. Ak šteniatko nakŕmime, táto trávenina, ktorá je prítomná v žalúdku a črevách, začne kvasiť, čo vedie ku zvýšenej tvorbe plynu v tráviacom trakte. Táto zvýšená črevná plynatosť (meteorizmus) bude vyvíjať tlak na hrudník, takže novorodenec bude horšie dýchať. Novorodenci, ktorí trpia bolesťou alebo nemôžu dobre dýchať, budú prehĺtať vzduch (aerofagia), čo prispieva ku zvyšovaniu tlaku na hrudník. Nakoniec novorodenec regurgituje (spätne sa mu vráti obsah do ústnej dutiny), čo môže viesť ku aspirácii (vdýchnutiu obsahu). Pokiaľ sú pri nižšej telesnej teplote jasne prítomné črevné zvuky, je možné opatrne zahájiť kŕmenie. Pri telesnej teplote pod 32 ° C vymizne taktiež sací reflex. Pri slabom sacom reflexe môže byť znížený príjem mliečnej náhrady alebo mlieka a existuje riziko ich aspirácie do pľúc. Preto bude zohriatie šteniat na optimálnu teplotu to prvé, čo musíme urobiť.

Šteňatá by mali byť povzbudzované k tomu, aby sa kojili 8-12krát denne behom prvého týždňa, 5-6krát denne behom druhého týždňa, 4-5krát denne behom tretieho týždňa a 3-4krát denne po prvom mesiaci. Neskúsené sučky je potrebné starostlivo sledovať, aby bolo zaistené, že všetky šteňatá dostanú dostatočné množstvo kolostra do 24 hodín od narodenia. Môžeme umiestniť šteňatá ku strukom sučky alebo povzbudzovať nervózne sučky, aby pokojne ležali pri kŕmení šteniat. Ak šteňatá neprospievajú na mlieku sučky alebo ak sú slabšie a menšie šteňatá vytláčané od strukov väčšími šteňatami, mali by sme ich čiastočne alebo úplne dokrmovať umelým mliekom, aby sa predišlo riziku hypoglykémie, hypotermie a dehydratácie. Šteniatka zostávajú ale aj naďalej s matkou. 

Od 3 až 4 týždňov sa šteňatá začínajú obvykle prikrmovať alebo im môže sučka začať vyvrhovať potravu. Kŕmenie musí byť ohriate na telesnú teplotu šteniatka (35,5 - 36 °C) alebo na 37-38 ° C (nie viac než o 2 °C oproti telesnej teplote šteniatka). Strava by mala byť mäkká, šťavnatá, dobre stráviteľná, drobno nakrájaná alebo rozomletá. Pre prvé príkrmy je najlepšie chudé ľahko stráviteľné mäso (kuracie prsia, králik alebo jahňacie mäso). Varené alebo surové mäso zmiešame s teplou vodou, kozím mliekom alebo mliekom pre šteňatá tak, aby vznikla kaša. Kaša nesmie byť ani príliš hustá (lepila by sa šteniatkam v papuľke) ani príliš riedka (malé šteniatko môže tekutinu ľahko vdýchnuť). Suché krmivo (granule) zmiešame podobne v pomere 1 : 3, konzervy v pomere 2 : 1. Podľa veľkosti šteniat zvolíme vhodnú nádobu s nie príliš vysokým okrajom. Na kŕmenie je vhodné používať misku špeciálne určenú pre kŕmenie šteniat. Pokiaľ šteniatka samé nejedia, naberieme trochu kaše na prst a dáme šteňaťu priamo do papuľky, aby ju ochutnalo. Prvé pokusy nebudú nič moc, viac jedla bude na šteňatách než v nich, ale s každým ďalším kŕmením to bude lepšie a lepšie.

Dennú dávku rozdelíme na 5 - 6 porcií. Najprv je hlavným zdrojom výživy u šteniat aj naďalej materské mlieko a prikrmuje sa len malým množstvom polotuhej kaše. Koncom 4. týždňa už môžeme ponúknuť jemne mleté surové kosti (morčacie, jahňacie, králičie) a prílohy (vločky, cestoviny, ryža, mletá zelenina, napr. mrkva). Celé kosti ešte nedávame. Vo veku 5 týždňov pridáme ďalšie druhy mäsa (zverina, bravčové - pozor nekŕmiť surovým bravčovým mäsom ani mäsom z diviaka kvôli výskytu aujezskyho chorobe a afrického moru prasiat) a príloh (obilniny, mliečne výrobky, napr. netučný tvaroh, biely jogurt, surový vaječný žĺtok alebo celé varené vajcia). Šteňatá sú schopné žuť a konzumovať suché krmivo vo veku 5 - 6 týždňov, pretože sa im mliečne zuby prerezali medzi 21. - 35. dňom po narodení. Môžeme pridať surové kosti (kuracie krídla, hydinové chrbty nasekané na menšie časti). Behom 7. týždňa je najvyšší čas začať šteňatá privykať aj na granule, pokiaľ boli kŕmené len mäsom a prílohami. Odporúča sa podávať granule večer ako poslednú dávku kŕmenia, šteniatka tak budú mať viac času ich stráviť. Úplný odstav je obvykle vo veku 8 - 10 týždňov.

Schéma kŕmenia:

1. týždeň (1. - 7. deň): prvé 2 dni kolostrum, 8 - 12x satie mlieka (každé 2-3 hodiny)
2. týždeň (8. - 14. deň): 5 - 6x satie mlieka (každé 4 hodiny)
3. týždeň (15. - 21. deň): 4 - 5x satie mlieka (každých 6 hodín), prvé príkrmy
4. - 6. týždeň (22. - 42. deň): 3-4x satie, materské mlieko + príkrmy 3x denne
7. - 9. týždeň (43. - 63. deň): úplný odstav šteniat od mlieka + polotuhá/tuhá strava

Kolostrum a mlieko

Kolostrum (mledzivo) a materské mlieko sa produkujú v mliečnej žľaze sučky. Šteňatá stimulujú masírovaním strukov labkami a satím vylučovanie oxytocínu a prolaktínu, ktoré majú za následok tvorbu mlieka (laktáciu) a vylučovanie mlieka. Sučka má obvykle 5 párov mliečnych strukov na každej strane zospodu hrudníka a brucha, aj keď nie je neobvyklé vidieť 4 alebo 6 párov. Šteňatá vyhľadávajú mliečnu žľazu pomocou jej pachu, ktorý pripomína vôňu plodovej vody. Šteňa by malo do 2 hodín sať 10 až 15 krát po 15 až 20 minútach. Šteňatá sa rodia so zníženým množstvom protilátok (hypo a agamaglobulinémické). Protilátky, ktoré sú dôležité pre imunitu, získavajú z mledziva do 24 hodín od narodenia a z materského mlieka. 

Váženie šteniat sa vykonáva na sledovanie prírastku hmotnosti a množstva prijatého mlieka, čím sa zisťuje, či má sučka dostatočné množstvo a kvalitu mlieka a ako na mlieku šteňatá prospievajú! Slabšie šteňatá sa prikladajú ku zadným strukom, kde je viac mlieka. K príjmu mlieka patrí aj tzv. mliečny krok, kedy sa šteňa pri satí mlieka opiera hrudnými končatinami o mliečnu žľazu sučky a masíruje ju, čo povzbudzuje vylučovanie mlieka.

KOLOSTRUM (MLEDZIVO)

Kolostrum je tekutá sekrécia z mliečnej žľazy tvorená niekoľko dní pred pôrodom a behom prvých 18 až 24 hodín po pôrode, s maximálnym množstvom materských protilátok 8 hodín po pôrode. Je to prvé mlieko produkované v mliečnej žľaze. Má tmavo žltú až svetlo žltú farbu, hustejšiu konzistenciu a je bohaté na materské protilátky - imunoglobuliny typu G (IgG), ktoré pomáhajú šteňatám vytvárať kolostrálnu pasívnu imunitu. Imunitný systém novorodených šteniat je nezrelý, čo je kompenzované pasívnym prenosom imunoglobulínov zo sučky cez placentu a kolostrum (Banks, 1981; Tizard, 1992). Šteňaťa dostávajú iba 5 až 10 % imunoglobulínov G (IgG) transplacentárnym prenosom (prenosom cez placentu), preto sú závislé od príjmu kolostra matky (Tizard, 1992). Kolostrum musia šteňatá prijať do 18 až 24 hodín (niektoré zdroje uvádzajú 12 až 24 hodín) po narodení. Imunita získaná od matky môže chrániť šteňatá po dobu prvých 12 až 16 týždňov života. Je preto dobrým zvykom skontrolovať históriu vakcinácie matky pred odchovom šteniat a zmerať titre protilátok na vakcinované ochorenia. 

Vstrebávanie (absorpcia) kolostrálnych imunoglobulínov tráviacim traktom je najvyššia po narodení a časom sa znižuje. Dochádza totiž k uzavretiu črevnej steny a k vyzretiu črevných buniek, čo spôsobuje, že veľké molekuly imunoglobulínov typu G (IgG) nebudú črevom vstrebané. Behom prvých 6 až 12 hodín od narodenia šteniat je vstrebávanie IgG z kolostra najvyššie a môžu získať až 70% z celkového množstva prijatého IgG. Kvôli zníženej telesnej teplote novorodených šteniat, postupnému znižovaniu vstrebávania materských protilátok cez črevo a rýchlejšej zmene zloženia kolostra, je čas prvého kojenia dôležitý pre prežitie šteniat. Odhad koľko šteňa prijalo kolostra sa vykonáva sledovaním prírastku hmotnosti šteňaťa odvážením behom prvých 25 hodín života po narodení. Príjem kolostra prispieva ku správnemu fungovaniu tráviaceho traktu šteniat. Bez kolostra nemusia byť šteňatá schopné bojovať s infekciou.

Kolostrum obsahuje asi dvakrát viac bielkovín než zrelé mlieko (Meyer et al, 1985a; Rüsse, 1971) a je bohaté na imunoglobulíny G (IgG) na rozdiel od zrelého mlieka, ktoré je bohatšie na imunoglobulíny A (IgA) (Banks, 1981). Kvôli vysokému obsahu sušiny je kolostrum lepkavé a viskózne (Meyer et al, 1985a), čo sťažuje kojenie hlavne u slabších šteniat. Obsah sušiny v kolostre klesá behom 12 až 24 hodín po pôrode, čo sa odráža predovšetkým na poklese bielkovín. V kolostre sú tiež veľmi vysoké hladiny vápnika, ktoré po 2 až 3 dňoch klesnú na množstvo menšie, než aké sa nachádza v zrelom mlieku (Meyer et al, 1985a). V kolostre sú prítomné aj rastové faktory, ktoré stimulujú vývoj tráviaceho traktu. Koncentrácia laktózy (mliečneho cukru) v kolostre je veľmi nízka v porovnaní s koncentráciou zrelého mlieka (tj. 1,0 vs. 3,4 %) (Meyer et al, 1985a). Hladiny vápnika, fosforu a horčíka sú v kolostre veľmi vysoké a po 2 až 3 dňoch klesajú na úroveň, ktoré sú nižšie než v zrelom mlieku (Meyer et al, 1985a). Tesne po pôrode obsahuje kolostrum vysoké hladiny železa, medi a zinku, ktoré sa znižujú do 48 hodín po pôrode (Meyer et al, 1985a). Kolostrum má vysoký obsah vitamínu A (Meyer et al, 1985; Ferrando et al, 1975). Hladiny kolostra zvyšujú pečeňovú rezervu vitamínu A u šteniat o 25 % behom týždňa (Meyer et al, 1985).  

Pokiaľ novorodenec nie je schopný prijať kolostrum (v dôsledku smrti matky či chýbania mlieka (agalakcie), mala by byť poskytnutá náhrada kolostra. Pre šteňatá nie sú k dispozícii žiadne umelé náhrady kolostra, ktoré majú rovnaké imunitné vlastnosti ako kolostrum sučky (ako je to pri dobytku a koňoch), preto je vhodné nájsť náhradnú matku, ktorá práve porodila šteniatka. Chovatelia by mali byť povzbudzovaní k tomu, aby od sučiek zbierali a uchovávali kolostrum po pôrode, aby ho mohli v prípade potreby použiť. Takéto kolostrum sa dá skladovať pri teplote -20 ° C po dobu až 6 mesiacov. Pokiaľ kolostrum sučky nie je k dispozícii, je možné použiť kolostrum iného druhu. Aj keď ochrana protilátkami môže byť obmedzená, takéto kolostrum môže poskytnúť nešpecifické obranné látky, ako je laktoferín, oligosacharidy, laktoperoxidázy a lyzozýmy, čo môže byť pre šteniatko prospešné. Alternatívne bolo tiež odporúčané sterilné krvné sérum očkovaných psov podávané subkutánne (England, 2005, Poffenbarger et al. 1991) alebo orálne. Materské krvné sérum je možné podať orálne novorodencovi mladšiemu 12 hodín pomocou nutričnej sondy v množstve 15 ml/100 g telesnej hmotnosti (rozdelené do viacerých kŕmení) alebo subkutánne v dávke 5 ml/100 g telesnej hmotnosti, 3krát pri 6 až 8 hodinových intervaloch. U nás však neexistujú veterinárne krvné banky, a tak je náročné takéto psie sérum kúpiť. Pokiaľ je požitie kolostra diskutabilné, je možné skontrolovať sérové hladiny alkalickej fosfatázy (ALP) a gama-glutamyltransferázy (GGT). Ak bolo požité kolostrum, mali by tieto sérové hladiny zostať vysoké behom prvých 2 týždňov života. Pokiaľ je nedostatok požitia mledziva spôsobený problémami s uvoľňovaním mlieka alebo množstvom mlieka prítomného v mliečnej žľaze, potom môžu byť matke podané nízke dávky oxytocínu 15 až 20 minút pred kojením v snahe vyvolať uvoľňovanie mlieka. Ku zvýšeniu produkcie mlieka bol taktiež použitý metoklopramid perorálne 3krát denne alebo domperidon perorálne 2krát denne. Ako doplnková liečba boli k podpore laktácie použité taktiež akupunktúrne bodyy LI4 a SI1.

MLIEKO

Materské mlieko má bielu až našedlú farbu, vodnatú konzistenciu a pomáha šteňatám vytvoriť laktogénnu pasívnu imunitu. Šteňatá prijímajú materské mlieko do veku 8 až 10 týždňov. Mlieko sučky obsahuje 23% sušiny, 8,1% bielkovín, 9,8% tuku a 3,5% laktózy. Ako náhradu mlieka je možné použiť ovčie alebo kozie mlieko, ktoré sa najviac približuje bielkovinovým, tukovým, laktózovým a minerálnym zložením psiemu sučky. Priame hodnotenie kvality mlieka je náročné, preto by mali byť vyhodnotené nepriame ukazovatele, vrátane zlyhania rastu, slabosti, zväčšenia brucha a abnormálneho správania šteniat (nepokoj či neustála vokalizácia). Po vylúčení ochorení môžu tieto príznaky naznačovať nedostatočnú produkciu mlieka sučkou a /alebo nedostatočnú kvalitu mlieka. Príjem mlieka je možné odhadnúť vážením šteniat pred a po kojení. Pomer prírastku hmotnosti k príjmu mlieka môže ukázať na kvalitu mlieka. Hmotnostné prírastky sa však pohybujú od približne 1g/2 g príjmu mlieka do 1g/až takmer 5 g príjmu mlieka behom prvých týždňov života (Oftedal, 1984; Mundt et al, 1981; Jean-Blain, 1973). Tento široký rozsah vyplýva predovšetkým z rozdielov v schopnosti odhadovať príjem mlieka. Taktiež sučka s podváhou (skóre telesnej kondície 1/5 alebo 2/5) môže byť ohrozená produkciou nedostatočného alebo nekvalitného mlieka. Preto by malo byť posúdené taktiež krmivo a kŕmna metóda u sučky. Väčšina laktujúcich sučiek by mala byť kŕmená adlibitne (s neobmedzeným prístupom ku krmivu).

Zloženie mlieka, tj. voda, bielkoviny, tuk, laktóza, minerálne látky a vitamíny, je navrhnuté tak, aby podporovalo normálnu rýchlosť rastu novorodencov. Mlieko rôznych druhov cicavcov obsahuje rovnaké zložky, ale v rôznych pomeroch. Jedným z dôvodov rozdielu v zložení mlieka môže byť relatívna rýchlosť rastu každého druhu (Johnson, 1974) a úroveň zrelosti mláďat pri narodení. Čím rýchlejší je rast, tým koncentrovanejšie sú mliečne živiny na podporu rastu. Mlieko sučky má vyššiu energiu, bielkoviny a minerálne látky než kravské mlieko. Koncentrácia živín v mlieku sučky sa mení s dĺžkou laktácie (Adkins et al, 2001).  

Stráviteľnosť mlieka sučky je veľmi vysoká nad 95 % (Mundt et al, 1981; Kienzle et al, 1985). Vysoká stráviteľnosť mlieka maximalizuje jeho využitie a pomáha šteňatám prežiť kritické prvé týždne. Celkový príjem mlieka na šteňa je najnižší behom prvého týždňa života. Avšak príjem mlieka vyjadrený na kg telesnej hmotnosti je najvyšší behom prvého týždňa a postupne klesá (Kienzle et al, 1985). Šteňatá narodené s nižšou telesnou hmotnosťou prijímajú behom prvých 48 hodín života také množstvo mlieka, aké prijímajú ich väčší súrodenci (Oftedal, 1984; Kienzle et al, 1985). Energetická potreba šteňaťa je súčtom energie potrebnej pre záchov a potreby pre rast. Vzhľadom k tomu, že šteňatá spia viac než 80 % času a túlia sa k sebe v teplom pôrodnom boxe, sú schopné znížiť svoje energetické nároky na výživu na úroveň, ktorá sa blíži potrebe kľudovej energie behom prvého týždňa života (Mundt et al. , 1981). Preto je možné všetku dodatočnú prijatú energiu použiť na rast. Behom prvých týždňov života je hlavným zdrojom energie pre šteňatá mliečny tuk, zatiaľ čo mačiatka získavajú energiu z bielkovín. Laktóza nie je zdrojom energie ako u prežúvavcov.

Stráviteľnosť bielkovín v mlieku sučiek je veľmi vysoká (až 99 %) a retencia (zadržiavanie) dusíka je asi 90 % behom prvého týždňa života (Mundt et al, 1981). V porovnaní s kravským mliekom obsahuje mlieko sučky viac než dvojnásobok bielkovín, tj. 7,5 vs. 3,3 % bielkovín psieho ku kravskému mlieku. Mlieko sučky taktiež poskytuje vysoké hladiny arginínu, lyzínu a aminokyselín s rozvetveným reťazcom (Meyer a kol., 1985a; Swaisgood, 1995). Pokiaľ šteňatá prijímajú primerané množstvo energie obsiahnutej v mlieku sučky, mali by byť splnené požiadavky na bielkoviny. Obzvlášť dôležité sú hladiny arginínu a histidínu. Nedostatok týchto aminokyselín môže spôsobiť vývoj katarakty u novorodencov a prispieť k anorexii a zlému rastu. Minimálne odporúčané hladiny týchto dvoch aminokyselín pre rast šteniat po odstave sú 0,79, respektíve 0,39 % v sušine (NRC, 2006). Tieto odporúčania vychádzajú z krmív s 22,5 % sušinou hrubého proteínu. U 4 až 14 týždňových šteniat by malo byť pridané 0,01 g arginínu na každé 1 % hrubého proteínu pri viac než 22,5 % (NRC, 2006). Množstvo arginínu v mlieku je 420 mg/kg (v krmive) alebo 18,5 % (v sušine). 

Približne 1,5 % celkovej telesnej hmotnosti šteniat pri narodení sú tuky, čo je veľmi málo v porovnaní s 22 % telesného tuku u dospelých neobéznych psov (Stadtfeld, 1978; Rauchfuss, 1978). Šteňatá zvyšujú telesný tuk behom prvého mesiaca laktácie. Nárast telesného tuku tvorí asi 50 % celkového prírastku hmotnosti (Kienzle et al, 1985). Tuk sa do 2 týždňov zvýši na približne 10 % telesnej hmotnosti (Meyer a Stadtfeld, 1980) a na 17% po jednom mesiaci (Kienzle et al, 1985). Mlieko sučky preto musí obsahovať dostatok energie (tuku) na podporu rozvoja týchto rezerv. Obsah a kvalita mliečneho tuku závisí od krmiva, ktoré sučka príjme behom laktácie (Gross, 1993), a od endogénnych tukových zásob tela sučky. Mlieko sučky by malo obsahovať 9 g a viac tuku/100 g mlieka. Tuk v mlieku sučky obsahuje vysoké % nenasýtených mastných kyselín a je v porovnaní s kravským mliekom bohaté na kyselinu linolovú. V jednej štúdii krmiva kŕmené behom gravidity a laktácie odrážali zloženie mastných kyselín u sučky. Okrem toho mlieko sučiek kŕmených krmivami obohatenými o kyselinu alfa-linolenovú (ALA), ale nie o kyselinu dokosahexaenovú (DHA), malo vysoký obsah ALA. Šteňatá kŕmené týmto mliekom behom kojenia nahromadili viac plazmatického fosfolipidu DHA než kontrolná skupina (ale nie toľko ako šteňatá kŕmené predom vytvorenou DHA) (Heinemann et al, 2005). Pridanie rybieho oleja ako zdroja DHA v krmivách pre šteňatá zlepšilo ich cvičiteľnosť (Kelley et al, 2004). Funkcia sietnice mladých psov sa zlepšila, keď boli behom gravidity a laktácie ich matkám podávané krmivá obsahujúce omega-3 polynenasýtené mastné kyseliny s dlhým reťazcom (Bauer et al, 2006). Odporúčaná hladina DHA a EPA (kyselina eicosapentaenová) pre šteňatá po odstave je 0,05 % (v sušine). Na tejto úrovni by EPA nemala prekročiť 60 % z celkového množstva DHA a EPA (NRC, 2006). DHA teda musí tvoriť aspoň 40 %. Kyselina linolová je esenciálna mastná kyselina a je nevyhnutná pre normálny rast. Obsah sušiny kyseliny linolovej v mlieku sučiek je 4,9 %.

Hladiny laktózy v mlieku sučiek sa pohybujú medzi 3,0 a 3,5 %, čo je asi o 30 % menej než v kravskom mlieku. Laktóza a minerálne látky v mlieku primárne prispievajú k osmolarite. Akékoľvek zvýšenie alebo zníženie obsahu laktózy je kompenzované zmenami obsahu ostatných rozpustných zložiek (Johnson, 1974). Laktóza je po štiepení na glukózu a galaktózu absorbovaná. Veľké množstvo laktózy môže podporovať kolonizáciu čreva prospešnejšou mikroflórou, ktorá konkuruje mnohým potenciálne patogenným mikroorganizmom (Newberg a Neubauer, 1995). Aby sa zabránilo hnačke, laktóza by mala byť hlavným zdrojom sacharidov v prvých týždňoch života. Aktivita pankreatickej amylázy je v 4 týždňoch veku nevýznamná a v 8 týždňoch je nízka, zatiaľ čo črevná laktáza je zvýšená približne do 4 mesiacov veku (Kienzle, 1988; Meyer, 1992). Osmolalita mlieka sučky je približne 569 mOsm/kg. Je preto potrebné vyhnúť sa mliečnym náhradám s hodnotami osmolality, ktoré sú výrazne vyššie než koncentrácie v mlieku sučky, pretože môžu spôsobiť hyperosmolárnu hnačku a viesť k dehydratácii. Vysoká osmolalita môže spomaliť vyprázdňovanie žalúdka a predisponovať k regurgitácii, zvracaniu a aspirácii behom ďalšieho kŕmenia, pokiaľ nie je žalúdok úplne prázdny.

V priebehu laktácie sa zvyšuje obsah vápnika v mlieku. Pomer vápnika a fosforu v mlieku je okolo 1,3 : 1 (Meyer et al, 1985a). Psie mlieko je bohaté na vápnik a fosfor. Množstvo týchto minerálnych látok v mlieku sučky je teda možné považovať za odporúčané pre denný príjem u rastúcich šteniat, a to aj napriek tomu, že kalcifikácia skeletu nedrží krok s nárastom veľkosti tela až do odstavu (Gesellshaft, 1989; Baines, 1981). Nedostatok železa sa môže objaviť, pokiaľ zásoby železa neboli nahromadené behom posledného týždňa gravidity, alebo pokiaľ došlo k nadmernej strate krvi v dôsledku ťažkej infekcie parazitickými červami alebo ťažkého napadnutia blchami. Behom prvých 3 až 4 týždňov života sa zásoby železa v tele a hodnoty hematokritu a hemoglobínu znižujú pod úroveň než aká bola pri narodení. Znížené hodnoty hematokritu a hemoglobínu môžu byť taktiež spôsobené relatívnym zvýšením celkovej telesnej vody v tomto časovom období. Pokles je výraznejší u rýchlo rastúcich šteniat veľkých plemien (Gesellshaft, 1989a). Mlieko je zlým zdrojom železa a požiadavky sú u šteniat obvykle vyššie než je príjem (Kienzle et al, 1985). Zásoby železa v tele sa zvyšujú, keď šteňatá dostávajú tuhú stravu pri odstave, a normalizujú sa okolo 4 mesiacov veku (Kienzle et al, 1985). Šteňatá by preto mali dostať tuhú stravu čo najskôr (okolo 3 týždňov veku). 

TUHÁ STRAVA

Odstav je postupný prechod šteňaťa z mliečnej stravy na polotuhú až tuhú stravu. Nepleťte si odstav s odberom šteniatka! Úplný odstav je v 8. - 10. týždňoch veku šteniatka. Predčasný odstav je do 7. týždňov veku šteniatka a nie je vhodný z imunitného (nízke materské protilátky, nízke vlastné protilátky) ani behavioralného hľadiska. Odber šteniatka by mal byť vo veku 8 - 12 týždňov. 

Šteniatka do 3-4 týždňov prijímajú iba materské mlieko. Príkrmy sa začínajú dávať od veku 3-4 týždňov, kedy šteňatá stále prijímajú aj materské mlieko. Šteňatá prikrmujeme spočiatku 1-2 krát denne, neskôr častejšie až 5-6 krát denne. Môžeme si namočiť prst do príkrmu a ten šteniatku vložíme do papuľky. Akonáhle šteňa zistí, že sa dá prijímať krmivo aj inak než satím mlieka, začne samo lízať príkrm v mištičke. Ak sa naučí takto prijímať stravu jedno šteňa, ostatné to spravidla odpozerajú a po pár dňoch stojí okolo misky celý vrh. Príkrmy sú zložené z mäkkého, šťavnatého, dobre stráviteľného, nadrobno nakrájaného alebo rozomletého krmiva a obsahujú napr. tvaroh, mliečnu kašu, kvalitné mleté varené či surové mäso, žĺtky, mletú zeleninu (mrkvu) alebo komerčné krmiva (konzervy, rozmočené granule). Neskôr sa do príkrmu pridajú vločky, cestoviny, ryža a mäso nakrájané na kocky. Pred odstavom od mlieka môžu byť šteňatá naučená aj na príjem suchých komerčných krmív.

Rýchlosť rastu mladých psov je okrem závislosti na plemene ovplyvnená hustotou živín v krmive a množstvom krmiva (Meyer a Zentek, 1992). Šteňatá by mali byť kŕmené tak, aby rástli optimálnou rýchlosťou pre vývoj kosti a telesnej kondície. Rastúce psy dosahujú podobné hmotnosti a veľkosti v dospelosti bez ohľadu na to, či je rýchlosť rastu rýchla alebo pomalá. Kŕmenie pre maximálny rast zvyšuje riziko kostných deformít (Hedhammar et al, 1974; Kealy et al, 1992) a znižuje dlhovekosť u iných druhov (Chipalkatti et al, 1983). U labradorských retrieverov malo aj mierne prekrmovanie za následok nadváhu v dospelosti a zníženie dĺžky života (Kealy et al, 2002). Najužitočnejším ukazovateľom toho, či je tempo rastu šteňaťa zdravé alebo nie, je jeho telesné kondičné skóre (body condition score, BCS). U všetkých šteniat by mala byť ich telesná kondícia meraná najmenej každé 2 týždne (nemýľme si váženie šteniat s meraním ich telesnej kondície) aby bolo možné upraviť množstvo krmiva a tým aj rýchlosť rastu. Výrazne menej efektívnou možnosťou je porovnávať váhu šteňaťa so štandardom plemena pre rôzne mesiace veku na základe jeho odhadovanej hmotnosti v dospelosti. Pravidelné hodnotenie telesného stavu naviac poskytuje okamžitú spätnú väzbu o optimálnom nutričnom stave než použitie telesnej hmotnosti na základe odhadovanej veľkosti dospelého jedinca.

Požiadavky na všetky živiny sú behom rastu zvýšené v porovnaní s požiadavkami pre dospelé psy. Väčšina živín dodávaných nad rámec toho, čo je potrebné pre rast, nespôsobujú žiadne škody. Avšak nadbytok energie pre šteňatá malých a stredných plemien môže viesť k obezite a nadbytok energie a vápnika pre šteňatá veľkých a obrích plemien môže byť problémom pre zdravie kostry. Energetické požiadavky pre rastúce šteňatá sa skladajú z energie potrebnej pre záchov a rast. Behom prvých týždňov po odstave, kedy je telesná hmotnosť relatívne malá a rýchlosť rastu je vysoká, spotrebujú šteňatá asi 50 % svojho celkového energetického príjmu na výživu a 50 % na rast (Gesellshaft, 1989; Sheffy, 1978). Podiel energie potrebnej na záchov sa progresívne zvyšuje, zatiaľ čo podiel pre rast klesá. Energia potrebná pre rast klesá približne o 8 až 10 % celkovej energetickej potreby, keď šteňatá dosiahnu 80 % alebo viac telesnej hmotnosti dospelého psa. .

Pri nadváhe šteniat je veľmi náročné vrátiť sa k normálnej hmotnosti a udržať si ju. Nadmerný príjem potravy behom rastu môže prispievať ku kostrovým poruchám u šteniat veľkých a obrích plemien (Kealy et al, 1992). Pokiaľ sa nadváha a obezita prenesú do dospelosti, zvyšuje sa riziko niekoľkých závažných ochorení. Patrí medzi nich hypertenzia, srdcové ochorenia, diabetes mellitus, dyslipidémia, osteoartróza, intolerancia tepla a cvičenia a znížená imunitná funkcia. Obezita taktiež zvyšuje bunkový oxidačný stres. Mierna energetická a potravinová reštrikcia behom rastu po odstave znižuje výskyt dysplázie bedrových kĺbov šteniat veľkých plemien (labradorských retrieverov) (Kealy a kol., 1992; Chipalkatti a kol., 1983; Nolen, 1972; Ross a Bras, 1973; Ross, 1972). Kŕmenie krmivom s veľmi nízkou energetickou hustotou a nízkou stráviteľnosťou však nemusí dodávať dostatok energie a živín na podporu optimálneho rastu. Tento prístup môže viesť k príjmu veľkého množstva potravy, čo môže preťažiť gastrointestinálny trakt a môže mať za následok zvracanie a hnačku. Tieto faktory vedú k zahájeniu sledovania príjmu energie a krmiva a telesnej kondície už v ranom veku.

V jednej štúdii potrebovali šteňatá bígla krmivo s minimáne 15 % sušinou bielkoviny s vysokou biologickou hodnotou a 90 % stráviteľnosťou na dosiahnutie optimálneho rastu ihneď po odstave. Vo veku 3 mesiacov bolo potrebných iba 17 % (v sušine) rovnakej vysoko kvalitnej bielkoviny (Burns et al, 1982). Pre šteňatá vo veku 14 týždňov a staršie je minimálna odporúčaná dávka hrubých proteínov 17,5 % sušiny (NRC, 2006). Odporúčaný rozsah bielkovín v krmivách určených pre rast všetkých šteniat (malých, stredných aj veľkých plemien) je 22 až 32 % sušiny. Väčšina suchých komerčných krmív predávaných pre rast šteniat poskytuje hladiny bielkovín v tomto rozmedzí. Úroveň bielkovín nad hornou hranicou tohto rozmedzia nebola preukázaná ako škodlivá, ale je výrazne nad hladinou v mlieku sučky. Skoršie práce naznačovali, že nadmerný príjem bielkovín by mohol hrať úlohu vo vývoji kostrových deformít u psov obrích plemien (Hedhammar et al, 1974). Od tej doby sa ukázalo, že krmiva obsahujúce 23 až 31 % hrubého proteínu nemajú škodlivý vplyv na vývoj kostry. Okrem toho tieto hladiny podporujú optimálny rast za predpokladu, že hladiny vápnika a energie sú vhodné (Nap a kol., 1991; Nap, 1993). Väčšina komerčných krmív obsahuje viac bielkovín, než je potrebné. Požiadavky na bielkoviny rastúcich psov sa kvantitatívne aj kvalitatívne líšia od požiadaviek pre dospelých psov. Dôležitým rozdielom je, že arginín je esenciálny pre šteňatá, zatiaľ čo pre dospelé psy je nevyhnutný iba podmienečne (Young et al, 1978). Krmivo určené pre dospelé psy by nemalo byť podávané šteňatám. Aj napriek tomu, že hladiny bielkovín môžu byť v takom krmive primerané, energia a ďalšie živiny nemusia byť vyvážené pre rast.

Tuk plní 3 základné funkcie. Je zdrojom esenciálnych mastných kyselín, nosičom vitamínov rozpustných v tukoch a koncentrovaným zdrojom energie. Rastúce psy majú odhadovanú dennú potrebu esenciálnych mastných kyselín (kyseliny linolovej) asi 250 mg/kg telesnej hmotnosti (Meyer, 1990b), ktorú môže zaistiť krmivo obsahujúce 5 až 10 % sušiny tuku (Meyer, 1990). Pri podávaní nízkotučných krmív (<10 % sušiny tuku) musí byť zdroj tuku starostlivo vybraný, aby bolo zaistené dostatočné množstvo kyseliny linolovej. Kyselina dokosahexaenová (DHA) je nevyhnutná pre normálny nervový, retinálny a sluchový vývoj šteniat (Pawlosky et al, 1997). Zahrnutie rybieho tuku ako zdroja DHA do krmiva pre šteňatá zlepšuje ich cvičiteľnosť (Kelley et al, 2004). Premena polynenasýtených mastných kyselín s krátkym reťazcom na DHA je u šteniat neefektívna (Bauer et al, 2006). Pridanie zdroja DHA by teda malo byť považované za nevyhnutné pre rast. Minimálna odporúčaná dávka pre DHA a EPA (kyselinu eikosapentaenovú) je 0,05 % sušiny. EPA by nemala prekročiť 60 % z celkového počtu (NRC, 2006). DHA teda musí tvoriť aspoň 40 % celkového množstvu DHA a EPA, tj. 0,02 % sušiny. Tuk významne prispieva k energetickej hustote krmív. Nadmerný príjem energie však môže spôsobiť nadváhu až obezitu a vývojové ortopedické ochorenia. Minimálna odporúčaná dávka tuku v krmive pre rast je 8,5 % sušiny a je omnoho menšia, než je potreba pre kojenie, ale väčšia, než je potreba pre výživu dospelých psov (5,5 % sušiny) (NRC, 2006). K zaisteniu energetickej hustoty sušiny medzi 3,5 až 4,5 kcal/g je potrebné 10 a 25 % sušiny tuku. Tento rozsah tuku sa odporúča od odstavu po dospelosť. Hoci neexistuje žiadna špecifická hladina stráviteľných (rozpustných) sacharidov pre rastúce šteňatá, zahrnutie asi 20 % sušiny môže optimalizovať zdravie.

Hoci rastúce psy potrebujú viac vápniku a fosforu než dospelé psy, minimálne požiadavky sú relatívne nízke. Šteňatá boli úspešne odchované, keď boli kŕmené krmivom obsahujúcim 0,37 až 0,6 % sušiny vápnika a 0,33 % sušiny fosforu (Jenkins a Phillips, 1960; Jenkins a Phillips, 1960a). Črevná absorpcia vápnika sa môže líšiť od takmer 0 do 90 % (Hazewinkel, 1985; Nap, 1993) a absorpcia fosforu sa môže zvýšiť na takmer 80 %, aby sa prispôsobila príjmu (Gesellshaft, 1989a; Jenkins a Phillips, 1960). Vstrebávanie vápnika závisí na požiadavkách a príjme vápnika (Meyer, 1990a). Homeostatické mechanizmy vápnika môžu byť u mladých šteniat menej presné. U šteniat vo veku od 2 do 6 mesiacov nikdy neklesne črevné vstrebávanie pod približne 40 %, aj keď prijímali vysoké hladiny vápnika v krmive (Hazewinkel, 1985; Hedhammar et al, 1974; Nap, 1993; Jenkins a Phillips, 1960). Retencia vápnika sa preto zvyšuje, keď mladé psy dostávajú vysoké hladiny vápnika, buď v krmive alebo ako doplnok (Hazewinkel, 1985; Nap, 1993). Absorpcia vápnika je postupne viac regulovaná po 10 mesiacoch veku šteniat (Hedhammar et al, 1974). Krmivá pre šteňatá veľkých a obrích plemien by mali obsahovať 0,7 až 1,2 % sušiny vápnika a 0,6 až 1,1 % fosforu. Krmivá s obsahom vápnika 1,1 % sušiny poskytujú šteňatám tesne po odstave viac vápnika, než keď sú kŕmené výhradne mliekom sučky (Resnick, 1978). Vzhľadom k tomu, že malé až stredne veľké plemená sú menej citlivé na mierne prekrmovanie alebo nedostatočné kŕmenie vápnikom (Nap, 1993), môže sa hladina vápnika v krmivách pre tieto šteňatá bez rizika pohybovať od 0,7 do 1,7 % sušiny a 0,6 až 1,3 % fosforu. Príjem fosforu je menej kritický než príjem vápnika za predpokladu, že sú splnené minimálne požiadavky 0,35 % sušiny a pomer vápniku a fosforu je medzi 1 : 1 až 1,8 : 1 (Jenkins a Phillips, 1960; Jenkins a Phillips, 1960a). U šteniat veľkých a obrích plemien by mal byť pomer vápnika a fosforu medzi 1 : 1 až 1,5 : 1.

Šteňatá kŕmené krmivom s nízkou energetickou hustotou a stráviteľnosťou potrebujú jesť väčšie množstvo krmiva, aby dosiahli rast, čím sa zvyšuje riziko plynatosti, zvracania, hnačky a rozvoja "preplneného brucha". Preto by krmivá odporúčané pre šteňatá mali byť stráviteľnejšie než typické krmivá pre dospelé psy. Väčšina spoločnosti zaoberajúcich sa výrobou krmív pre psy však neposkytujú údaje o stráviteľnosti. Nepriamym ukazovateľom stráviteľnosti je energetická hustota. Potraviny s vyššou energetickou hustotou budú pravdepodobne lepšie stráviteľné. Väčšina komerčných krmív pre psy by mala obsahovať dostatočné množstvo medi, pokiaľ nie je dostupnosť nízka (napr. pri použití zdrojov ako je oxid meďnatý) (Aoyagi a Baker, 1993). Šteňatá s nedostatkom medi môžu mať stratu pigmentácie srsti so šedivením čiernych a tmavých chlpov (Zentek, 1991; Zentek et al, 1991). V extrémnejších prípadoch sa môže vyvinúť hyperextenzia distálnych článkov prstov a vybočenie prstov na predných labkách a normochrómna normocytárna anémia (Zentek, 1991; Zentek et al, 1991). Odporúčaná minimálna dávka medi u rastúcich šteniat je 1,1 % sušiny (NRC , 2006). 

Pokiaľ dôjde ku hnačke, je podávanie probiotík oprávnené. Enterococcus faecium znovu osídli črevo užitočnými baktériami, ktoré umožnia opravu a stabilizáciu črevnej flóry (Benyacoub et al., 2005). Pri výbere probiotika je potrebné určiť, či má probiotikum stabilitu (a nezmení sa na patogénne kmene) a či prežije v čreve aspoň 14 dní. Prospešné mikroorganizmi v probiotiku prispievajú k celistvosti črevnej sliznice, metabolizmu a imunitným funkciám. U E. faecium u zvierat kŕmených probiotikami došlo k zvýšeniu imunoglobulínov A (IgA) (Benyacoub et al., 2003). Toto posilnenie imunitného systému u mladých šteniat má obrovské dôsledky pre vakcináciu a zlepšenie imunitnej odpovede na včasnú vakcináciu. Môže to platiť hlavne pre vírusy ako je psinka a parvovírus, ktoré priamo ovplyvňujú črevný trakt. 

Kŕmny plán pre šteňatá

1. zaistime šteňatám príjem kolostra behom prvých 24 hodín
2. poskytnime im mlieko sučky do 3 až 4 týždňov veku
3. v 3 až 4 týždňoch veku postupne začnime s odstavom šteniat zavedením malého množstva polotuhej až tuhej stravy
4. strava pre odstav by mala byť kvalitná, buď domáca alebo komerčná pre rast/reprodukciu
5. denne vyhodnoťme šteňatá, vrátane zaznamenávania telesnej hmotnosti a sledovania prírastku hmotnosti do 1. mesiaca veku denne, potom týždenne
6. šteňatá, ktoré neprospievajú na mlieku sučky, by mali byť kŕmené čiastočne alebo úplne umelým mliekom, skontrolujme sučku vrátane jej krmiva, aby sme sa ujistili, že laktáciu neovplyvňujú žiadne zdravotné ani nutričné problémy
7. odstavme šteňatá v 6. až 8. týždňoch

Použitá literatúra:

LOPATE, Ch., Management of Pregnant and Neonatal Dogs, Cats, and Exotic Pets
HAND, M.S., THATCHER, C.D., Small Animal Clinical Nutrition 4th Edition